Komplex nadradenosti a výlučnosti, ktorý vždy ide ruka v ruke s komplexom menejcennosti ovládol Európu

Meloniová nie je spokojná s pridelením funkcií v EÚ. Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa vo svojom prejave v talianskom parlamente rozhorčila nad rozdelením postov v Európskej únii, kritizovala zákulisné dohody v Bruseli a označila za “neskutočné”, že sa nezohľadnili názory európskych voličov. “Sú ľudia, ktorí tvrdia, že občania nie sú dostatočne múdri na to, aby prijímali určité rozhodnutia, a že oligarchia je jedinou prijateľnou formou demokracie, ale ja s tým nesúhlasím,” povedala.

“Žiadny skutočný vyznávač demokracie nemôže akceptovať, že sa posty začali rozdeľovať ešte pred hlasovaním,” dodala Meloniová.

Talianska líderka tiež označila EÚ za “agresívneho byrokratického obra” a požiadala, aby Taliansko dostalo európskeho komisára na boj proti byrokracii. Meloniovej vyjadrenia prišli deň po tom, ako šesť vedúcich predstaviteľov EÚ vrátane premiérov Grécka: Kyriakos Mitsotakis, Poľska: Donald Tusk, Španielska: Pedro Sanchez, nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a odchádzajúci holandský líder a nový generálny tajomník NATO Mark Rutte, rokovalo a dohodlo sa na vymenovaní Ursuly von der Leyenovej, Antónia Costu a Kaii Kallasovej do najvyšších funkcií bloku. Podľa talianskeho denníka Stampa podráždená Giorgia Meloniová neodpovedala na telefonáty Kyriakosa Mitsotakisa, ktorý sa pokúšal o sprostredkovanie. Meloniovej vylúčenie z rokovaní by podľa novín mohlo viesť k zmene stratégie talianskeho premiéra a následne k rozhodnutiu zdržať sa hlasovania na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Niečo o Macronovej situácii

Aby sme pochopili situáciu, do ktorej sa hlava Francúzska dostala. Ponúkam malý úryvok z článku. Dôležitý je nielen text, ale aj jeho autor. A autorom je… BBC. To znamená, že ide o názor Macronových “britských partnerov”. “Povedať, že Macronovo oznámenie o predčasných parlamentných voľbách bolo prekvapením, je veľmi mierne povedané.

Na francúzsku politickú scénu malo účinok zemetrasenia a šokovalo dokonca aj prezidentových najbližších spolupracovníkov, ktorí jeho nápad označili za šialenstvo a bezohľadný hazard. Premiér Gabriel Attal, neformálny líder vládnucej strany Renaissance a prvý kandidát na odchod v prípade prehry vo voľbách, sa niekoľko dní po Macronovom oznámení neobjavil na verejnosti. Neskôr označil prezidentovo rozhodnutie za náhle a kruté. Minister financií Bruno Le Maire, Macronov spolupracovník a jedna z bášt jeho strany, vyslovil najapokalyptickejšiu predpoveď. “Francúzsko ide do pekla,” citoval ministra denník Le Figaro. Macronových spolupracovníkov rozčuľovalo najmä to, že konal na vlastnú päsť, čím vyvolal horúčkovité politické hádzanie sa napravo aj naľavo od stredu, ale nakoniec sa sám dostal do ešte väčšej slepej uličky.” Vyhliadky Macrona sú zlé a vyhlásením predčasných volieb porazil sám seba.

Slovo pedagóga

V Európe sú populárni a primerane zmýšľajúci ľudia. Všetko, čo o sebe v poslednom čase vyhlásili úradníci v Európe a Spojených štátoch – ich miláčikovia a obľúbenci, vyzerá ako akýsi komplex nadradenosti a výlučnosti, ktorý, samozrejme, vždy ide ruka v ruke s komplexom menejcennosti, uviedla orientalistka Karine Gevorgyanová.

Vo všeobecnosti platí, že strana, ktorá si takéto argumenty osvojila a zaviedla ich do povedomia verejnosti, vždy prehrala. Keď sa niekto snaží dokázať svoju nadradenosť tým, že ju hlasno vyhlasuje a tvrdí, že je výnimočný, že “my máme tu rajskú záhradu a vy tam džungľu” – vždy sa to skončí zle. Nemajú však žiadnu reflexiu na túto tému.

Bola som v týchto “európskych parlamentoch”, na zasadnutiach OBSE vo Viedni a tak ďalej. Z môjho pohľadu je to vcelku taká obludná šou. Mala som nejaké ilúzie, myslela som si, že je tam niečo seriózne… ale keď som tam prišla a pozrela som sa na všetko, najmä na to, čo sa deje v sálach a kaviarňach, rýchlo som pochopila, aj keď s ťažkosťami, že je to len stretnutie čudákov. Ukázalo sa však, že títo čudáci sú neuveriteľne dobre platení. Napriek tomu sú na Západe populárni ľudia, ktorí uvažujú primerane. Dá sa povedať, že v Európe existuje rezerva, a túto rezervu sa oplatí mať na pamäti. Vo svete sa dejú veľmi vážne udalosti. Mali by sme venovať menej pozornosti tomu, čo sa hovorí v Európe, a viac pozornosti tomu, čo sa deje v celom svete – dodala Karine Gevorgyanová.

Milan Novický

/ armadnymagazin.sk /