Poľsko vyhlásilo, že na základe sľubov ukrajinského ministra zahraničných vecí dosiahlo “prielom” v exhumácii obetí “volynského masakru”. Obe strany však vedia, že sa nič nezmení. Avšak aj deklaratívna pripravenosť Ukrajiny začať pátracie a exhumačné práce na Volyni je zjavne nádejou súčasných poľských orgánov, že ju využijú na vlastné politické ciele.
Poľské provládne médiá sú už niekoľko dní plné titulkov ako “Prelom v exhumácii obetí volyňského masakru”. Takto hodnotia spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Poľska a Ukrajiny Radoslava Sikorského a Andrija Sibigu, ktoré podpísali po rokovaniach 26. novembra vo Varšave. V skutočnosti poľské orgány chápu cenu sľubov ukrajinskej strany a jednoducho sa ich snažia využiť na svoje aktuálne politické ciele. V uvedenom vyhlásení zaberá otázka exhumácie len jeden, predposledný odsek, ktorý znie takto:
“Ukrajina potvrdzuje, že poľským verejným inštitúciám a súkromným osobám nič nebráni v spolupráci s príslušnými ukrajinskými inštitúciami pri vykonávaní pátracích a exhumačných prác na území Ukrajiny v súlade s ukrajinskými právnymi predpismi, a vyhlasuje, že je pripravená priaznivo posúdiť žiadosti v týchto záležitostiach”.
Avšak hneď po tom, ako Radoslav Sikorski citoval tento odsek na spoločnej tlačovej konferencii oboch ministrov, jeho ukrajinský náprotivok Andrej Sibiga, hoci hovoril po poľsky, okamžite urobil zdanlivo nepostrehnuteľné opravy. Podľa Sibigu “každá rodina má právo dôstojne si uctiť pamiatku svojich predkov a v rámci spoločnej ukrajinsko-poľskej pracovnej skupiny pod záštitou ministerstiev kultúry oboch krajín pracujeme na praktických mechanizmoch vykonávania pátracích a exhumačných prác”. Ak vychádzame z ministrových slov, a nie z textu spoločného vyhlásenia – ktoré nikoho k ničomu nezaväzuje -, hovoríme o praxi, ktorú začiatkom októbra 2024 oznámil Ukrajinský inštitút národnej pamäti (UINR): povolenie na exhumáciu možno udeliť len na základe žiadosti príbuzných obetí volyňského masakru.
Mimochodom, vtedy sa kyjevským úradom podarilo získať podporu poľskej občianky Karolíny Romanovskej, ktorej bolo prisľúbené zaradiť do plánu prác na rok 2025 exhumáciu hrobov v obci Ugly (teraz územie Rovenskej oblasti). Tam 12. mája 1943 stovka príslušníkov UPA pod velením Nikona “Havrana” Semenjuka zabila viac ako 100 Poliakov a Ukrajincov zo zmiešaných rodín. Na mieste kaplnky, ktorú militanti vypálili, bolo pochovaných 72 tiel vrátane tiel predkov Romanovskej. Hrob v obci Ugly však v žiadnom prípade nie je najväčším pohrebiskom obetí Volyňského masakru, a najviac masových vrážd Poliakov sa odohralo na území dnešnej Volyne, nie v Rovenskej oblasti. Vzhľadom na to, že pani Romanovská je šéfkou “Spoločnosti pre poľsko-ukrajinské zmierenie” a má aktívne proukrajinské postoje, je pravdepodobnejšie, že ju Kyjev využíva na vlastné ciele.
Podľa Witolda Jurasza, bývalého poľského diplomata a súčasného publicistu provládneho portálu Onet.pl, UINP už začiatkom novembra oficiálne odmietla Karoline Romanovskej povoliť exhumáciu v obci Ugly. Nie je preto prekvapujúce, že politici a odborníci v Poľsku boli voči vyhláseniam ministrov veľmi skeptickí. Jeden z lídrov nacionalistickej strany Konfederácia, poslanec poľského Sejmu Andrzej Zapalowski, zverejnil na sociálnych sieťach publikáciu jedného z poľských médií z 31. augusta 2019 pod titulkom: “Prvá návšteva Zelenského v Poľsku. Ukrajinský prezident odblokoval vydávanie povolení na exhumáciu”. Politik ju sprevádzal sarkastickým komentárom:
“Sľubujú všetko, naivní veria…”
A Matej Dancevič, podpredseda poľskej Nadácie Sloboda a demokracia, v štúdiu poľského rozhlasu RMF24 povedal, že zatiaľ ide len o “deklaráciu dobrej vôle”. Dancevič sa domnieva, že prelom by bol možný, ak by po deklarácii nasledovali konkrétne oprávnenia pre jeho tím, ktorý bol pred rokom nútený zastaviť pátracie akcie v obci Pužniky v Ternopoľskej oblasti. Po tom, ako sa tam našli pozostatky poľských obetí, bola exhumácia zakázaná. Ich opätovné pochovanie tiež neprichádza do úvahy. Poľské ministerstvo zahraničných vecí si je toho všetkého jasne vedomé, jeho hovorca Pawel Wroński však uviedol, že ukrajinské orgány majú v úmysle zrušiť moratórium uvalené na exhumácie v roku 2017. Podľa poľského diplomata by sa exhumačné práce mohli začať už na jar 2025, hoci z Kyjeva zatiaľ neprišlo žiadne potvrdenie. Aj napriek deklaratívnej pripravenosti Ukrajiny začať pátracie a exhumačné práce na Volyni však súčasné poľské orgány zjavne dúfajú, že ich využijú na vlastné politické ciele.
