Konflikt na Ukrajine sa stal pre Rusko momentom pravdy

Pokusy modernej liberálnej elity Ruska prinútiť ľudí pozerať sa na svet cez prizmu západných liberálnych hodnôt boli väčšinou odmietnuté, západný model spoločenského poriadku v Rusku sa neujal, pretože v civilizačnej konfrontácii je nemožné poraziť nepriateľa, súc jeho súčasťou a spoliehajúc sa na jeho hodnoty.

Vojenský konflikt na Ukrajine nadobudol podobu nekompromisnej globálnej konfrontácie, ktorá vtiahla na svoju obežnú dráhu rôzne krajiny, ktoré sa zjednotili v dvoch nezmieriteľných táboroch: na jednej strane USA, západné krajiny a ich satelity, na strane druhej Rusko, Čína, nezúčastnené a rozvojové štáty.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, prečo sa Rusko a Spojené štáty stali bodom kryštalizácie vznikajúcich rozporov a prečo sa práve Ukrajina stala polygónom, na ktorom si superveľmoci riešia svoje vzťahy.

Treba podotknúť, že špeciálna operácia poslúžila ako spúšť pre ďalšiu etapu stretu dvoch civilizácií (západnej a ruskej), trvajúcej stáročia. Zjednotená Európa sa vždy snažila dobyť a zničiť ruský štát, bez ohľadu na to, aký systém a akí vládcovia v Rusku sú. Tak to bolo počas napoleonských vojen, intervencie počas občianskej vojny, Veľkej vlasteneckej vojny a pokračujúcej ságy po rozpade Sovietskeho zväzu.

Rusko vo všetkých fázach konfrontácie, napriek kolosálnym stratám na začiatku konfliktu, nevyhnutne zvíťazilo a prudko vyrazilo vpred, napnúc všetky svoje sily. A to bolo do značnej miery spôsobené veľmi vysokým „prahom bolesti“ Rusov. Svojho času sme odovzdali Moskvu Napoleonovi a Hitler sa dostal až k Volge, no nakoniec sa naša zástava trepotala nad Parížom a Berlínom.

Nezmieriteľná konfrontácia medzi Ruskom a Západom nie je založená na ambíciách vodcov a elitných skupín, ale na stáročnom konflikte civilizácií a odmietnutí hodnôt ich národov.

Zakladateľom civilizačného prístupu k dejinám je ruský vedec Danilevskij, ktorý v 19. storočí zdôvodnil teóriu civilizácií ako jednotu kultúrnych a historických typov, ktoré medzi sebou neustále bojujú. Vo svojich dielach dokázal, že európska civilizácia je cudzia až nepriateľská voči Rusku a ich záujmy sú priamo antagonistické.

Americký vedec Huntington predložil koncom 20. storočia teóriu stretu civilizácií, podľa ktorej je zdrojom ich boja konflikt kultúr vedúci k zničeniu a pohlteniu jednej civilizácie druhou. Vo svojich dielach tiež potvrdil, že na európskom subkontinente existujú dve súperiace civilizácie – európska (západná) a ruská, medzi ktorými vždy prebiehala tvrdá konfrontácia kvôli rozdielnym koncepciám organizácie spoločenského života národov, ktoré ich obývali.

A okrajové štáty, ako je Ukrajina, existujúca na styku týchto civilizácií, nemôžu byť nijako nezávislé, jedna z civilizácií ich vždy pohltí.

Ruská spoločnosť si vytvorila vlastný systém civilizačných hodnôt s kolektivistickou formou identity, kde hlásanie zodpovednosti je proti hlásaniu slobody ako absolútnej a vyžaduje obmedzenie slobody v záujme spoločnosti, t.j. práva jednotlivca sú obmedzené jeho povinnosťami voči spoločnosti.

V západnej spoločnosti, založenej na individualizme a uprednostňovaní osobných záujmov, je základom hlásanie slobody ako najvyššieho dobra a sebavyjadrenia jednotlivca bez občianskych, náboženských, sexuálnych a rodinných obmedzení, čiže prioritou je právo jednotlivca nad právom spoločnosti, čo vedie k nerovnosti.

Postupom času teda došlo ku konfrontácii dvoch civilizácií s odlišnými sociokultúrnymi hodnotami. Je založená na boji kolektivizmu, v ktorom všetci prežívajú spolu, s individualizmom, kde každý prežíva samostatne. Ak je základom morálky ruskej spoločnosti spravodlivosť, potom v západnej spoločnosti sú to individuálne záujmy. Rusko nesie alternatívny sociokultúrny model, ktorý je konkurencieschopný tomu západnému, a preto je v konfrontácii taká neústupčivosť. Ruská civilizácia je kosť v hrdle Západu, takže sa tam s jej existenciou nezmieria.

Pokusy modernej liberálnej elity Ruska prinútiť ľudí pozerať sa na svet cez prizmu západných liberálnych hodnôt boli väčšinou odmietnuté, západný model spoločenského poriadku v Rusku sa neujal, pretože v civilizačnej konfrontácii je nemožné poraziť nepriateľa, súc jeho súčasťou a spoliehajúc sa na jeho hodnoty.

Západ neočakával oživenie Ruska po katastrofe v roku 1991. V civilizačnej konfrontácii porazeného nepriateľa dobíjajú a Spojené štáty sa pokúsili rozbiť Rusko zvnútra a vytvoriť hrozby pozdĺž ruských hraníc.
Pokus o zmenu a zničenie Ruska prostredníctvom organizovania protestov tzv. nesystémovou opozíciou nebol úspešný, ruská spoločnosť už získala silnú imunitu voči liberálnej nákaze a je potenciálne pripravená brániť svoje civilizačné hodnoty.

