Bezprecedentný krok je kontroverzný medzi niektorými krajinami EÚ a ECB, ktoré si myslia, že ísť samostatne je príliš riskantné, píše portál POLITICO.
Európska komisia má plán pomôcť zaplatiť rekonštrukciu vojnou zničenej Ukrajiny s využitím ruských štátnych aktív. Je to odvážny krok a znak posunu k niečomu, čo sa kedysi zdalo nemožné.
Bol by to bezprecedentný právny výkon, ktorý Ukrajina a jej spojenci silne obhajujú, ale ktorý už medzi vládami vyvoláva búrku. Zámer exekutívy EÚ podporiť takýto krok, ktorý v stredu potvrdila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, si bude v najbližších mesiacoch vyžadovať jemnú politiku.
Plán je plný politických, právnych a ekonomických rizík. Má to dôsledky na úlohu devízových rezerv pri stabilizácii mien, ako aj na medzinárodnú ochranu štátneho majetku – a potenciálne by to mohlo byť nekonečné súdne spory.
Myšlienka prinútiť agresora zaplatiť vojnové škody nie je nová, ale ísť po devízových rezervách zmrazených pod západnými sankciami by to bolo.
„Na jednej strane je to otázka medzinárodných zákonov, že Rusko ako agresor je zodpovedné za zaplatenie škôd, ktoré vytvára,“ povedal pre POLITICO výkonný viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis. „Na druhej strane je to aj otázka peňazí daňových poplatníkov EÚ. Čím viac vynakladáme ruský majetok na obnovu Ukrajiny, tým menej financií je potrebných z EÚ.
Šestnásť mesiacov po invázii ruského prezidenta Vladimira Putina čelí Ukrajina návrhu na rekonštrukciu vo výške viac ako 400 miliárd dolárov. Zatiaľ čo EÚ bola v popredí prisľúbenia podpory a Komisia tento týždeň požiadala o navýšenie svojho dlhodobého rozpočtu, aby Ukrajine poskytla do roku 2027 granty a pôžičky vo výške 50 miliárd EUR, Európania čelia ťažkému balansovaniu. prudko stúpajúce životné náklady.
Preto predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová povedala v stredu na rekonštrukcii ukrajinskej konferencie v Londýne, že výnosy z viac ako 200 miliárd eur patriacich centrálnej banke Ruska zmrazených v EÚ sa „nakoniec“ použijú na zaplatenie rekonštrukcie Ukrajiny. Povedala, že návrh bude predložený pred letnou prestávkou.
Myšlienka využitia ruských aktív sa objavila už pred rokom, ale v tom čase to vyzeralo ako legálne nemožné. Keď sa však konflikt pretiahol cez jednoročné výročie, objavili sa náznaky dynamiky.
V priebehu niekoľkých dní po invázii vo februári 2022 zmrazili EÚ, USA, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Kanada a ďalšie krajiny v devízových rezervách centrálnej banky Ruska približne 300 miliárd dolárov.
Viac ako 200 miliárd eur z toho sa nachádza v Európe, najmä v centrálnych depozitároch cenných papierov – zúčtovacích domoch, ktoré sú súčasťou inštalatérstva finančného systému – pričom najväčšie podiely majú belgický Euroclear a luxemburský Clearstream.
Tieto aktíva vytvárajú hotovosť, ktorú CSD reinvestujú. Zatiaľ čo samotný majetok je chránený štátnou imunitou podľa medzinárodného práva, EÚ skúmala, ako využiť zisky.
Ostatné jurisdikcie sa uberajú podobným smerom. V pondelok sa v U.K. oznámil, že sankcie zavedie natrvalo, kým Rusko nezaplatí Ukrajine vojnovú kompenzáciu. V USA, napriek skepticizmu zo strany ministerky financií Janet Yellenové, zástupcovia v Snemovni podporili návrh zákona o prevode ruských aktív na Ukrajinu. Kanada a Estónsko tiež podnikli zákonné kroky na konfiškáciu majetku, ktorý patrí osobám uvedeným v sankčnom režime.
Pre EÚ sú na stole dve možnosti, pričom obe by podľa hodnotenia Rady EÚ získaného spoločnosťou POLITICO generovali výnosy okolo 3 percent ročne.
