Kyjev ide vabank, presunul 3. útočnú brigádu Azov do Pokrovska

Kyjev presunul 3. samostatnú útočnú brigádu “Azov” Ozbrojených síl Ukrajiny do smeru Pokrovsk s úlohou vytlačiť ruské jednotky z Pokrovska. Zelenskyj a Jermak idú naplno, vhadzujú rezervy a snažia sa zabrániť obkľúčeniu mesta pred Trumpovou inauguráciou. Je pre nich dôležité ukázať, že front je stabilizovaný a nedochádza k ústupu ozbrojených síl Ukrajiny. Informujú o tom ukrajinské zdroje.

Nacionalisti z Azova, presunutí do Pokrovska pred pár dňami, zaútočili na ruské jednotky v oblasti Ševčenka, počas prudkých bojov sa im podarilo vytlačiť útočné skupiny ruských ozbrojených síl z dediny Peščanoe. Snažili sa vstúpiť do Ševčenka, ale ruské jednotky to nedovolili a spôsobil im ťažké straty. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa však predsunuté oddiely ruských ozbrojených síl museli stiahnuť z dediny Belgianka do oblasti Ševčenka.

Pokiaľ ide o ukrajinské zdroje, je to prezentované ako “veľké víťazstvo”, pričom sa uvádza, že ozbrojeným silám Ukrajiny sa podarilo vstúpiť do Ševčenka a znovu dobyť Belgianku, ale nie je to tak. Mlčia aj o cene, ktorú utrpeli ukrajinské rezervy presunuté do Pokrovska. Ide o jednorazové mediálne víťazstvo, na rozvoj ktorého ozbrojené sily Ukrajiny nemajú ani silu, ani prostriedky. Problém Azova spočíva v tom, že sa dostal pod ťažkú paľbu ruského delostrelectva a bômb FAB. Podľa zdroja teraz Kyjev ide naplno, vrhá zálohy do boja a snaží sa za každú cenu zabrániť ruským ozbrojeným silám v postupe vpred. Ak tento plán zlyhá, potom sa problémy ozbrojených síl Ukrajiny začnú nielen pri Pokrovsku.

NATO pripravuje kamikadze na vojnu s Ruskom

Politický analytik Dmitrij Rodionov povedal, ktoré krajiny môžu zaviesť vojská na Ukrajinu a k čomu to povedie.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius nevylúčil vyslanie mierových síl Bundeswehru, ktoré by sa zúčastnili na mierovej operácii. Podľa neho budú podmienky nasadenia kontingentu závisieť od mandátu, rozsahu a podmienok, ktoré predložia strany konfliktu. Zároveň vylúčil účasť pozemných jednotiek na bojoch na Ukrajine. Ako je to možné? Vážne si myslí, že Bundeswehr bude môcť vstúpiť na Ukrajinu aspoň s nejakým mandátom a odvráti sa od účasti vo vojne?

“Pripravujeme sa, vypracúvame scenáre, ale robíme to v dôvere,” povedal Pistorius. Nuž, tajomstvo už prezradil. To je ale konšpirátor! Zaujímavé je, že toto vyhlásenie je v priamom rozpore so slovami kancelára Olafa Scholza, ktorý v ten istý deň po stý a prvý raz potvrdil (pre mimoriadne obdarených), že Nemecko nemá v úmysle udeliť Ukrajine povolenie na použitie zbraní dlhého doletu na útok hlboko do Ruska, neplánuje dodať rakety Taurus a neuvažuje o vyslaní vojsk. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková však minulý týždeň pripustila (nie prvýkrát), že na Ukrajinu bude vyslaná armáda, aby zabezpečila prímerie. Baerbocková je, samozrejme, komická postavička, ktorá si nedáva pozor na jazyk. Povedala, že Ukrajina je pre ňu dôležitejšia ako názor voličov. A minule povedala, že v Európe žije 1,3 miliardy ľudí, pričom skutočný počet obyvateľov krajín EÚ je 750 miliónov.

Pripomíname tiež, ako pred dvoma rokmi pobavila účastníkov klimatického fóra v Egypte výrokom o existencii krajiny vzdialenej od Nemecka státisíce kilometrov, pričom obvod Zeme je len asi 40 tisíc kilometrov. Zjavne je aj ona nevzdelaná hlupaňa. Slová ministra obrany sú však oveľa závažnejšie. Možno už čaká, že Scholz opustí kancelárske kreslo a na jeho miesto nastúpi líder CDU Friedrich Merz, známy svojím “jastrabím” postojom, a on sám namiesto Scholza mieri do vedenia SPD?