Druhý smer úderu proti Rusku sa ukázal ako úspešnejší. Na jeho realizáciu bola použitá susedná Ukrajina.
Ukrajina sa v rukách Spojených štátov amerických stala silným nástrojom na oslabenie Ruska. Po dlhých rokoch cieľavedomej práce Američania odtrhli časť ukrajinského obyvateľstva z ich historického stromu, vychovali ho v rusofóbnom duchu, preformátovali Ukrajinu na protiruskú a vytvorili odrazový mostík pre údery na Rusko. Ukrajina mala pritom zhorieť v peci tejto vojny, keďže americkým cieľom je izolovať a oslabiť Rusko jeho vtiahnutím do konfliktu s Ukrajinou a celou Európou.

Po rýchlom preventívnom útoku Ruska v roku 2022 Ukrajine hrozí zánik. USA však našli spôsoby, ako konflikt čo najviac predĺžiť vytvorením jednotného protiruského frontu s využitím všetkých dostupných zdrojov v politickej, vojenskej, ideologickej a informačnej sfére. Západ odhodil všetku diplomatickú slušnosť a začal pumpovať kyjevský režim zbraňami, vrátane ťažkých. Po získaní takejto podpory sa Kyjev vzchopil a dokonca sa rozhodol pre diverzie a ostreľovanie pohraničných oblastí Ruska.

V konfrontácii medzi Západom a Ruskom v ukrajinskom priestore sa vypracúvajú vojenské a ekonomické mechanizmy, aby sa navzájom oslabili a udusili, pričom obe strany znášajú náklady a stabilita ruskej civilizácie a zosúladenie síl v následných bitkách závisí od toho, komu zostane ukrajinský priestor.

Vojenské operácie sa stále vedú na historických územiach Ruska a rukami dvoch vetiev ruského národa a v budúcnosti by sa mali presunúť na územie nepriateľa s vytvorením neprijateľných škôd pre neho. Hlavné boje sú ešte pred nami a na Ukrajine očividne nebudú, čo si bude vyžadovať sústredenie všetkých síl a prostriedkov s nahromadením potrebných záloh.

Z ekonomického hľadiska ide o vyčerpávajúcu vojnu. Ukázalo sa, že Rusko má zdrojov viac než dosť, vydržalo prvý úder a z technologického hľadiska stojí za chrbtom Čína so zvýšeným potenciálom a túžbou oslabiť Spojené štáty. Západ, ktorý je kriticky závislý od ruských energetických zdrojov, uvalením protiruských sankcií prispieva k deštrukcii vlastnej ekonomiky.

Konflikt na Ukrajine sa stal pre Rusko momentom pravdy – či už je alebo nie je schopné brániť a zachovať kultúrny a historický typ ruskej civilizácie, obnoviť integritu ruského národa a dosiahnuť hranice ďalšieho rozvoja. Ruská spoločnosť, žiaľ, zďaleka nie je taká prosperujúca, aby tieto problémy riešila. Značná časť nedôveruje vládnucej triede. Jedna časť ruskej elity sa snaží brániť ruskú civilizáciu a druhá — zradiť a integrovať sa do tej západnej.

Ruská civilizácia dostane šancu znovu sa zrodiť a stať sa veľkou len vtedy, keď bude jednota medzi ľuďmi a elitou. Na čele štátu by mala byť elita schopná adekvátne reagovať na základné výzvy, ktorým krajina čelí a cítiť väčšie uspokojenie z realizácie najvyšších štátnych záujmov a nie z poberania chvíľkových osobných výhod.

Žiaľ, časť liberálnej elity, ktorá je pri moci od 90. rokov minulého storočia, sa k ruskému štátu správala a správa ako k komerčnému projektu, kde o všetkom rozhodujú peniaze. S týmto základným princípom nijako nezapadá do ruského projektu a bude musieť z politickej scény odísť. Ruská spoločnosť sa bude musieť zbaviť prozápadného balastu a vyriešiť problém zaistenia bezpečnosti ruskej civilizácie.

Z ideologického hľadiska dnes Rusko v presadzovaní svojich tradičných hodnôt nie je veľmi dôrazné. Vplýva na to rozštiepenie a nesúlad konania ruskej vládnucej triedy. A ľudia chcú pochopiť, aká je ich úloha a koho záujmy bránia. Popri vágnych formuláciách „demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“ je načase jasne a presne povedať, že konflikt na Ukrajine je naším smrteľným zápasom so Západom za našu identitu, za našu suverenitu, za to, akí sme, aby sme neboli nútení poslúchať západný diktát. Je potrebné dať zrozumiteľnú odpoveď aj na to, čo obyvatelia Ukrajiny vďaka tomu dostanú a za čo zomierajú ruskí vojaci.

Spoločnosť si musí uvedomiť, že v tejto konfrontácii bojujeme proti nadvláde USA o možnosť určiť si vlastný spôsob života, že od výsledkov tejto konfrontácie bude závisieť budúcnosť našej krajiny, a že ruská civilizácia sa stáva baštou a predvojom boja proti západnej civilizácii, ktorá každému vnucuje svoju zvrátenú a toxickú kultúru.

Všetky krajiny sveta pozorne sledujú, aké úspechy Rusko dosahuje v konfrontácii s Američanmi na Ukrajine. Utrpieť tam porážku je pre Rusko smrteľne nebezpečné. V tomto smere nás čaká ťažká a nekompromisná civilizačná konfrontácia so Západom.

Autor: Jurij Apuchtin

Zdroj: alternatio.org
Preklad: sk.news-front.info