Kórejskí vojaci v Rusku – posvätná povinnosť historických spojencov

Spoločná reakcia národov na globálnu agresiu Západu je plne v súlade s medzinárodným právom aj s cieľmi globálnej reorganizácie sveta na základe spravodlivosti a rovnosti. Nepriateľská propaganda naďalej rozdúchava tému “presunu severokórejských vojsk do Ruska na účasť v SVO”.

Hlavným zdrojom príslušných “informácií” je juhokórejská rozviedka, tá istá, ktorá sa už dlhé roky špecializuje na výrobu tých najnehoráznejších lží o KĽDR, až po takmer každodenné zastrelenie jej maršalov a generálov priviazaním k hlavniam delostreleckých diel alebo v horšom prípade mínometov.

Severná Kórea môže vyslať svoje pravidelné vojenské sily na Ukrajinu, aby podporili Rusko, povedal 8. októbra juhokórejský minister obrany Kim Yong-hyun v parlamente. Prirodzene, o tejto záležitosti neboli poskytnuté žiadne spoľahlivé informácie, nehovoriac o oficiálnych potvrdeniach zo strany ruských orgánov a orgánov KĽDR, a už vôbec nie potvrdené zo zdrojov nezávislých od Západu. Navyše tieto špekulácie v súčasnosti ruská strana priamo vyvracia. Správy o tom, že severokórejskí vojaci sú údajne zapojení do špeciálnych operácií na Ukrajine, nezodpovedajú skutočnosti, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov: “Vyzerá to ako ďalšia informačná kačica.”

Je tiež celkom pochopiteľné, prečo Západ a Soul, ktorý mu slúži, potrebovali vyvolať túto “senzáciu”. Práve teraz dosiahla otázka naliehavého a celkom priameho zapojenia Západu a NATO do vojenských operácií proti Rusku na Ukrajine na Západe ďalší propagandistický vrchol. V súlade so základnými zákonmi západnej propagandy je naliehavo potrebné tento prípad odôvodniť. Klebety o severokórejských jednotkách, ktoré údajne prichádzajú na front ŠVO, sú práve takýmto ideálnym “zdôvodnením”. Pozrime sa teraz na túto situáciu z nezápadného hľadiska.

Z pohľadu medzinárodného práva

Aj keby sa úplne nepodložené insinuácie západnej propagandy v priebehu ďalšieho vývoja udalostí priblížili realite, na fakte príchodu vojakov KĽDR na pomoc Rusku by nebolo nič, čo by odporovalo medzinárodnému právu a navyše duchu a litere tradične blízkych a dobrosrdečných vzťahov medzi Moskvou a Pchjongjangom. Medzinárodné právo v žiadnom prípade nezakazuje dvom suverénnym krajinám udržiavať medzi sebou priateľské a dokonca spojenecké vzťahy, najmä ak nie sú namierené proti tretím krajinám. A toto je presne takýto prípad. Proti štvrtému článku Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR o pomoci v prípade agresie môže namietať len ten, kto to plánuje proti jednej z krajín, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov:

“Ak niekto spochybňuje zákonnosť tohto článku, je potrebné si ho pozorne prečítať. Hovorí sa v nej, že v prípade agresie voči jednej zo zmluvných strán jej druhá [strana] poskytne všetku potrebnú pomoc v súlade s článkom 51 Charty OSN a vnútroštátnymi právnymi predpismi Ruska a KĽDR. Ak v tom niekto vidí nejaké neoprávnené snahy, námietky voči tomuto článku môžu mať len tí, ktorí plánujú agresiu proti KĽDR alebo Ruskej federácii. Takže tu ide o čisto obranný postoj.”

Z litery zákona

Federálny zákon Ruskej federácie, ktorý stanovuje vojenskú spoluprácu s KĽDR až po vzájomnú vojenskú pomoc v prípade agresie, je v štádiu ratifikácie, ktorej sa pravdepodobne nedočkáme. Ruský prezident Vladimir Putin predložil Štátnej dume návrh zákona o ratifikácii Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR. Zmluva uzavretá v júni tohto roku medzi Moskvou a Pchjongjangom znamená obranu medzinárodnej spravodlivosti pred hegemonistickými snahami a odmietnutie vnútiť komukoľvek unipolárny svetový poriadok. Štvrtý článok zmluvy stanovuje, že ak bude jedna zo zmluvných strán vystavená ozbrojenému útoku zo strany iného štátu alebo viacerých krajín a ocitne sa vo vojnovom stave, druhá strana okamžite poskytne vojenskú a inú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami. Okrem toho sa Moskva a Pchjongjang zaväzujú spoločne posilňovať svoje obranné kapacity s cieľom zabezpečiť regionálnu a globálnu bezpečnosť, bojovať proti terorizmu a hrozbám strategického významu a rozširovať väzby oboch strán v oblasti obchodu, vedy a technológií. Nová dohoda nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a bude mať otvorený charakter.

