Konflikt na Ukrajine nevyvolali imperiálne ambície Ruska, ale jeho slabosť a doktrína USA

Ukrajinci umierajú na svoju vlastnú hlúposť

Pokiaľ majú zainteresované strany diametrálne odlišný postoj k tej istej záležitosti, tak jedna z nich sa buď podvolí druhej, alebo je konflikt nevyhnutný v prípade, že jedna z týchto strán má značnú až drvivú prevahu, ktorá neumožňuje ísť na kompromis.

Američania si boli istí, že studenú vojnu vyhrali a predstavitelia Sovietskeho zväzu Gorbačov a neskôr Ruska Jeľcin si navrávali, že túto vojnu len ukončili.

Z dobových dokumentov vyplýva, že malé okno príležitosti vytvoriť novú bezpečnostnú štruktúru v Európe existovalo dovtedy, kým sa ZSSR nerozpadol.

K Rusku, úplne degradovanej mocnosti, Američania stratili akýkoľvek rešpekt a podľa toho sa aj k nemu správali. Ako ku kolónii, ktorá je tesne pred rozpadom.

Po nástupe Putina k moci sa Rusko síce spamätalo, ale z demografickej, ekonomickej a vojenskej stránky, ako aj vplyvu vo svete, bolo aj napriek tomu už len tieňom superveľmoci ZSSR.

Návrat Ruska do klubu veľmocí nedovoľuje doktrína USA, ktorá vylučuje možnosť vzniku nového konkurenta typu ZSSR.

Krok za krokom sme sa, organizovaním farebných revolúcií na území bývalého ZSSR a rozširovaním NATO k hraniciam Ruska, dopracovali ku konfliktu, ktorý je existenčného charakteru pre obe strany.

Žiadna zo strán si preto nemôže dovoliť prehru.

V kontexte reálpolitiky sú preto kroky Ruska aj Západu logické a racionálne. Aby sme tomu rozumeli, nesmieme si všímať propagandistické žvásty, najmä o obrane slobody a demokracie na Západe „mladou ukrajinskou demokraciou“ pred „imperiálnym a autokratickým“ Ruskom.

Nedokážem posúdiť, či by aspoň teoreticky mohli mierovo koexistovať nacistické Nemecko a boľševický Sovietsky zväz s ich vzájomne protikladnými ideológiami. Vojna medzi nimi preto vypukla a bola to vojna existenčná. Nemecko zachránilo len to, že ich neporazil ZSSR sám, ale spolu so západnými spojencami.

V princípe rovnaká situácia vznikla na Ukrajine, kde sa po Majdane v roku 2014 chopili moci extrémni nacionalisti a definitívne z nej stvorili navonok aj vnútorne ideologicky aj prakticky protiruskú platformu.

Navyše, lietadlá USA začali nerušene poletovať pri hraniciach s Ruskom a ich námorníctvo sa pripravovalo na prevzatie námorných základní na Kryme. Rusko sa následne zmocnilo Krymu a začalo podporovať povstalcov na Donbase.

Hoci sa Rusko mohlo v tom čase ľahko zmocniť celej tzv. Novorosie a odstrihnúť Ukrajinu od prístupu k čiernemu moru, prípadne tam navyše inštalovať zvrhnutého prezidenta Janukovyča, uprednostnilo radšej formát dohody Minsk 2, ktorý bol, ako sa ukázalo, pasca, ktorá umožnila Ukrajine za pomoci Západu dozbrojiť, a dôkladne sa pripraviť na vojnu.

Vypuknutiu konfliktu potom už nestálo nič v ceste. Zámerne som použil tento rečnícky zvrat, lebo napätie na Donbase začiatkom roku 2022 vrcholilo a nebolo do poslednej chvíle jasné, ktorá z armád sa pohne ako prvá.

Konflikt následne vypukol útokom ruskej armády. Pokiaľ som správne pochopil zámer Západu, ten počítal s tým, že Rusko sa zrúti pod ťarchou bezprecedentných sankcií nezávisle od toho, či sa Ukrajiny zmocní, alebo nie.

Ukrajiny sa Rusko doteraz nezmocnilo, samo sa pod ťarchou sankcií nezrútilo, konflikt sa vlečie ďalej a úspešne eskaluje. Z hľadiska Rusov sú gauneri USA a Západ ako celok, z opačného brehu sú gauneri Rusi.

Avšak užitoční idioti sú výlučne Ukrajinci, ktorí sa do tejto pozície dostali svojou vlastnou nekonečnou hlúposťou sami. Mali totiž na výber, buď neutralita v zmysle Budapeštianskeho dohovoru z roku 1994, ktorú zakotvili v svojej ústave, alebo vojnu.

Úsilím vstúpiť do NATO si Ukrajinci zvolili vojnu, čiže majú to, čo chceli a tak v tomto konflikte v podstate umierajú na svoju vlastnú hlúposť.

Oni sú vlastne na svoju vlastnú hlúposť hrdí, inak by Rusom tak nevzdorovali.

Západ si uvedomuje, že nič nie je užitočnejšie ako užitočný idiot, ktorý je ochotný bojovať a umierať za jeho záujmy.

Z uvedeného vyplýva, že po roku 1990 sa porušila mocenská rovnováha, ZSSR a následne Rusko oslablo natoľko, že nedošlo k vytvoreniu novej bezpečnostnej architektúry v Európe.

ZSSR sa rozpadol a slabé Rusko nedokázalo svojou autoritou zabrániť rozširovaniu NATO k jeho hraniciam. Západ si určite uvedomoval, že vťahovanie Ukrajiny do NATO vyvolá konflikt s Ruskom, ktoré však považoval za natoľko slabé, že tento konflikt riskol.

Teraz je európska časť kolektívneho Západu (EÚ) v existenčnom ohrození.

Pokiaľ Rusko vyhrá, tak s vysokou pravdepodobnosťou dôjde ku kolapsu celého západného spoločensko-ekonomického systému na spôsob Rímskej ríše a nastane nepredstaviteľný chaos.

Zabrániť tomu môže len porážka Ruska, na úkor ktorého sa západný systém zahojí. Pre Rusko to však znamená spoločensko-ekonomický kolaps a zrútenie sa ruskej štátnosti. Robiť proroka ako to celé dopadne si na rozdiel od progresívnych „dobroserov“ absolútne netrúfam.

Pavel Fendek / skspravy.sk /