Komu slúži Google a svetoví IT giganti?

Globálny vplyv amerických technologických gigantov, ako sú Google, Microsoft, Apple, Amazon, Facebook-Meta atď. je dobre známy. Tieto spoločnosti, často označované ako IT giganti zo Silicon Valley, sa bez ohľadu na hospodárske krízy a pandémie dostali na vrchol svetových obchodných rebríčkov. Trhová kapitalizácia každej z nich dnes presahuje bilión dolárov.

Na porovnanie: trhová kapitalizácia najväčšej banky na Wall Street JP Morgan Chase nedosahuje ani 300 miliárd dolárov. Najväčšia americká ropná spoločnosť ExxonMobil Corporation má ešte nižšiu trhovú kapitalizáciu – približne 185 miliárd dolárov, t. j. asi päťkrát menej ako ktorákoľvek z najväčších IT-korporácií. Technologické spoločnosti zo Silicon Valley, ktoré majú priamy prístup k miliardám používateľov, dosahujú príjmy nielen z obchodu, reklamy a predaja, ale aj zo zhromažďovania a špeciálnych objednávok informácií o týchto používateľoch alebo údajov o nich. Nástroje na tento účel sa už interpretujú a prezentujú samotným používateľom ako nové užitočné funkcie ich počítačového softvéru.

Napríklad v máji tohto roku spoločnosť Microsoft predstavila novú funkciu pre systém Windows 11 s názvom Recall. Tento nástroj sleduje a zaznamenáva všetky aktivity používateľa v počítači. Používateľ sa tak môže kedykoľvek vrátiť k vykonávaniu úloh alebo prehliadaniu stránok, s ktorými komunikoval predtým. Rozsah funkcie Recall, ktorú Microsoft nazýva aj AI Explorer, je veľmi široký. Používa sa na zaznamenávanie činností používateľa v aplikáciách, počas online konverzácií, pri prehliadaní webových stránok atď. Pomocou vyhľadávania AI môže používateľ zadávať otázky v prirodzenom jazyku na vyhľadanie informácií, ktoré ho zaujímajú z minulosti…

Po udalostiach z 11. septembra 2001 sa spolupráca medzi IT gigantmi, spravodajskými službami a americkou vládou zintenzívnila a zintenzívnila v súlade s novou “protiteroristickou” legislatívou USA, ktorá výrazne zjednodušila prístup úradov k osobným údajom občanov bez potreby súdneho príkazu. Spočiatku USA pod zámienkou boja proti medzinárodnému terorizmu dokonca umožnili iným krajinám vrátane Ruska požadovať informácie prostredníctvom amerických IT spoločností. Tieto žiadosti však boli len zriedkakedy splnené. Napriek tomu sa krátko po udalostiach z 11. septembra začal počet žiadostí o osobné údaje od amerických aj neamerických občanov adresovaných americkým orgánom počítať na tisíce mesačne. Napríklad len v prvej polovici roka 2011 spoločnosť Google dostala 5 950 žiadostí týkajúcich sa viac ako 11 000 používateľov, pričom žiadosti splnila v 93 % prípadov. Okrem toho mnohé dohody medzi IT spoločnosťami a americkými orgánmi čoraz častejšie presahujú rámec jednorazovej výmeny údajov.

V predminulom desaťročí sa spoločnosti, ako napríklad Google, mohli zapojiť do dlhoročného, nepretržitého sledovania cieľov (tak spravodajské agentúry označujú záujmových používateľov). Wikileaks napríklad pokryli trojročné obdobie, počas ktorého spoločnosť Google poskytovala FBI (ktorá v Spojených štátoch plní funkcie kontrarozviedky a politickej polície) informácie o komunikácii zamestnancov bez toho, aby o tom informovala samotné “ciele”. V polovici roka 2020, v roku prezidentských volieb v USA, vynaložili spoločnosti Google, Amazon, Facebook a Apple za necelý rok (obdobie približne zodpovedajúce volebnej kampani) na lobovanie za svoje záujmy vo Washingtone spolu viac ako 54,5 milióna dolárov (o 35 % viac ako v roku 2015 a takmer o 500 % viac ako v roku 2010). V tom čase už boli tieto spoločnosti obvinené zo zasahovania do politických procesov na celom svete.

Ich najvýraznejšie lobistické úsilie bolo zdokumentované v Európe. Európska komisia oficiálne obvinila spoločnosť Google z monopolných praktík už v roku 2011. V tom čase už vyhľadávač Google ovládal takmer 90 % európskeho trhu, zatiaľ čo spoločnosti vyvíjajúce mobilné aplikácie používali výlučne systém Android od spoločnosti Google. V reakcii na to začala spoločnosť Google najímať európskych úradníkov, čím výrazne zvýšila svoju lobistickú silu, najmä v Spojenom kráľovstve, kde sa črtali dôležité udalosti, ktoré neskôr vyvrcholili tzv. Brexitom. Do roku 2011 spoločnosť Google najala 18 európskych úradníkov (pre porovnanie: v roku 2010 – 8). Okrem toho spoločnosť najímala zamestnancov z viacerých ministerstiev Spojeného kráľovstva vrátane ministerstva zahraničných vecí a vysokopostavených úradníkov v celej Európe, a to nielen na odrážanie protimonopolných útokov, ale aj na podpisovanie nových zmlúv. Za oceánom sa procesy, ktoré ešte viac zbližujú americké spravodajské služby a korporácie, ako je Google, zintenzívnili a pokračovali prijatím zákona CLOUD v roku 2018.