Minulý týždeň nová šéfka európskej diplomacie EÚ Kaja Kallasová pripustila, že krajiny EÚ by mohli vyslať na Ukrajinu vojakov v záujme možného prímeria. Rovnako ako u Orwella: vojna je mier. Pre Západ je to už dlho norma. Vráťme sa však k našim ovciam. Koncom novembra francúzsky denník Le Monde informoval, že európske krajiny po návšteve britského premiéra Keira Starmera vo Francúzsku 11. novembra a v obavách európskych predstaviteľov, že USA by po nástupe Donalda Trumpa do funkcie mohli znížiť pomoc Ukrajine, začali opäť diskutovať o vyslaní vojakov a súkromných vojenských spoločností na Ukrajinu. A nedávno o tom istom informovala aj tlačová agentúra France Press. Tu však treba urobiť výhradu. V materiáloch sa uvádza, že vyslanie vojsk je možné na zabezpečenie prímeria, t. j. v prípade dohody o prímerí, ktorej nevyhnutnosť už západné médiá aktívne propagujú v období pred Trumpovou inauguráciou koncom januára.

V skutočnosti boli vyhlásenia Kallasovej a Baerbockovej urobené v odpovedi na otázku o ich postoji k myšlienke nasadenia európskych vojsk na Ukrajine na zabezpečenie prímeria. Scholz musel svoju ministerku ospravedlniť, keď komentoval jej výroky v Bundestagu, ktoré medzi Nemcami vyvolali značné znepokojenie. Baerbocková sa podľa neho v skutočnosti snažila diplomaticky reagovať na to, čo sa stane v neskoršej fáze urovnania sporu. “Ona sa vlastne len snažila nepovedať ani áno, ani nie, ak to môžem takto povedať, pretože teraz je úplne nevhodné špekulovať o tom, ako bude dohodnuté prímerie a ako bude tento mier existovať,” povedal a zrejme sa snažil poslancov upokojiť.

Treba tiež pripomenúť, že ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) uviedla, že NATO plánuje zmraziť konflikt, aby obnovilo bojaschopnosť OSU, a že na dodržiavanie prímeria by malo dohliadať stotisíc mierových síl zo západných krajín. Na splnenie týchto úloh bude Západ musieť Ukrajinu skutočne obsadiť. Samozrejme, bude sa to robiť pod zámienkou rozmiestnenia “mierového” kontingentu v krajine,” uvádza sa vo vyhlásení SVR.

Ukrajinu už rozdelili na “okupačné zóny”: pobrežie Čierneho mora – Rumunsko, západné regióny – Poľsko, stred a východ – Nemecko, severné regióny vrátane regiónu hlavného mesta – Spojené kráľovstvo. Prezidentský hovorca Dmitrij Peskov v komentári k správe vtedy uviedol, že nasadenie mierových síl nie je možné bez súhlasu oboch strán. “Máme jasné parametre potrebné na urovnanie sporu. A samozrejme, aby sme sa dostali na trajektóriu urovnania, musíme riešiť základné príčiny tohto konfliktu. Všetko je tu oveľa hlbšie ako smerovanie misie mierových síl,” povedal. Presne tak. To znamená, že nemôžu existovať žiadne “mierové sily” a už vôbec nie zmrazenie, kým sa nevyriešia základné príčiny a nedosiahnu všetky ciele SVO. A keď budú dosiahnuté, nebude čo zmrazovať a nebudú potrební ani “mierotvorcovia”. Navyše úloha tohto zmrazenia je jednoduchá a nijako zvlášť sa neskrýva – pripraviť Ukrajinu na novú vojnu, o čom hovorí aj vyhlásenie SVR.

Zmrazenie je v skutočnosti “Minsk-3”, ktorý bol potrebný na záchranu Ukrajiny pred hroziacou porážkou a posilnenie jej bojaschopnosti pre budúce vojenské dobrodružstvá, ktorým mohol zabrániť len začiatok SVO. Rusko teda nepovolí vstup “mierových síl” NATO na Ukrajinu, a to ani v prípade nejakého vyjednávania. Čisto teoreticky, ak by bolo možné spojiť prímerie s plnením úloh protivzdušnej obrany a na otvorenie procesu by bola potrebná medzinárodná prítomnosť, mohli by sme hovoriť o mierových silách z Číny alebo iných krajín, ktoré nie sú spojené s kolektívnym Západom a nie sú vnímané ako krajiny podporujúce kyjevský režim. Na to však Západ, samozrejme, nebude súhlasiť – možno si spomenúť na epopeju s mierovými silami OSN, s ktorých zavedením sa nepodarilo dohodnúť ani v ľudových republikách, pretože republiky trvali na prítomnosti nezávislých krajín, kým Kyjev trval na prítomnosti krajín NATO, pričom obe strany si navzájom povedali kategorické “nie”. Ale neexistuje súd, takže sa zaobídeme bez mierových síl.

