Kto s kým, proti komu a čomu vo voľbách. Čo je podstatné pre voliča

Voliči vedia podstatné rámcové informácie k predčasným voľbám. Kandidovať sa rozhodlo až 25 politických subjektov, hoci podľa dlhodobých prieskumov má šancu uspieť len tretina z nich, najviac 8 až 9, dokonca aj menej, lebo niektoré sa potácajú tesne na hranici zvoliteľnosti – kvóra piatich percent. Voliči už nechcú, aby ich volebný lístok prepadol.

Strany zverejnili aj kandidátky, pretože ľudia na nich by mali byť základným orientačným bodom, keďže programy veľa ľudí ani nečíta. Strany ich tak musia zúžiť na zrozumiteľné a najmä ľahko stráviteľné posolstvá hlavných cieľov. Mnohé z nich si veľkú intelektuálnu námahu ani nedajú a nepochybne sa vyhrania voči iným subjektom či konkurencii v štýle “zlo sú ti druhí”, ergo, voľte nás…

Kvalita či poznateľnosť ľudí na kandidátke a hodnovernosť ich lídrov však pre Slovákov najviac zavážia. Bodaj by aj nie, veď práve kvalita, pripravenosť, odbornosť, erudícia, osobná integrita, schopnosť odkomunikovať návrhy, ale aj brániť program či stranu sú dôležité kompetencie, ktoré sa s funkciou nezískavajú.

V neposlednom rade voliči si vyberajú aj tých, ktorých už poznajú – poznali, nechcú absolvovať metódu „pokus-omyl“. Aj keď je v spoločnosti všeobecné sklamanie, nové tváre bez toho, aby niečo v živote alebo spoločnosti dokázali, nie sú zárukou kvality. Veľa subjektov však vsadilo na reklamný faktor, a tak pozhŕňali na kandidátku najmä všeobecne známe tváre – “VIP” osoby.

Tieto cielené praktiky zamerané len na prvontný úspech – preskočiť hranicu päť percent – a potom sa v parlamente uvidí, je tiež zdrojom nespokojnosti, bulvárnosti a čoraz väčšej všeobecnej nedôvery v politiku.

Veď vládnutie vlád, ktoré sa striedali len v tomto volebnom období poznačil chaos, amaterizmus a neschopnosť riadiť štát, chrániť nielen národno-štátne, ale aj ekonomicko-sociálne a kultúrne záujmy bežných ľudí, ktorí už majú plné zuby trápenia Slovákov vlastnými vládamis uprednostňovaním iných alebo cudzích záujmov.

Napríklad pred jednostranným informovaním hlavných médií, dopadom globálnych kríz, americkým tlakom na zbrojné výdavky, prehnaným zdražovaním, diktatúrou bruselských rozhodnutí, kde väčšina našich politikov len poslušne šúchala nohami, ale aj pred ideologickou indoktrináciou nielen študentov, ale už aj malých žiakov.

Väčšina strán ponúka len pasívne vozenie sa slovenského vagónika v globálnom vlaku, ktorý riadia nadnárodné koncerny, medzinárodné organizácie a finančné elity.

Väčšina politikov, aj uchádzačov o poslanecký mandát zas nerozumie týmto procesom, ani nechápe, čo nám všetkým hrozí v blízkej budúcnosti. Keď niekomu chýba rozhľad a prehľad, chýbajú mu fakty aj argumenty, preto sa mnohí politici, ale aj médiá uchyľujú v povrchným nálepkám na očiernenie oponentov. Daň za neznalosť a neschopnosť vidíme všetci: úpadok akej-takej politickej kultúry a aj hospodárstva.

Na štýle predvolebnej kampane a na diskusiách sa odhalí, kto na čo vsadil, na čo strany a jej kandidáti majú a na čo nebudú stačiť.

Lebo na ochranu Slovenska a Slovákov pred dopadmi polykrízy, do ktorej sa svet dostal aj vďaka ideologickému ošiaľu s vojnou proti fosílnym zdrojom energie a s kultúrnou vojnou voči tradičnej civilizácii a geopolitickou konfrontáciou Západ-Východ nebudú stačiť strojené úsmevy, lacné floskuly, populizmus chlebových tém v skratke, obviňovanie tých druhých, ani držanie sa za ruku silnejších.

V politike nemáte priateľov, len záujmy. A tým pre štát najčestnejším, najprirodzenejším a pre ľudí najefektívnejším je obhajovať národno-štátne záujmy svojej vlasti a svojich spoluobčanov. Práve odtiaľto treba začať.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a neskôr vo vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.

skspravy.sk