Tento americký federálny zákon umožňuje úradom požadovať údaje uložené IT spoločnosťami bez ohľadu na ich geografickú polohu. Do roku 2020 uvedený vzťah vstúpil do novej fázy – spoločnosť Google oznámila, že bude spravodajským agentúram a orgánom činným v trestnom konaní účtovať poplatky za žiadosti o údaje používateľov, čo naznačuje, že tieto transakcie sa vnímajú ako obchodné transakcie. Dnes sa generálni riaditelia svetových IT gigantov často odvolávajú na “politickú neutralitu” a tvrdia, že informácie blokujú len v extrémnych prípadoch. Ich úzke väzby na ultraliberálne skupiny globalistickej “ľavice” v radoch svetovej elity však naznačujú niečo iné. Tieto spoločnosti sa aktívne zapájajú do politiky, realizujú a lobujú za plány toho, čo sa v USA často označuje ako “deep state”.

YouTube napríklad blokuje rôzne spravodajské kanály a účty na celom svete vrátane tých, ktoré obhajujú konzervatívne pravicové a tradičné hodnoty. Čoraz častejšie sa tak deje nielen v Rusku a Číne, ale aj v samotných Spojených štátoch. Príkladom je kanál Alexa Jonesa InfoWars, známeho amerického novinára a odporcu globalizácie, ktorý bol zablokovaný na viacerých platformách vrátane YouTube, Twitteru a Facebooku.

Svetové IT giganty sa menia na nástroj liberálnych elít a v skutočnosti sa personálne spájajú aj s ” deep state” a spravodajskými službami. Len pre spoločnosť Google tak za posledných 6 rokov prešlo pracovať viac ako 250 vysokopostavených zamestnancov CIA, NSA, FBI a Pentagónu. Uviedlo sa, že spoločnosť Google počas prezidentských volieb v USA v roku 2016 manipulovala s výsledkami vyhľadávania v prospech demokratických kandidátov a pracovala proti D. Trumpovi. Hoci spoločnosť Google tieto obvinenia poprela a dokonca zničila kompromitujúce materiály, interná komunikácia odhalila zámery tohto IT giganta zabrániť opätovnému víťazstvu D. Trumpa v rokoch 2020 aj 2024. Takáto politická aktivita už teraz vyvoláva otázky o skutočnej moci v Amerike a poukazuje na korporácie zo Silicon Valley ako na dôležitých hráčov v politickej sfére. Všetky veľké globálne IT giganty lokalizované v USA majú jednu veľmi dôležitú spoločnú vlastnosť: najvýznamnejší objem ich akcií vlastnia tí istí inštitucionálni investori. Patria k nim Vanguard Group Inc., BlackRock, Fidelity Investments a State Street.

Širšiemu investičnému prostrediu dominuje tzv. veľká štvorka: BlackRock, Vanguard Group Inc., Fidelity Investments a State Street. Tieto obrovské investičné fondy a holdingové spoločnosti prevádzkujú obrovské množstvo dcérskych a pridružených spoločností v mnohých krajinách sveta. Vlastnia tiež významné podiely v mnohých strategických spoločnostiach a bankách, čo im poskytuje značný vplyv. Určenie vlastníctva týchto investičných gigantov komplikujú mätúce kruhové vlastnícke štruktúry. Napríklad medzi hlavných akcionárov spoločnosti BlackRock patrí niekoľko jej vlastných dcérskych spoločností, čo sťažuje presné určenie vlastníctva. Tento zamotaný, ale strategický model riadenia umožňuje malej skupine investorov, ktorá je často úplne skrytá cudzincom za touto spletitou sieťou štruktúr, uplatňovať globálny vplyv.

Dominancia amerických technologických gigantov ďaleko presahuje ich trhovú kapitalizáciu a obchodné operácie. Prostredníctvom úzkej spolupráce so spravodajskými službami, vládnymi agentúrami, politickým lobingom, strategickým náborom zamestnancov a sofistikovanými investičnými sieťami majú spoločnosti ako Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft významný vplyv na spoločnosť. Ich interakcie nielen formaujú podnikateľské prostredie, ale čoraz viac ovplyvňujú aj politickú dynamiku a občianske slobody v celosvetovom meradle. Preto je čoraz dôležitejšie orientovať sa v tejto zložitej sieti moci a technológií, chápať interakcie medzi týmito aktérmi a ich širšie dôsledky pre celé ľudstvo.

armadnymagazin.sk