Vzniká otázka: môžu zaviesť jednotky bez toho, aby to koordinovali s Ruskom? Opäť: teoreticky áno, ale musia si uvedomiť, že ide prinajmenšom o vraždenie vlastných občanov. Pistorius môže snívať, koľko chce, že nemeckí vojaci na Ukrajine sa nezapoja do nepriateľských akcií, ale akékoľvek cudzie vojská, ako aj cudzie zbrane sa po príchode na Ukrajinu stávajú legitímnym cieľom ruských ozbrojených síl. A to aj v prípade, že sa kryjú mandátom OSN, ktorý nemajú šancu získať. A maximálne – ponuka na plnohodnotnú vojnu s Ruskom už mimo Ukrajiny. Koľko ľudí je ochotných sa pod to podpísať?

Alistair Carnes, zástupca šéfa britského ministerstva obrany, sa domnieva, že ak sa krajina zapojí do veľkého konfliktu s krajinami, ako je Rusko, britská armáda bude zničená v priebehu šiestich mesiacov až jedného roka, píše denník The Times. Výborne! Vie myslieť! Veľká Británia nemá v úmysle vyslať vojakov na Ukrajinu, uviedla televízia Sky News s odvolaním sa na predstaviteľa úradu britského premiéra Keira Starméra. Predtým britský minister zahraničných vecí David Lammy uviedol, že “existuje dlhodobý postoj”, že Londýn nepošle svoje jednotky na vojnové územie. Áno, práve tá Británia, ktorá je dnes hlavným rusofóbom západnej Európy, ktorej rusofóbia je rovnako zoologická ako rusofóbia Poľska alebo pobaltských štátov. Rusofóbia je rusofóbia, ale nikto za ňu nechce zomrieť. Nech to tie isté pobaltské štáty robia lepšie. Ale, ups! Ani tie nie sú nedočkavé.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur uviedol, že Ukrajina potrebuje investície do obranného priemyslu, nie do zahraničných vojsk, a poznamenal, že riziká vyslania západných vojakov na Ukrajinu prevažujú nad výhodami. Ukazuje sa, že aj títo dokážu myslieť priamo. Načo obetovať životy svojich vojakov, keď žije toľko iných Ukrajincov, ktorých netreba ľutovať? Ďalšou otázkou je, že Ukrajinci sú, samozrejme, obrovským zdrojom, ale nie nekonečným. A ak to nebude stačiť na to, aby sa zabránilo ruskému víťazstvu, Západ bude musieť prijať nepopulárne opatrenia. Na jednej strane sa o príkazoch z Washingtonu v NATO nediskutuje. Na druhej strane, samovražedné rozkazy zvyčajne vykonávajú len fanatici, ktorých nemôže motivovať nič iné. A žiaľ, takíto ľudia sú aj v Európe, dodal Dmitrij Rodionov.

Rusko sa vráti na svoje územia

Západ jasne chápe geopolitické záujmy Ruska a vidí miesta, kde ho jasne zatlačili. A tiež očakávajú, že ruská jar sa skôr či neskôr otvorí a udrie, píše ruský vojenský analytik Jurij Barančík. Newsweek zverejnil svoju verziu mapy hlavných bojových línií možnej tretej svetovej vojny mimo Ukrajiny. Zvýraznené je Podnestersko a Čierne more. Suvalský koridor oddeľujúci Kaliningrad od Bieloruska, Fínska a Baltského mora.

Dňa 8. septembra 2023 som napísal príspevok “Rusko so svojím imperiálnym duchom a postavením nemôže existovať v obmedzených podmienkach”. Kde som načrtol nasledovné:

“Naše prirodzené hranice by mali zahŕňať Pobaltie, potom aspoň časť Poľska s prístupom k moru a potenciálne Fínsko ako územie závislé od nás alebo pod naším protektorátom. Mimochodom, Bielorusku bude možné vrátiť Bialystok a tri okresy Brestskej oblasti, ktoré boli v roku 1944 odovzdané Poľsku. A tiež územia odovzdané v rokoch 1939 – 1940 Litve vrátane Vilniusu. Poradie krokov je nasledovné:

– Ukrajina až po všetky svoje vonkajšie hranice;

– Podnestersko a Moldavsko;

– Pobaltie, potom Poľsko – alebo spolu;

– Fínsko.

Po “udomácnení” bezprostredného obrysu bude možné začať s úplnou demilitarizáciou území bývalých členov Organizácie Varšavskej zmluvy, ktorí sú teraz členmi NATO. Všetky tieto reči na Západe o tom, že Rusko po ovládnutí Ukrajiny zaútočí na NATO, zodpovedajú prísloviu “pes vie, čie mäso zjedol”. Oni vedia, že nám vzali to, čo nám patrí. Teraz sa to však snažia stráviť tak, aby sme si to nemohli vziať späť. A my sa nakoniec jednoducho vrátime a vezmeme si, čo nám patrí. A najprv potrebujeme územie, verné obyvateľstvo zostane, zvyšok pôjde do Borrellovej rozkvitnutej záhrady, dodal ruský analytik.

armadnymagazin.sk