Kolíková nerešpektuje legislatívne pravidlá tvorby zákona, nepostupuje pri tvorbe súdnej mapy transparentne a v rozpore so zákonom odignorovala hromadnú pripomienku z prvého pripomienkového konania, upozorňuje sudkyňa

Na procese tvorby novej súdnej mapy nemali zainteresované subjekty možnosť riadnej participácie a zo strany ministerstva neprebehla žiadna odborná diskusia a to ani po stiahnutí prvého zákona o súdnej mape z pripomienkového konania, vysvetlila sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Nadežda Wallnerová.

Ministerka spravodlivosti pripravuje nové usporiadanie sídiel súdov v Slovenskej republike, označované pojmom nová súdna mapa. Nové usporiadanie sídiel súdov premietla ministerka spravodlivosti najprv do návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý zrušuje takmer polovicu súdov v Slovenskej republike a bol vypracovaný len užšou pracovnou skupinou pozostávajúcou z pár ľudí vybraných výlučne ministerkou, teda bez odbornej diskusie.

Napriek tomu, že po zverejnení novej súdnej mapy a ešte pred daním návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov do pripomienkového konania bolo podaných ministerstvu spravodlivosti množstvo odborných relevantných výhrad voči novej súdnej mape zo strany súdov, prokuratúr, advokátov, miest, policajných zborov, úradov práce, ministerstvo predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov bez akéhokoľvek akceptovania vznesených odborných výhrad.

V dňoch 15.12.2020 až 01.03.2021 prebehlo k návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov pripomienkové konanie. Podaných bolo k nemu celkom 421 pripomienok, ktoré podali okresné a krajské súdy, takmer všetky ministerstvá, notárska komora, hlavné mesto SR, Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Združenie miest a obcí Slovenska, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Úrad komisára pre deti, úrad vlády, Združenie sudcov Slovenska, Odborový zväz justície v SR, Generálna prokuratúra, Slovenská advokátka komora, Súdna rada SR a mnohé iné subjekty.

Bola podaná aj hromadná pripomienka odbornou verejnosťou za všetky súdy v obvode Krajského súdu v Bratislave, ktorá obsahovala 52 podpripomienok a podpísalo ju 915 osôb. Ide o rozsiahly a podrobný materiál zameraný argumentačne na spochybnenie reálnosti naplnenia cieľov a zamýšľaných výsledkov navrhovanej reformy. Primárne sa navrhovalo vrátiť návrh zákona do štádia prípravy právneho predpisu. Hromadná pripomienka obsahovala aj konkrétne návrhy zmeny organizácie súdov.

Podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb.

Ministerka spravodlivosti sa k podanej hromadnej pripomienke nevyjadrila a neuskutočnila zo zákona povinné rozporové konanie. Namiesto toho stiahla návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov z pripomienkového konania bez vysvetlenia a predkladá dňa 14.09.2021 do pripomienkového konania nové návrhy štyroch zákonov a to zákona o zriadení Mestského súdu Košice, zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava, zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov a zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov.

Tieto nové štyri zákony dohromady vytvárajú takmer rovnakú súdnu mapu aká bolo upravená v prvom predloženom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov. Z obsahu predložených nových štyroch zákonov vyplýva, že väčšina výhrad z hromadnej pripomienky uplatnenej k novej súdnej mape v prvom pripomienkovom konaní nebola akceptovaná a do týchto nových návrhov zapracovaná.

Poukazujem v súvislosti s tvorbou právnych predpisov aj na ust. § 38 ods. 3 z.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorých ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy využívajú poznatky verejných inštitúcií, vedeckých inštitúcií, výskumných pracovísk a stavovských a profesijných organizácií; zapájajú ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej povahy a legislatívnej povahy.

Pri tvorbe novej súdnej mapy, ktorá výrazným spôsobom mení doterajšie zastabilizované rozloženie súdov, sa predmetné ustanovenie neaplikovalo, keď návrh novej súdnej mapy nebol tvorený so stavovskými a profesnými organizáciami, ani s vedeckými inštitúciami. V nerešpektovaní pravidiel procesu tvorby zákona o novej súdnej mape sa pokračuje tým, že sa nevyhodnotia riadne predložené pripomienky a neuskutoční sa zo zákona povinné rozporové konanie.

