Niektoré témy národno-štátneho charakteru si vyžadujú nový, minulosťou nezaťažený prístup. Staré prístupy v nových časoch už totiž nemusia fungovať. Ak chce krajina napredovať a zároveň tíšiť spoločenský konflikt, musí byť schopná takéto inovatívne, nekonvenčné prístupy prinášať a musí sa zbavovať extrémnych riešení, ktoré spoločnosť ďalej polarizujú. Takéto prístupy tu sú a neexistuje lepší príklad ako nový spor o Globsec.
Podpredseda parlamentu a predseda SNS Andrej Danko vo vysielaní Infovojny naznačil, že má spor s koaličným partnerom. Dankovi sa totiž mimovládna organizácia Globsec nepáči, no predseda parlamentu a predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini hovorí, že je to dobrá organizácia.
Na začiatok treba uviesť, že obaja aktéri sporu majú v niečom pravdu a zároveň sa obaja v niečom mýlia. Aby sme boli konkrétnejší, Danko vidí len zlú a Pellegrini zase len tú dobrú stránku veci. No Globsec je v skutočnosti spojením oboch. Má svoju dobrú a má aj svoju zlú stránku.
Poďme teda k veci a uveďme si, v čom je pozitívum Globsecu, hoci to mnohí pre krvavé oči odmietajú vidieť. To, čo sa podarilo tejto organizácii, je na Slovensku veľmi ojedinelé. Dokonca je to ojedinelé v celom regióne strednej Európy a Balkánu.
Globsecu sa totiž podarilo vytvoriť konferenciu, ktorá je po Mníchovskej bezpečnostnej konferencii druhou najvýznamnejšou v celej Európe (sic!) ak nerátame Rusko a je medzinárodne uznávanou. Zamyslime sa. Veď kedy inokedy sa na Slovensku zídu viaceré najvýznamnejšie persóny svetovej politiky, ak nie na tejto konferencii? Počas konania Globsecu sa Slovensko stáva centrom svetového diania. Aspoň na chvíľu.
Každý, kto je schopný zbaviť sa predpojatosti a hnevu (hoci hnev, ako píšeme nižšie, je oprávnený) a dokáže racionálne vyhodnocovať fakty, musí uznať, že tejto organizácii sa podarilo niečo výnimočné, čo dostáva Slovensko na mapu svetového diania a robí Slovensku dobré meno v medzinárodnom meradle. Skrátka je to tak, či sa to niekomu páči, alebo nie. Vplyv a kredit konferencie Globsecu je natoľko veľký, že si ju chceli prisvojiť Česi a Rakúšania. Obe krajiny po nej bažia. Vyslovene nám ju chceli ukradnúť. A niet divu.
Teraz však poďme k tým negatívam. Áno, Globsec má doma zlé meno. A ako sme už písali, hnev je v tomto prípade oprávnený. Globsec totiž mnohokrát reprezentujú osoby, ktoré sú slovenskou spoločnosťou vnímané ako protištátne živly, ako piata kolóna. A je to naozaj tak. Zároveň však treba dodať, že to nie nič, čo by sa nedalo zmeniť. Všetci sú vymeniteľní. Podstatné je však porozumieť tomu, že Globsec má svoju nevyčísliteľnú hodnotu, ktorú je možno využiť v prospech Slovenska. A presne to by sme mali urobiť.
Ak teda Danko trvrdí, že Globsec nechce, dá sa tomu rozumieť. Ale robí chybu. A ak Pellegrini tvrdí, že Globsec je dobrá organizácia, aj tomu sa dá rozumieť. Ale robí chybu. No tento ich zdanlivo neriešiteľný konflikt má veľmi elegantné riešenie, ktoré navyše pomôže Slovensku. Povieme si o ňom hneď teraz.
