Kultúrna vojna prehupla do vojny ideologickej – terčom atakov gender sú deti v školách

Uhrík s Mazurekom vyvolali slovenské povstanie na školách

Potom ako europoslanec Milan Mazurek (hnutie Republika) upozornil na kontroverznú a protústavnú agendu „Dňa pestrosti“ na trenčianskom gymnáziu, ktorá, súc skrytá po dymovú clonu „tolerancie“, niesla všetky znaky ideologickej indoktrinácie, sa Slovensko zobúdza už aj do reality ideologickej vojny.

Nie, žeby tu táto ideologická ofenzíva nebola. Vedelo sa dávno o spanilých jazdách progender aktivistov a gender angažovaných mimovládkach na školách všetkých typov. Ale rodičia, aj verejnosť boli ticho. Tentoraz sa však na barikádu obrany postavili europoslanci z hnutia Republika – Milan Mazurek a Milan Uhrík.

Po ich protiofenzíve (a toto je podstatný fakt – najskôr bol ideologický atak, až potom prišla obranná reakcia) nakoniec trenčianske gymnázium od dúhovej propagandy upustilo.

A hneď bolo jasné, kto na ktorej strane frontovej línie tejto ideologickej vojny stojí. Stačí si vygúgliť reakcie a postoje. No podstatné na obrannej akcii je vyslobodenie žiakov a rodičov spod mlčania a strachu z legitímneho odporu.

Hlavnou stretégiou ideologickej vojny progresivizmu je “postupné varenie žiab” v kotly. Ľudia ako tie žaby si totiž postupne zvykajú na obsadzovanie teritória a verejného diskurzu najmä gender ideológiou, až zrazu príde fatálny bod varu… pre celú spoločnosť.

Začali sa povstania na školách proti ideologickej diverzii

A tak zjavne hromadne cez slniečkársky progresívny deep state organizovaná „teplárenská akcia“ postupne narazila na ďalšie povstania na napadnutých školách.

Vyšlo najavo, že aj gymnázium v Tisovci, aj v Bardejove mali v pláne identické gender indoktrinácie v podobe ideologickej nadstavby farebného oblečenia, násteniek s tematikou dúhovej komunity a jej agendy či rozdávania dúhových odznakov.

Na ďalšie dva strety s gender ideológiou – v Bardejove a Tisovci – opäť upozornil europoslanec Milan Uhrík. Hoci išlo o obranu detí postavenú na ústavnom rámci – Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu, okamžite sa objavila osvedčená bojová taktika dúhových progresívcov – kobercové bombardovanie nálepkami: fašisti, extrémisti, kritici SNP a podobné dyfamačné zbrane slniečkárov, za výdatnej mediálnej ofenzívy liberálneho mainstreamu.

Uhrík však posunul konečne ideologickú studenú vojnu progresívcov do pozornosti vlády a špeciálne jej hlavného „veliteľa“ – premiéra Roberta Fica.

„Pán premiér, povedali ste, že takéto prípady vám máme nahlasovať,“ uviedol europoslanec v úvode svojho videa na sociálnej sieti, reagujúc na výzvu premiéra Roberta Fica, adresovanú rodičom a študentom, aby sa nebáli ozvať, ak sa im bude niečo nepozdávať na aktivite školy nad rámec vzdelávacieho programu.

Čas ukáže, či sa Fico vecne postaví do čela bola proti pôsobeniu ideológií v štáte, nielen na školách, ale aj v legislatívnom procese, alebo len na krátko chytil dobrú vlnu…

“A nebudú sa môcť brániť”

Uhrík zverejnil ďalšie dva prípady ideologickej diverzie na školách. „Prvý prípad sa týka gymnázia v Tisovci – žiak alebo žiačka nám napísala, že pani učiteľka pred celou školou označila hnutie Republika za “fašistickú“ stranu, kvôli ktorej bola v Trenčíne zrušená tá dúhová pripomienka,“ uviedol. Podľa neho tá istá učiteľka zároveň vyzvala študentov, aby sa tento piatok (11. októbra) obliekli do farebného a tým bojovali proti rastúcemu „fašizmu“.

Toto je typická neomarxistická munícia progresívcov v súbežnej informačnej vojne. Kultúrni komunisti, čiže neomarxisti tak využívajú starú taktiku diktátora Jozefa Stalina, ktorý je otcom tejto nálepky. To on masovo odporučil útočiť na všetkých oponentov svetovej revolúcie nálepkou „fašisti“ s poznámkou, ktorá vysvetľuje jej prežitie do dnešných čias: „A oni sa nebudú môcť brániť“.

