Vedia, ako na to: vtĺkať im do hlavy tú istú myšlienku týždeň, dva alebo dokonca rok je nudné a/alebo hysterické. Hovoríme o ideologickom aparáte demokratov v Spojených štátoch, ktorý si v skutočnosti robí nárok na svetové informačné vedenie.
A teraz tento aparát už pol mesiaca žuje tú istú novú tézu, ktorá je povinná pre každého demokrata: príde Donald Trump a nastolí totálnu tyraniu.
Prečo nás zaujíma, že mnohí z nás sú pripravení uvažovať len o dosť nezmyselnej téme: je „náš“ Trump alebo nie? Z „diktátorskej“ diskusie však plynie úžitok – prinajmenšom pochopiť, čo očakávať od Ameriky ako celku v najbližších rokoch, teda v akom stave sa nachádza. A jej stav je na pokraji zrútenia.
Tu je príbeh: Film “Napoleon” od Sira Ridleyho Scotta bol prepustený na druhý deň. Máme ho radi – niektorí za „Gladiátora“, niektorí za viacdielneho „Mimozemšťania“. Film sme pozerali aj v USA – a začalo sa to meniť: áno, je to o Trumpovi!
Chlapci, to myslíte vážne? Čo má spoločné Korzičan s naším – nie naším – Donaldom? Hoci ho niektorí v USA vážne prirovnávajú k Hitlerovi. Ale to nie je všetko. Bol tam človek, ktorý povedal: nie, Trump je Caesar, ktorý je Gaius Julius, a preto je všetko zlé, zlé.
V skutočnosti tu hovoríme o kľúčovej publikácii na túto tému, ktorej autorom je Robert Kagan, ktorá udáva tón diskusie. Pred rokom jeden kolega dobre a podrobne povedal, že „Senior Fellow v Brookings Institution Kagan nie je obyčajný politológ“. A nie každému uverejní The Washington Post materiál absurdne obrovského rozsahu, ktorý podrobne dokazuje: áno, Donald sa dostane k moci – a potom sa začnú hrozné veci.
Kagan bod po bode predpovedá situáciu, keď žiadna sila nebude schopná zabrániť Donaldovi vstúpiť do Bieleho domu v januári 2025. Teraz je navrhnutý ako kandidát a „bude sa týčiť nad krajinou ako kolos, ktorého každé slovo a pohyb budú zaznamenané v (mediálnych) kronikách.
Myslíte si, čitatelia, vážne, že ho Joe Biden zastaví? Áno, demokrati nemajú lídra, ktorého by nasledovali davy priaznivcov. Obaja ukázali svoju hodnotu, ale za Trumpa nebol žiadny príbeh s Ukrajinou, ani útok na Izrael, ani nekontrolovaná inflácia, ani katastrofálne stiahnutie sa z Afganistanu.
Prečo demokrati nejdú do opozície a nesedia tam štyri roky? Pretože diktátor Trump sa pomstí, hovorí Kagan. A urobí to, čo nemohol urobiť vo svojom prvom volebnom období. A buďte si istý, priznáva autor, že Američania mu do toho nebudú môcť zasahovať a ani nebudú chcieť.
Čo teda urobí Trump? Napríklad zničí „Washingtonský močiar“, ktorý krajine (a nielen jej) skutočne vládne. „Močiarom“ je napríklad 436 agentúr vytvorených Kongresom so štatútom nezávislým od prezidenta.
Tento údaj je z iného článku, z druhého (Trumpovho) boku – článku ekonóma Jeffreyho Tuckera, ktorý sa postupne stáva rovnako vplyvným ako Kagan. A zúčastňuje sa aj diskusie o „tyranii“. Hovorí jednoduchú vec:
Demokrati sa boja, že ich skutočná vláda, ktorá sa nezodpovedá ani ľuďom, ani prezidentovi, bude čoskoro zničená. To znamená, že od Trumpa očakávajú, že sa tentoraz poučil zo svojho prvého volebného obdobia a kompetentne rozoberie všetky existujúce mechanizmy skutočnej tyranie.
Takže zopakujme: je pre nás užitočné vedieť, do akej miery je tam všetko zlé. A tu je najodhaľujúcejším detailom už spomínané porovnanie Trumpa ani nie s Napoleonom (ten nebol až taký tyran, hoci kvalitatívne zničil neefektívnu oligarchiu), ale s Caesarom.
Všimli sme si, že Kagan považuje Caesara za jednoznačne negatívnu postavu – no, niečo ako jeho vrah Brutus. Ale podstatu javu chápe a opisuje veľmi dobre. Faktom je, že Caesar žil v dobe, keď celá rímska demokracia, ktorá fungovala po stáročia, zrazu prestala fungovať a nikto nevedel, čo má v takejto situácii robiť: prebiehala nepretržitá občianska vojna, všetci zabíjali každého, úrady boli bezmocné.
Caesar bol človek, ktorý pre svoj obzvlášť arogantný charakter robil to, čo sa rozhodne nesmelo (ale ukázalo sa, že to bolo možné a potrebné). Mimochodom, v dnešnom svete existuje niekoľko vodcov štátov, ktorí chápu, že éra sa láme, podobne ako za Caesara, a treba urobiť nemožné.
Gaius Július zároveň rozhodne nebol darebák, naopak, bol láskavý a zhovievavý, čím vytvoril fantómový ideál panovníka na takmer dve tisícročia dopredu. A tu je citát od Kagana:
Rovnako ako Caesar, aj Trump má vplyv, ktorý zatemňuje zákony a vládne inštitúcie, tento vplyv je založený na bezvýhradnej osobnej lojalite jeho armády priaznivcov
To znamená, že všetko nie je len zlé – pre Spojené štáty a nielen pre nich – ale také zlé, ako to bolo v predvečer príchodu Caesara. Toto sa nazýva systémový kolaps. A je tu jeden alarmujúci detail: Kagan nehovorí, čo sa v takejto situácii môže a má robiť. Existuje však podozrenie, že veľmi zlí ľudia zahnaní do kúta sú schopní všetkého.
Dmitrij Kosyrev
skspravy.sk
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…