Odcitujem predloženú pripomienku k zákonu o sídlach a obvodoch súdov splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti:

“Navrhujeme predložený materiál ako celok stiahnuť, prerokovať ho so zainteresovanými aktérmi a po zapracovaní pripomienok a podnetov zainteresovaných aktérov materiál opätovne predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Z predloženej správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ako aj z množstva vznesených pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyplýva, že navrhovaný materiál nebol predmetom adekvátneho participatívneho procesu vzhľadom na komplexnosť a šírku problematiky, ktorú má riešiť. Z povahy a obsahu vznesených pripomienok najmä vyplýva, že do procesu prípravy právneho predpisu neboli zakomponovaní zainteresovaní aktéri, t. j. tí, ktorých sa navrhované zmeny priamo dotknú, ako napríklad zástupcovia sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov a exekútorov, zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia polície, zástupcovia akademickej obce a ďalší. Podotýkame, že Slovenská republika je od roku 2011 členom medzinárodnej Iniciatívy pre otvorené vládnutie, ktorej je participácia na tvorbe legislatívy jedným zo základných princípov. Rovnako je participácia na tvorbe právnych predpisov jedným zo základných princípov právneho štátu. Vláda Slovenskej republiky sa navyše aj vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude posilňovať participáciu pri tvorbe verejných politík. Z týchto dôvodov navrhujeme predložený materiál stiahnuť, prerokovať ho so zainteresovanými aktérmi a po zapracovaní pripomienok a podnetov zainteresovaných aktérov materiál opätovne predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.”

Ako vyplýva z pripomienky splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, opätovné predloženie návrhu zákona do pripomienkového konania by pripadalo do úvahy až vtedy, keď sa návrh zákona po jeho stiahnutí za účasti odbornej verejnosti prepracuje v zmysle podaných pripomienok, čo sa nestalo. Do nového pripomienkového konania je obsahom predložený takmer totožný návrh súdnej mapy s tým rozdielom, že je zapracovaný do štyroch zákonov, namiesto pred tým jedného.

Ministerka spravodlivosti neuskutočnila povinné rozporové konanie ku hromadnej pripomienke podanej odbornou verejnosťou za všetky súdy v obvode Krajského súdu v Bratislave v prvom pripomienkovom konaní a  predkladá do nového pripomienkového konania v podstate tú istú súdnu mapu, v ktorej nie sú vôbec zohľadnené všetky výhrady hromadnej pripomienky.

Ministerka spravodlivosti preto zavádza verejnosť keď tvrdí, že riadne vyhodnotila podané pripomienky k prvému návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, a že nové návrhy zákonov o súdnej mape reflektujú na hromadnú pripomienku.

Na procese tvorby novej súdnej mapy nemali zainteresované subjekty možnosť riadnej participácie a zo strany ministerstva neprebehla žiadna odborná diskusia a to ani po stiahnutí prvého zákona o súdnej mape z pripomienkového konania. Hodinové stretnutie ministersky na súde so sudcami, navyše v čase letných dovoleniek, na ktorom ministerka len presviedča o tom, že jej návrh je najlepší, nie je odbornou diskusiou.

Mám za to, že ministerka spravodlivosti nerešpektuje legislatívne pravidlá tvorby zákona, nepostupuje pri tvorbe súdnej mapy transparentne, ako sa v právnom štáte očakáva, keď v rozpore so zákonom odignorovala hromadnú pripomienku z prvého pripomienkového konania tým, že nebolo zo strany ministersky spravodlivosti vykonané k tejto pripomienke povinné rozporové konanie.

Rozporové konanie je pritom v demokratickej a občianskej spoločnosti dôležitým prvkom v procese tvorby právneho predpisu, keď predstavuje verejnú odbornú kontrolu návrhu zákona. Predkladateľ v rámci rozporového konania musí náležite odôvodniť prečo tú, ktorú pripomienku neakceptuje a keď aj po rozporovom konaní pripomienky nezapracuje do návrhu zákona, má to za následok sťaženie jeho pozície pri obhajovaní návrhu zákona v parlamente.

Predovšetkým od ministerky spravodlivosti verejnosť očakáva, že pôjde príkladom v dôslednom dodržiavaní zákona, namiesto toho ministerka spravodlivosti poskytla svojím postupom návod, ako pravidlá tvorby právneho predpisu obísť aj pri tvorbe iných predpisov a ako sa vyhnúť nepohodlným odborným výhradám k návrhu zákonov, pričom však len odborná výmena názorov pri tvorbe zákonov môže byť garanciou ich kvality.

Autor: Nadežda Wallnerová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave

Zdroj: sudnamoc.sk