Jednou z možností, ktorú navrhuje Komisia, by bolo požadovať od držiteľov aktív, z ktorých väčšina bola premenená na hotovosť alebo tak urobia v priebehu dvoch až troch rokov, aby ich investovali, pričom EÚ použije dividendy. Ísť touto cestou by si vyžadovalo „dôležité právne úvahy… vo svetle princípu imunity štátu“, uvádza sa v dokumente, ktorý rozoslala Rada EÚ.
Ide o to, že EÚ by bola povinná splatiť Rusku v prípade strát spojených s investovaním jej štátnych aktív. Pravdepodobnosť je nízka, ale „zostáva obavou“.
Druhou možnosťou je zdanenie neočakávaných ziskov, ktoré dosahujú súčasní držitelia aktív – prevažne CSD av menšom rozsahu komerčné a centrálne banky.
EÚ zastáva názor, že zatiaľ čo Rusko si ponecháva nárok na zmluvne dohodnuté sumy, extra zisky patria CSD a bankám, a preto by sa mohli zdaniť. Výhodou tejto možnosti je, že EÚ by nezodpovedala za straty a ako taká „nesie nižšie riziko negatívneho vnímania trhu“.
Európska centrálna banka varovala, že obe možnosti „môžu zvýšiť riziko podkopania právnych a ekonomických základov, od ktorých závisí medzinárodná úloha eura“. Obáva sa, že by to mohlo odradiť ostatné krajiny, aby si ponechali svoje devízové rezervy v eurách, ako aj znevýhodniť európskych finančných sprostredkovateľov, ak by EÚ postupovala sama.
To je dôvod, prečo by boli potrebné „koordinované rozhodnutia s medzinárodnými partnermi, najmä na G7, aby sa zmiernili riziká,“ napísala Rada.
Zdá sa, že neočakávaná daň zo zisku získala väčšiu podporu s „dostatočným stupňom ochoty pracovať na tejto možnosti,“ povedal pre POLITICO Anders Ahnlid, švédsky diplomat, ktorý predsedá rokovaniam krajín EÚ o tejto otázke. Neexistoval žiadny konsenzus, povedal.
Najhlasnejší ukrajinskí priaznivci v rámci bloku sú neústupní v tom, že Rusko by malo zaplatiť škody a svoje zahraničné rezervy vnímať ako bohatú odmenu. Poľsko, pobaltské krajiny a Slovensko dlhodobo presadzujú toto riešenie. Severské krajiny sú tiež za.
„Musíme nájsť spôsob, ako zmobilizovať tieto aktíva na kompenzáciu nákladov na rekonštrukciu,“ povedal lotyšský premiér Krišjānis Kariņš na stredajšej londýnskej konferencii.
Na znak toho, že téma získava na dôvere, o nej v stredu rokovali veľvyslanci EÚ v Bruseli.
Vyslanci z Francúzska, Nemecka, Talianska, Luxemburska, Portugalska a ďalších vyjadrili pochybnosti a vyzvali na ďalšiu prácu, uviedli dvaja diplomati EÚ, ktorí dostali anonymitu, aby mohli hovoriť o dôverných rozhovoroch.
Tento problém sa pravdepodobne dostane pred lídrov EÚ na ich stretnutí v Bruseli budúci týždeň.
Podľa návrhu záverov summitu majú povedať, že „zhodnotili prácu vykonanú v súvislosti s imobilizovaným majetkom Ruska a vyzvali Radu, aby pokračovala v práci“.
Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonna uviedla, že využívanie ruských aktív „predstavuje právne problémy, ktoré je potrebné vyriešiť“. Dodala však: “Existuje však logika, že zodpovední za škodu sú zodpovední aj za to, že rekonštrukciu nejakým spôsobom uhradia. Pokračujeme v hľadaní toho, čo by sme mali robiť.”
skspravy
Rusko bude pokračovať v testoch svojej novej hypersonickej balistickej rakety Orešnik v bojových podmienkach, povedal…
Ukrajina požiadala svojich západných partnerov o pomoc pri modernizácii protivzdušných systémov obrany po tom, čo…
V novém rozhovoru se Jeffrey Sachs mimo jiné opět oprávněně obouvá do své rodné země…
Dokedy bude ešte ten vraj vyspelý Západ nabíjať zbrane na zabíjanie detí v Gaze? Medzinárodný…
Aby útočníci získali prístup k údajom obete, začali používateľom telegramu posielať správy s otázkou „Na…
VYHLÁSENIE – Rudolf Huliak, poslanec NR SR a predseda Národnej koalície. "RUDOLF HULIAK: DANKO NIE JE…