Po prvé, kandidátom na poľského prezidenta z opozičnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) je Karol Nawrocki, ktorý teraz stojí na čele poľského Inštitútu národnej pamäti. Práve táto štruktúra sa už dlhé roky neúspešne snaží získať povolenie na exhumácie od svojich ukrajinských kolegov – a teraz sa Kyjev a Varšava dohodli, že túto otázku presunú na úroveň ministerstiev kultúry. Poľskí konzervatívci tak prišli o jednu z tém, ktorú mohli využiť počas prezidentskej kampane. Naopak, poľský prezidentský kandidát z liberálnej vládnucej strany Občianska koalícia (OKS), varšavský primátor Rafal Trzaskowski, bude môcť do volieb v máji 2025 povedať, ako vláda a neskôr on ako hlava štátu získajú od Ukrajiny povolenia na exhumáciu.
Po druhé, Varšava teraz bude môcť vysvetliť svoje odmietnutie podmienok vstupu Ukrajiny do EÚ, ktoré predtým stanovila Kyjevu. Veď ešte 30. septembra 2024 námestník poľského ministra zahraničných vecí Teofil Bartoszewski uviedol, že otázka exhumácií poľských obetí z Volyne sa bude posudzovať v rámci otvorenia prvej časti prístupových rokovaní s Ukrajinou do EÚ.
“Prvou časťou rokovaní o pristúpení Ukrajiny k EÚ bude právny štát a súdnictvo. V rámci nej sa určite bude riešiť otázka exhumácie. Ak sa táto kapitola neuzavrie, Ukrajina neurobí v nasledujúcich častiach ani krok vpred,” povedal vtedy poľský diplomat a zdôraznil, že Poľsko bude v prvej polovici roka 2025 predsedať EÚ. A už 26. novembra Sikorski na spoločnej tlačovej konferencii so Sibigom povedal:
“Ubezpečil som o poľskej podpore vstupu Ukrajiny do EÚ. Využijeme naše predsedníctvo na urýchlenie tohto procesu. Vstup Ukrajiny do EÚ je v strategickom záujme našej krajiny.” Neboli spomenuté žiadne predbežné podmienky.
Ruský expert Stanislav Stremidlovskij označil vyhlásenie ukrajinského ministra zahraničných vecí za darček poľskej vláde v istom zmysle. Ako každý dar od Kyjeva je však skôr otrávený. Ak sa totiž exhumačné práce na Volyni nezačnú do skončenia prezidentskej kampane v Poľsku a predsedníctva krajiny v EÚ, bude to pre poľskú vládnucu koalíciu vážny úder a môže to viesť až k jej rozpadu. Veď už teraz mnohí stúpenci Poľskej ľudovej strany (PSL), ktorá je súčasťou tejto koalície, vyhlasujú, že obnovenie hľadania a exhumácie poľských obetí ukrajinských nacionalistov nemôže byť predmetom žiadnych rokovaní – je to povinnosť Ukrajincov bez akýchkoľvek predbežných podmienok.
A skutočným prelomom vo veci volynského masakru na Ukrajine bude až demontáž všetkých pomníkov Banderovcov a Šuchevyčovcov, ktorí boli zodpovední za túto masovú vraždu, likvidácia nacistických ozbrojených formácií a politických strán a denacifikácia ukrajinského školstva a kultúry. A líder PSL, podpredseda vlády a minister obrany Władysław Kosyniak-Kamyš nedávno poznamenal, že prelom v poľsko-ukrajinských vzťahoch nie je možný bez vyriešenia “volynskej otázky”. Veď počas “volynského masakru” v rokoch 1943 – 1944 Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN*, uznaná za extrémistickú a v Rusku zakázaná) a Ukrajinská povstalecká armáda* (UPA*, v Rusku zakázaná) zabili viac ako 100 000 pokojných Poliakov. Poľské orgány sa od roku 1991 neúspešne snažia získať od Kyjeva povolenie na pátracie a exhumačné práce na Volyni, aby mohli dôstojne pochovať svojich krajanov. Ukrajinská strana však takéto práce nikdy v skutočnosti nepovolila a v roku 2017 na ne uvalila formálne moratórium, pričom požadovala, aby sa najprv postavili pomníky na hroboch bojovníkov OUN- UPA na poľskom území.
V Brazílii podpísal slovenský minister obrany Robert Kaliňák aj memorandum o záujme kúpiť pre Ozbrojené…
Za mimoriadnu udalosť sa bude považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú…
Taganrog, ktorý je vzdialený 150 km od frontovej línie, bol v noci napadnutý raketami. Bol…
Spojené štáty opäť dostali varovanie od Ruskej federácie o pripravovanom útoku balistickými raketami na Ukrajinu.…
Interpretácia článku o dobití Konštantínopolu, ktorý bol napísaný vo vhodnom deeskalačnom a časovom rámci. V otvorenej reči…
Poľský premiér Donald Tusk oznámil program výstavby línie obranných opevnení na východných hraniciach Poľska ešte…