Koronavírusová pandémia odhaľuje skryté príležitosti

Každodenná štatistika o počte testovaných, infikovaných, vyliečených a bohužiaľ aj zomrelých spoluobčanov na ochorenie COVID-19, má negatívny dopad na ekonomiku takmer všade na svete. Do jej záchrany sa zapojili okrem centrálnych bánk, ktorých rotačky sa nezastavili, aj ušetrené či skôr požičané peniaze od národných vlád, ktoré nám v niektorých prípadoch aj pripomínajú rabovanie verejných financií.

Ako to bude s čerpaním peňazí z fondu obnovy, ktoré sú „výmyslom“ Európskej komisie, zatiaľ nebudeme špekulovať, počkáme si na praktickú realizáciu, ktorá bude určite spojená s hádkami medzi Európskou komisiou a jednotlivými členským krajinami  únie, predovšetkým pri čerpaní garantovaných a teda nenávratných peňazí. Treba však počítať, že doterajšie „rozhadzovanie“ a stimulovanie peňazí nebude môcť trvať večne a preto na oboch stranách verejných rozpočtov bude potrebné hľadať dodatočné zdroje príjmov a na strane výdavkov ich šetrenie.

Digitálna daň do európskeho rozpočtu 

Ako napokon vo všetkom, tak aj v prípade terajšej koronavírusovej pandémie, treba hľadať skôr príležitosti ako jej negatívne dôsledky a využiť ich v prospech nás všetkých. Pozrime sa na niektoré z nich. Viacročný európsky rozpočet bude po odchode Británie z únie a stanoviska „šetriacich štátov“ západnej Európy, ktoré súhlasili s fondom obnovy len za podmienky, že ako čistí platcovia do európskeho rozpočtu budú mať zľavy na úkor jeho čistých prijímateľov, čo sa napokon dotkne aj Slovenska, o niečo „chudobnejší“. A preto sa hľadajú ďalšie, doteraz nepoznané rozpočtové príjmy.

Jednou z možnosti sú digitálne dane. Najväčšie americké spoločnosti, akými sú Amazon, Facebook, Google a ďalšie, svoje zisky zarábajú po celom starom kontinente, ale dane z nich platia tam, kde sú najnižšie. O tom, že národné rozpočty prichádzajú  o miliónové príjmy sa nepochybuje a preto budeme zvedaví, ako sa k tejto oprávnenej požiadavke únie postaví prezident budúcej americkej administratívy. Ten odchádzajúci sa v prípade zavedenia digitálnej dane „vyhrážal“ uvalením cla na európsky export, čo by sa dotklo aj slovenského automobilového priemyslu.

Od nového roku je už zavedená digitálna daň vo Francúzsku vo výške 3 percentá, zatiaľ však bez vyšších colných poplatkov na francúzske exporty na americký kontinent. V tejto súvislosti si kladieme aj oprávnenú otázku, prečo sa spomínaná daň už dávno nezaviedla v celej EÚ v prospech nás všetkých? Toto určite patrí do funkčnej náplne práce európskych vrcholových inštitúcii aj bez toho, aby náš kontinent postihla  koronakríza?

Nepoznané koronakrízové problémy

Väčšina z nás určite nevedela, že výrobcovia napr. bielej techniky v EÚ, doteraz nemali povinnosť vyrábať a predávať náhradné diely tak, aby sa pokazené výrobky tejto techniky nemuseli vyhadzovať na zberné miesta. To musela prísť pandémia, aby sa európski poslanci rozkývali a pripravili návrh zákona o „práve na opravu“? Náhradné diely bielej techniky budú musieť vyrábať, pretože bez nich ich opravári nedokážu opraviť. Čo si ale máme myslieť o povinnom zrušení „kazítok“, ktoré boli montované do výrobkov tak, aby sa skracovala životnosť predávanej bielej techniky a domácnosť bola nútená po čase kupovať nové? Tiež boli európski poslanci donútení z dôvodu pandémie prijať aj v tejto oblasti novelizované zákony?

Budeme veľmi zvedaví, ako sa vrcholové európske inštitúcie vysporiadajú s vetom Poľska a Maďarska v prípade neschválenia európskeho rozpočtu a s ním súvisiacim fondom obnovy, keďže rozdeľovanie týchto peňazí vyžadovalo doteraz súhlas všetkých členských štátov únie. Asi najväčším problémom však bude vysporiadať sa s terajšou masou migrantov, ktorých a povedzme si pravdu, priťahuje najviac náš európsky sociálny blahobyt. Migranti sa stali jazýčkom terajších sporov pri schvaľovaní spomínaných rozpočtov a čo sa bude ďalej diať, zostáva veľkým otáznikom.

Stanovisko južných štátov únie s najväčším počtom zadržiavaných migrantov je známe. Tvrdia, že nemôžu ako členské štáty prvej línie byť donekonečna zodpovedné za tento stav a preto žiadajú zásadnú zmenu doterajšej migračnej a azylovej politiky v EÚ.

A aby toho nebolo málo, všetci čakáme ako dopadnú britsko-únijné -brexitové kortešačky o budúcej spolupráci bývalých unijných súputnikov, keďže otázky rybolovu pravidiel hospodárskej súťaže, spôsobov riešenia hospodárskych sporov, či fiškálnej podpory zo strany britskej vlády, ostávajú naďalej otvorené.

Autor: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

zdroj: zem a vek

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.