Bratislava, naše krásne hlavné mesto. Má svoje chyby, ale je naše. Veď kto je bez chyby. A jednou zásadnou chybou je, že v Bratislave, ako zrejme v poslednom európskom hlavnom meste, chýba národné kultúrne a kongresové centrum. Viedeň má štyri obrovské. V našom krásnom hlavnom meste sa preto nemajú kde konať veľké konferencie a tento stav trvá už roky. Aj ostatná konferencia Globsec, na ktorú prišiel prezident Macron, sa konala v stane. Verili by ste tomu? V obrovskom, ale stane! Hanba na sto rokov.
Bratislava jednoducho potrebuje národné kultúrne a kongresové centrum, v ktorom sa budú počas celého roka konať veľké, významné kultúrne podujatia a medzinárodné konferencie. Je až neuveriteľné, že v našom hlavnom meste takéto centrum stále nemáme. A z tohto pre nás nepriaznivého stavu sa tešia všetky okolité krajiny. Preto to nie je len otázka Bratislavy. Je to otázka, ktorá sa týka celej krajiny. Význam národného kultúrneho a kongresového centra presahuje hranice Bratislavy. Presahuje dokonca hranice Slovenska.
Vráťme sa teraz v čase do roku 2020, keď bol predsedom vlády Peter Pellegrini. V tej dobe sa o vzniku národného kultúrneho a kongresového centra živo diskutovalo. O stavbu centra mali záujem viacerí uchádzači. Patril medzi nich aj Globsec. No ani jeden z nich by nebol schopný postaviť veľké kongresové centrum bez pomoci vlády.
V skratke sa udialo nasledovné. Premiér Pellegrini vybral projekt od Globsecu a na stavbu centra vyčlenil 60 miliónov eur. Ale urobil chybu v tom, že si nedal tvrdé podmienky. Také, aby z toho Slovensko vyšlo ako víťaz. Po voľbách však Matovič ako minister financií tento projekt zastavil. Paradoxne urobil dobre, hoci to urobil na truc. Zámerom Matoviča však nebolo pomôcť, ale škodiť. Klasický Matovič.
A teraz pointa. Zhrňme si to. Už vieme, že Globsec má medzinárodne úspešnú konferenciu, ktorá robí dobré meno Slovensku v zahraničí. Vieme aj to, že Globsec má záujem postaviť kongresové centrum. Ďalej vieme, že Bratislava a Slovensko potrebujú národné kultúrne a kongresové centrum ako soľ. Inak prichádzame o povesť a peniaze na úkor okolitých krajín. Tu sa záujmy Slovenska a Globsecu stretávajú. Pointa je teda v tom, že je nevyhnutné skĺbiť všetky tieto záujmy a nájsť kompromis.
A kompromis je nasledovný. Vláda opäť poskytne Globsecu solídny balík peňazí na stavbu národného kultúrneho a kongresového centra, ktoré celá krajina tak nevyhnutne potrebuje. Pozor, tentokrát to nebude len tak, zadarmo. Budú tvrdé podmienky! Globsec musí prejsť štrukturálnymi zmenami, ktoré navrhne vláda. Globsec už nebude môcť vykonávať činnosť, ktorá by mohla byť vnímaná slovenskou verejnosťou negatívne.
Ďalšie podmienky budú samozrejme predmetom rokovaní. No s určitosťou medzi ne musí patriť, že Globsec bude Slovensku robiť dobré meno v zahraničí. Z jeho aktivít musí mať Slovensko prospech.
Zhrnuté a podčiarknuté. Danko môže byť spokojný, negatíva boli odstránené. Pellegrini môže byť spokojný, spolupráca bude zachovaná. Slovensko môže byť spokojné, konečne získa národné kultúrne a kongresové centrum a počas konania druhej najvýznamnejšej konferencie v Európe si bude užívať medzinárodnú pozornosť. Ako sa hovorí, aj vlk sýty, aj koza celá.
Existencia Globsecu a jeho veľký vplyv sú jednoducho realitou. A my môžeme zvoliť dva prístupy. Buď sa s Globsecom dohodneme a Slovensko z tejto dohody bude ťažiť. Alebo budeme s Globsecom bojovať, z čoho však Slovensko nič nezíska a bude naopak tratiť. Sedliacky rozum teda velí jasne.
ereport.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…