Ktoré neutrálne štáty pomáhali Hitlerovi?

Počas 2. Sv. vojny Hitlerovi pomáhali aj štáty, ktoré boli formálne neutrálne, pričom dodávali mu nevyhnutné strategické suroviny, napr. Volfrám, chróm, železo, rôzne potraviny, napr. sardinky, tvrdí expert Národného centra historickej pamäte pri prezidentovi RF Oleg Matvejev.

Po rozpútaní 2. Sv. vojny ostali aj v Európe štáty, ktoré si zachovali neutralitu a vyhli sa účasti v bojoch: Švajčiarsko, Švédsko, Turecko, Portugalsko, Španielsko a Írsko.
“Čistota tejto neutrality, s výnimkou Írska bola pošpinená vzájomne výhodnými tajnými dohodami s Hitlerom, na čo si dnes v týchto štátoch akosi nechcú spomenúť,” zdôrazňuje Matvejev.

Lenže všetko tajné sa raz stane zrejmým a tak to bolo aj s Hitlerovými dohodami. Sovietskej kontrarozviedke o nich hovoril pri vypočúvaní v NKVD ZSSR bývalý člen Reichstagu legačný poradca Obchodného oddelenia nemeckého MZV Wilhelm Bisse,” uviedol Matvejev a dodal, že Bisse bol členom NSDAP od roku 1931, poslancom Reichstagu v rokoch 1933-1942, a sovietske úrady ho zaistili v Berlíne 26. 6. 1945.

Z jeho výsluchu vyplýva, že “Nemecko malo tajné dohody so štátmi, ktoré sa vyhlásili za neutrálne voči vojne Nemecka so Sovietskym zväzom… Podpisovanie tajných dohôd riadil z nemeckej strany riaditeľ Obchodno-politického oddelenia pri MZV Emil Wil,” uviedol Bisse.

Konkrétnosti dohôd
Hitler mal plán na dobytie Švajčiarska za 2-3 dni v rámci operácie Tannenbaum, no nakoniec usúdil, že z jeho neutrality bude mať väčší prospech. Mal s ním však dohodu, že bude prepúšťať nemecké vojská do Talianska, že bude Nemecku dodávať zariadenia a presné merače, ložiská pre nemecký vojenský priemysel. Nemecko za to Švajčiarsku dodávalo uhlie, železo, oceľ a aj zbrane, osobitne PVO. Dohoda fungovala do novembra 1944, uvádzal Bisse.

Matvejev však k tomu dodáva, že “bývalý diplomat buď zabudol, alebo len o tom nevedel, že okrem dopravnej a ekonomickej obchodnej dohody, v zmluve bola aj finančná časť, na základe ktorej sa Švajčiarsko zaväzovalo predávať Nemecku zlato a iné cenné kovy za ríšske marky, aby tie boli konvertibilné ako svetová mena”.

Sardinky z Portugalska
“S Portugalskom Nemecko podpísalo dohodu na začiatku vojny so ZSSR. Portugalsko sa zaviazalo každoročne dodávať Nemecku 1500 ton volfrámu a tieto dodávky boli plnené,” uvádzal Bisse a konkretizujúc dodávku hovoril o “do jedného milióna krabíc rybacích konzerv (sardinky). Nemecko na oplátku dodávalo Portugalsku protilietadlové zbrane. Nemecko sa tiež zaväzovalo, že nebude torpédovať švédske lode, ktoré do Portugalska dopravovali PHM z USA.

Čo sa týka Španielska, nemecké štáby Wehrmachtu rozpracúvali v rokoch 1940-1941 operačné plány vpádu na Pyrenejský polostrov vojskami armádnej skupiny “D” (plány Feliks, Ilona a Izabela) s cieľom zachvátenia Gibraltáru i španielskej a portugalskej prístavnej infraštruktúry na atlantickom pobreží”.
“Okrem toho bola plánovaná aj okupácia Kanárskych ostrovov, ostrovov Zeleného mysu a obsadenie francúzskeho prístavu Dakar na západnom pobreží Afriky.
V prípade, žeby Franko odmietol prepustiť nemecké vojská na svoje územie, rátalo sa s jeho výmenou na iného “caudillo”,” dodal Matvejev a upresnil, že tieto záležitosti chcel Hitler riešiť až po ukončení vojny so ZSSR.

Frankov režim prejavil Hitlerovi vďaku za pomoc v občianskej vojne aj povolením účasti španielskych dobrovoľníkov proti ZSSR. Od júna 1941 po október 1943 bojovalo na východnom fronte okolo 45 tisíc Španielov, vrátane “Modrej divízie”, čo bola 250. pechotná divízia Wehrmachtu. Tajná dohoda Nemecka so Španielskom bola predovšetkým o dodávkach 1400 ton volfrámu ročne. V skutočnosti však Nemecko dostávalo len 700-800 ton. Ďalšou súčasťou dohody bola téma námorného loďstva, čo však obsahovala, Matvejev tvrdí, že nevie. Nemecko podľa dohody dodávalo Španielsku všetky druhy zbraní, osobitne PVO, vrátane trofejných zbraní. Matvejev však tvrdí, že nemecký diplomat asi nemal vedomosť o tom, že okrem volfrámu Španielsko dodávalo Nemecku aj iné strategické suroviny, ako: železnú rudu, zinok, olovo a ortuť. Španielsko bolo pre Nemecko aj prekládkou tovarov z Latinskej Ameriky, vrátane priemyselných drahokamov a platiny.