Uhrík sa samozrejme ohradil: „Myslím si, že daná pani učiteľka by sa mala skôr sústrediť na výučbu možno nejakej matematiky alebo gramatiky, ale rozhodne by sa teda nemala hrať na nejakú ústavnú sudkyňu, ktorá bude žiakov na školách poučovať o tom, ktorá parlamentná alebo europarlamentná strana je alebo nie je podľa nej “fašistická“ – toto na školy rozhodne nepatrí!“

Každé zlo je na niečo dobré aj v tomto prípade. Výstrely dúhových progresívcov a ich žoldnierov a aktivistov, infiltrovaných na rôznych školách odhalili a potvrdili fakt, že najväčšou hrozbou vo výchovno-vzdelávacom procese nie je politikárčenie, ale ideológia na školách.

Druhé ohnisko ideologickej vojny, na ktoré europoslanec Uhrík upozornil, sa týka gymnázia v Bardejove, kde sa objavili plagáty “Povedz stop nenávisti!!! Obleč si v piatok na seba niečo farebné. Chceme žiť v tolerantnej spoločnosti“.

Ich “tolerancia” je represívna!

Aj toto je ošúchaná taktika ideologickej vojny, ktorá na ostro vypukla po takmer 60-ročnom tichom pochode neomarxistov naprieč všetkými inštitúciami. Takto sa im podarilo totálne zvnútra ovládnuť politiky, odborne sa tváriace diskurzy, či „štúdiá“ s hodnotiacimi súdmi a doslova si sprivatizovať ľudskoprávnu agendu, z ktorej si urobili nepriestrelný štít.

Ich „tolerancia“ má totiž nielen prívlastok, ale aj charakter „represívnej tolerancie“ ako ju vymyslel neomarxistický stratég Herbert Marcuse.

Ide o „toleranciu“ len k ideologicky „správnym názorom“ a netoleranciu k ideologicky „nesprávnym“ názorom.

Z tohto plynie bohorovné presvedčenie najmä fanatikov gender ideológie, ktorá je hlavnou zbraňou v ideologickej vojne, že len oni sú tolerantní „lepšoľudia“ (prečo nie rovno „nadľudia“?), lebo len oni majú „pravdu“, a preto sa im darí zastrašovať oponentov, vrátane top politikov, ktorí sú závislí na reputácii, ktorú zas ovládli liberálne korporátne médiá, keďže aj táto ideológia a vojna potrebuje šíriť svoju „pokrokovú“ propagandu.

Ako ukazuje príklad Uhríka a Mazureka, neplatí to o všetkých politikoch, ktorí za svoje hlavné poslanie považujú ochraňovať národ a štát pred akýmkoľvek rozvratom.

Kedy začne štát brániť deti v ideologickej vojne?

Na to tu však máme príslušné orgány štátu a predovšetkým vládu. Preto sa Uhrík obrátil logicky na Roberta Fica: „Pán premiér, teraz sa úplne vážne pýtam : To idú slovenské školy posudzovať žiakov podľa toho, ako prídu alebo neprídu v piatok oblečení? Ako sa majú cítiť nejakí chlapci – študenti, alebo aj žiačky, ktorí prídu do školy, dajme tomu, v bielej košeli alebo v takto farebnom oblečení? Budú vyčleňovaní na okraj spoločnosti ako “tí“, ktorí odmietli podporiť nejakú dúhovú toleranciu? To naozaj ideme hodnotiť deti podľa takýchto kritérií?,“ spýtal sa adresne europoslanec.

„Extrémisti sú tí, ktorí deti do takýchto vecí nútia a ktorí chcú zavádzať ideológiu a takúto symboliku do slovenských škôl!,“ uviedol.

V každej vojne musí platiť jednota velenia. Preto Uhrík nakoniec vyzval premiéra, aby si „spravil poriadok so svojím ministrom školstva“, ktorý sa podľa neho už úplne otvorene hlási k liberálnej progresívnej agende, a útočí na rodičov a žiakov, ktorí so zavádzaním dúhovej ideológie na školách nesúhlasia!

Podceňovať vzdialené dunenie kanónov sa nevypláca ani v konvenčnej vojne. Podceniť fakt, že Slovensko je objektom informačnej, kultúrnej a už aj ostrej ideologickej vojny môže byť pre prežitie národa a budúcnosť suverénnej slovenskej štátnosti fatálnou chybou.

Vláda má stále najsilnejšie obranné zbrane vo svojich rukách. Čas ukáže ako a či vôbec pristúpi k deideologizácii nielen v školách, ale celej spoločnosti, vrátane vysokej politiky a súdov.

Keďže kultúrno-ideologická vojna sa stala svetovou vojnou, je jasné, že si to vyžiada nielen politickú vôľu, ale aj osobnú odvahu každého ústavného činiteľa.

Alebo v mene ideológie po tretíkrát obetujeme niekoľko generácií národa, len aby sme boli za chrumkavých a poslušných alebo to bude to skutočné Slovenská národné povstanie proti ideologickej diverzii na Slovensku.

Rafael Rafaj / skspravy.sk /