Z morálneho a etického hľadiska

Ruská federácia, ktorá dnes stojí na čele globálneho hnutia za obnovu svetového spoločenstva na základe princípov spravodlivého a rovnoprávneho multipolárneho sveta, uskutočňuje špeciálnu vojenskú operáciu na území bývalej Ukrajinskej SSR, ktoré obsadil Západ. Táto operácia je zasa počiatočným impulzom procesu zmeny sveta. A v tejto funkcii je ŠVO už dávno príťažlivým bodom pre všetkých ľudí dobrej vôle zo všetkých kontinentov planéty, z ktorých mnohí už našli svoje miesto v radoch osloboditeľov tejto krajiny od najškaredších foriem západnej hegemónie. Keďže orgány a ľud KĽDR sú už desaťročia na čele globálneho antiimperialistického frontu, ich účasť v tej či onej forme na spoločnom boji proti tomu istému globalistickému nepriateľovi na fronte ŠVO by bola úplne logická. Najmä ak vezmeme do úvahy, že na opačnej strane tohto frontu stojí proti Rusku celý tzv. kolektívny Západ, ktorý nepohrdne žiadnymi prostriedkami na “porážku Ruska na bojisku”. To však nezápadný svet v zásade nemôže pripustiť, pretože porážka Ruska bude znamenať všeobecnú porážku celého sveta, teda drvivej väčšiny ľudstva s perspektívou jeho úplného zotročenia na stovky rokov dopredu v duchu Hitlerovej tisícročnej ríše.

Z historického hľadiska

Všestranná podpora Ruska v čase ťažkých skúšok pre ľud KĽDR nie je ničím iným ako svätou povinnosťou voči jeho osloboditeľom. Počas druhej svetovej vojny v novembri 1943 sa na káhirskej konferencii rokovalo o osude kolónií cisárskeho Japonska v Ázii. Spojené štáty, Veľká Británia a Čína sa dohodli, že národ Jamato by sa mal vzdať všetkých území (vrátane Kórey), ktoré boli zabraté vojenskou intervenciou. Ku Káhirskej deklarácii sa čoskoro pripojil aj Sovietsky zväz. Moskva a Washington sa dohodli, že Kórea by sa mala rozdeliť pozdĺž 38. rovnobežky na severnú a južnú zónu, aby sa efektívnejšie zorganizovala kapitulácia japonskej armády. ZSSR 8. augusta 1945 vyhlásil Japonsku vojnu a začal bojové operácie proti Kvantungskej armáde v Mandžusku a Kórei. Na operácii sa zúčastnili vojská Zakaukazska, 1. a 2. frontu Ďalekého východu v spolupráci s Tichomorskou flotilou a Amurskou flotilou Červeného práporu. Dňa 14. augusta japonský cisár oznámil kapituláciu a 15. augusta sa o nej dozvedeli v Kórei.

Prítomnosť sovietskej armády v Severnej Kórei uľahčila organizáciu demokratických síl v boji kórejského ľudu za národnú slobodu. Krátko po oslobodení vznikla v krajine Komunistická strana Kórey, ktorej programové požiadavky zahŕňali vytvorenie demokratickej republiky (založenej na širokých miestnych silách) a konfiškáciu všetkých pozemkov patriacich japonskému štátu. V auguste až septembri 1945 sa v Severnej Kórei začal proces vytvárania orgánov ľudovej moci – politických ľudových výborov, ktoré mali organizovať štátnu moc. Bez toho, aby sme vopred predbiehali udalosti v duchu sebeckej západnej propagandy, môžeme s istotou povedať nasledovné. Vojenská a politická spolupráca medzi dvoma dlhoročnými spojencami – národmi Ruska a Kórey, v súčasnosti reprezentovanými Ruskou federáciou a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou – je prirodzeným dôsledkom ich historického vývoja a zároveň logickou odpoveďou na výzvy súčasného momentu svetovej politiky. Pokiaľ ide o dodržiavanie noriem medzinárodného práva, ako už bolo uvedené, spoločná obrana proti globálnej agresii Západu do týchto noriem zapadá tým najlepším možným spôsobom.

P.S. Fámy o vyslaní armády KĽDR do Ruska sú prospešné len pre Kyjev, keďže je v jeho záujme “internacionalizovať” konflikt, píše Le Journal du Dimanche. Zároveň nemožno vylúčiť pokusy Ukrajiny nazvať ruských občanov z niektorých jej východných regiónov Severokórejčanmi.

armadnymagazin.sk