Kríza  Niger: Afrika Odmietla Západný Neokolonializmus

Osudom rastúcej výzvy k multipolárnemu svetu je rozdrvenie unipolárnej dominancie a hegemónie USA, ako sa postupne dynamika medzinárodnej sily/moci posúva zo Západu na Východ. 

Sme len pár dní pred tým, ako sa pozornosť sveta sústredí na Johannesburg, Južná Afrika, keď bude hostiteľom naozaj zásadného (all-important) stretnutia BRICS na najvyššej úrovni – BRICS summit, August 22-24.

S viac ako 40 – over 40 – národmi domáhajúcimi sa vstupu do tejto stúpajúcej ekonomickej aliancie, ktorá už teraz obsahuje väčšinu globálnej populácie a tretinu globálneho HDP, čím predčí G7, očakáva sa, že BRICS čoskoro ostentatívne vypustí svoju vlastnú menu krytú zlatom, údajne aby nahradili vraj kráľa ktorý má byť čoskoro zosadený – US dolár ako rezervnú menu medzinárodného obchodu. Táto bezprostredne hroziaca udalosť je len ďalším zlovestným príznakom, že Západná civilizácia je v stave rozdrobeného voľného pádu, v ostrom kontraste voči multipolárnej väčšine sveta Globálneho Juhu vedenému dvojicou Rusko-Čína.

V kontexte týchto udalostí ktoré sa vyvíjajú v Afrike, konečne sa lámu zvyšné reťaze neokolonializmu cez ekonomické a politické aliancie vytvorené s vynárajúcimi sa Východnými mocnosťami Rusko, Čína a Irán. Táto geopolitická analýza skúma prebiehajúci vývoj, reprezentujúci dnešnú rýchle sa meniacu dynamiku, posúvajúcu sa od unipolárneho k multipolárnemu svetu, kedy väčšina národov sveta z Globálneho Juhu prijíma svoje strategické znovuzjednotenie s multipolárnymi Východnými mocnosťami.

S veľkosťou skoro dvojnásobku Texasu, ten vnútrozemský sub-Saharský Západoafrický národ Nigeru je šiesta najväčšia krajina v Afrike a je pritom 22. najväčšia na svete. Niger sa nachádza v oblasti Afriky Sahel, ako geografický pás krížom cez Africký kontinent od Atlantického Oceánu po Červené More, pričom leží južne od Saharskej púšte, a severne od Sudánskych saván.

26. Júla 2023, veliteľ prezidentskej stráže Nigeru, Generál Abdourahmane Tchiani viedol vojenský prevrat – military coup a zvrhol vodcu zvoleného v roku 2021, 63-ročného Prezidenta menom Mohamed Bazoum. O dva dni neskôr sa Generál Tchiani vyhlásil za “prezidenta Národnej Rady za ochranu Vlasti – National Council for the Safeguard of the Homeland.”

Niger je členom Ekonomickej Komunity Západoafrických Štátov (ECOWAS), spolu so 14 ďalšími regionálnymi susediacimi krajinami – Benin, Burkina Faso, Cabo Verde, Cote d’Ivoire, The Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Liberia, Mali, Nigeria, Senegal, Sierra Leone, a Togo. V nedeľu 30. Júla ECOWAS požadoval aby sa odstránený Nigerský Prezident Bazoum vrátil k moci najnaskôr k dátumu 6. Augusia, ináč bude stáť pred možnou vojenskou intervenciou zo strany ECOWAS.

Po týždni od vypršania termínu, a teraz, to vyzerá tek, že vyhrážka ECOWAS bola len obyčajný bluff. Je tu najsilnejší regionálny blok Západnej Afriky podporovaný ako Francúzskom tak aj USA, momentálne opticky vyzerá ako slabý, nerozhodol sa pre žiadnu akciu, zoči voči rastúcej podpore domácej Junty.