Švédske železo
Napriek neutralite Švédsko povolilo zapojiť sa do bojov na strane Nemecka vyše 300 svojim dobrovoľníkom a ďalších vyše tritisíc Švédov bojovalo proti ZSSR vo fínskej armáde v zostave Švédskeho dobrovoľníckeho zboru a Švédskej dobrovoľníckej roty.
“Nemecko malo so Švédskom aj tajnú dohodu, na základe ktorej Švédsko prepúšťalo svojim územím nemecké vojská, smerujúce do Nórska a Fínska. Nemecko za to Švédsku platilo protilietadlovými zbraňami a dodávkami uhlia v objeme 6 miliónov ton ročne. Švédsko, okrem toho, dodávalo Nemecku ložiská,” prezradil na výsluchu Bisse. Nespomenul však, že počas celej vojny Švédsko dodávalo Nemecku vysokokvalitnú železnú rudu, zdôraznil Matvejev. “Historici vyrátali, že okolo 40 % nemeckej výzbroje bolo vyrobenej zo švédskeho železa. Celkovo bolo v rokoch 1941-1944 cez švédske územie prevezených do 2 miliónov nemeckých vojakov a okolo 100 tisíc vagónov vojenských nákladov,” zdôraznil Matvejev.

Lavírovanie podľa východných zvyklostí
“Pri Tureckom vyhlásenej neutralite v 2. Sv. vojne bola jeho politická orientácia učebnicovým príkladom správania sa podľa východných zvyklostí. Smer orientácie určoval presne pohyb frontu,” povedal Matvejev.
“Pokiaľ sa do prepadu ZSSR Nemeckom Turci pridržiavali skôr probritskej línie, od júna 1941 po podpise Zmluvy o nenapadnutí s Nemeckom začala turecká vláda otvorene sympatizovať s Hitlerom a bola pripravená vstúpiť do vojny na jeho strane hneď po páde Stalingradu. Takmer miliónová zmobilizovaná turecká armáda stála v Zakaukazsku, južne od Batumi, a čakala na svoj čas,” dodal.

V auguste 1942 turecký premiér Mehmed Şükrü Saracoglu v rozhovore s veľvyslancom Nemecka v Turecku Franzom von Papenom vyhlásil, že “zničenie Ruska je stáročnou túžbou tureckého národa”, pripomenul historik. Po porážke Wehrmachtu pri Stalingrade a jeho následný ústup zo severného Kaukazu urobili tieto plány nedosiahnututeľnými, podtrhol Matvejev.
“Antihitlerovskí spojenci sa po tom začali snažiť o prinútenie Turecka na vstup do vojny proti Nemecku na jar 1943. Lenže neustále lavírovanie medzi bojujúcimi štátmi priviedlo k roztrhnutiu ekonomických vzťahov s Nemeckom až na začiatku augusta 1944, a vyhlásenie vojny Nemecku sa udialo až 23. 2. 1945, avšak aj to bez bezprostrednej účasti v bojoch,” uviedol Matvejev.

O charaktere dohôd hitlerovcov s Tureckom
“Nemecko malo s Tureckom dve dohody. Prvou bola hospodársko-politická a druhou tajná, obe boli podpísané približne v roku 1939 alebo na začiatku roku 1940,” dodal bývalý diplomat.
“Turecko, ktoré sa vyhlásilo za neutrálny štát počas vojny Nemecka s Anglickom, a potom so Sovietskym zväzom, pomáhalo Nemecku, zabezpečujúc ho strategickými surovinami pre vojnový priemysel. Zaviazalo sa dodať Nemecku 100 tisíc ton chrómovej rudy, nutnej na výrobu všetkých palných zbraní. Namiesto 100 tisíc ton ročne bolo dodaných 50 tisíc ton v rokoch 1940, 1941 a 1942. No a od roku 1943 bolo dodaných nie viac ako 30 tisíc ton ročne,” tvrdil Bisse.

Turecko tiež podpísalo dohodu o prepúšťaní obchodných a vojenských lodí cez Dardanely zo Stredozemného do Čierneho mora a späť, poznamenal Bisse. Nemecké obchodné lode boli radené do konvojov vojenských plavidiel, aby boli chránené pred anglickými ponorkami v Stredozemnom mori, vyplynulo z tajnej dohody, ktorú Bisse okomentoval pri výsluchu. “Tá bola, podľa mňa, účinná do roku 1944, pretože vtedy boli urobené akési dohody s Tureckom, no o ich obsahu nič neviem,” tvrdil Bisse.

Vojenský tribunál berlínskej posádky odsúdil 16. 4. 1946 Bisseho, na základe výnosu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 19. 4. 1943, na trest smrti zastrelením. Rozsudok bol vykonaný v Berlíne. Dňa 13. 11. 2002 hlavná vojenská prokuratúra RF rozhodla, že Bisse nebude rehabilitovaný.

Súčasná “neutralita” po švajčiarsky
Švajčiarsko síce nie je členom EÚ a NATO, lenže Bern sa aj tak pripojil k takmer všetkým protiruským sankciám od 24. 2. 2022. Švajčiarski vojaci sa zapájajú, len v roku 2024, do 20 medzinárodných manévrov za svojimi hranicami a štyroch na svojom území. Všetkých týchto cvičení sa zúčastňujú štáty NATO. Bern tiež zablokoval ruské financie v hodnote 8,8 mld. USD, vláda Švajčiarska zablokovala aj okolo 7,4 mld. švajčiarskych frankov (cca 8,45 USD) ruskej centrálnej banke. Minister zahraničia RF S. Lavrov na základe tohto vyhlásil, že Švajčiarsko stratilo svoj neutrálny štatút. No a to, že v roku 2024 začalo vo veľkom predávať zbrane, tento postoj len potvrdilo.

armadnymagazin.sk