Takto, vo štvrtok 10. Augusta tá regionálna organizácia chabým spôsobom – feebly – nariadila “aktiváciu” a “nasadenie” pohotovostnej sily, ostentatívne na obnovenie ústavného poriadku v Nigeri. Podstatou tohto prevratu je odmietnutie neokolonialistického ovládania Francúzskom a Západom nad Afrikou. Ako sa dalo predpokladať, Francúzsko a EÚ okamžite pozastavili svoju bezpečnostnú spoluprácu a finančnú pomoc pre Niger.

Všetok tento nanjovší vývoj prišiel po tom, eko zástupkyňa Ministra Zahraničia USA Victoria Nuland navštívila Niger minulý pondelok 7. Augusta a ukázalo sa to ako márny pokus o zmenu názorov súčasne vládnúcej vojenskej junty.

Provojnový „menič režimov“ Nuland bola v predošlom mesiaci povýšená na druhú pozíciu vo velení v rámci celej zahraničnej politiky USA, a bolo jasné, že zámerom jej jednodňového výletu do Afriky (one-day African trip) bolo zjavne zastrašiť nového šéfa obrany Nigeru a jeho troch veliteľov/kománd s ktorými sa stretla. Ale Nulandovej násilná taktika doručovania vyhrážok a varovania novej vlády Nigeru aby sa neopovážili spolčiť s Ruskou žoldnierskou skupinou Wagnerovcou, zjavne nebola vypočutá.

V reakcii na vyhrážky voči junte Nigeru zo strany ECOWAS inváziou minulý weekend, novo formovaná vláda Nigeru požiadala o asistenciu Ruských v bitkách ostrieľaných žoldnierov . Ich stále opportunistický vodca Evgeny Prigožin povedal médiám cez telefón v utorok 8. Augusta:

“Som hrdý na tých chlapcov od Wagnera. Už len pomyslenie na nich robí ISIS a Al Qaeda malými, poslušnými, zamatovými chlapcami. A tí US uznali vládu, ktorú včera ešte neuznávali, len aby sa vyhli stretnutia s Wagner PMC v krajine. To nás teší, Mrs. Nuland.”

Victoria Nuland had requested that she meet with deposed president Bazoum as well as General Tchiani but was refused and instead met with General Tchiani’s substitutes. Ignorovaná (snubbed) Nuland poznamenala:

“Bolo mi odopretá stratnutie s Prezidentom Bazoum, ktorému vzali moc, a aj s Generálom Tchianim. Tchiani odmietol môj vstup.“

V rozhovore s Reuters následne, Nuland sumarizovala svoje zlyhavšie stretnutie:

“Tieto rozhovory boli extrémne otvorené a niekedy celkom ťažké, opäť, my sme to tlačili do vyjednaného riešenia. Nebolo ľahké tam získať tam potrebnú silu (traction). Oni sú celkom pevní vo svojom pohľade ako chcú pokračovať, a nie je to chovanie sa v súlade s ústavou Nigeru – Constitution of Niger.” Moja vsuvka: Podľa toho to vyzerá, že keď napadli Vietnam, bolo to podľa ústavy Vietnamu, podobne v prípade Iraku, kde dodnes kradnú ropu. Tie ústavy asi nosia so sebou keď vyrazia do sveta.

Podľa článku z utorka 8. Augusta na warnews 247, Victoria Nuland dala zelenú – greenlit – 25,000-silnej ECOWAS armáde do stavu pohotovosti – on standby – aby vtrhli do Nigeru – podľa Francúzskych zdrojov. Výsledkom je, že, pripravujúc sa na plánovanú inváziu, ozbrojené zložky Nigeru opevňujú hlavné mesto Niamey a zabezpečujú jeho letisko.

Momentálne je podľa dostupných správ situácia stále zhruba rovnaká, ako zamrznutá, ale zdroje tých správ sú väčšinou z hľadiska objektívnosti pochybné, keďže akoby rešpektovali akési „práva bývalých kolonizátorov“ Francúzov. 

autor Joachim Hagopian, Gumshoe News

Preklad zhruba polovice článku z 15. Augusta.

Ivan Hečko/ Slovanské Noviny