Kokosový olej je v starostlivosti o telo lepší ako nebezpečné ropné produkty

To, čo si nanášate na pokožku ide priamo do vášho organizmu. Štúdie pitvy ľudí skutočne ukázali, že minerálny olej preniká široko do našich vnútorných orgánov; Zistilo sa, že hlavné značky zvlhčovacích zvláčňujúcich prostriedkov spôsobujú u liečených zvierat nádory.

Je neuveriteľné, že doteraz väčšina masovo predávaných produktov starostlivosti o telo v súčasnosti pozostáva takmer výlučne z chemikálií získaných z ropy, ktorých toxicita bola plne preukázaná. Ako príklad si vezmite parabény. Tieto petrochemické látky podobné estrogénu narúšajúce endokrinný systém boli nájdené v koncentráciách až 1 miliónkrát vyšších, ako sú hladiny estrogénu (estradiolu), ktoré sa prirodzene nachádzajú v ľudskom prsnom tkanive, čo vedie k veľmi znepokojivému záveru, že ľudské hormóny sú v súčasnosti zatemňované syntetickými chemickými prostriedkami.

Keď tieto chemické zmesi aplikujeme na pokožku, vstupujú priamo do lymfatického a obehového systému, ukladajú sa vo vnútorných orgánoch a telesnom tuku. A na rozdiel od toho, čo prijímate perorálne, neexistuje žiadny „strážca“ vo forme pečene, ktorý by vás chránil pred tým, aby sa tieto chemikálie rýchlo dostali do vášho organizmu cez vašu pokožku. Preto by ste si, samozrejme, nikdy nemali dávať na telo nič, čo nemôžete alebo nechcete jesť.

Nanešťastie sa ukázalo, že tradičné dôveryhodné značky sú v tomto ohľade rovnako zlé ako tie generickejšie a lacnejšie, takže je mimoriadne ťažké vyhnúť sa škodám, pokiaľ nie ste v tejto téme múdri a nepoužívate úplne prírodné produkty starostlivosti o telo.

Napríklad v roku 2009 publikoval Journal of Investigative Dermatology veľmi zaujímavú štúdiu s názvom „Nádorový účinok niektorých bežne používaných zvlhčovačov pri lokálnej aplikácii na vysokorizikové (imunodeficientné) myši vopred ošetrené UV žiarením“, v ktorej sa zistilo, že značkové zvlhčovače, vrátane Dermabase, Dermovan, Eucerin Original Moisturizing Cream (Eucerin) alebo Vanicream zvyšujú frekvenciu a počet nádorov pri lokálnej aplikácii vysokorizikovým myšiam vopred ošetreným UV žiarením.

Zástupcovia chemického priemyslu pre styk s verejnosťou radi zdôrazňujú, že nie sme myši, čo naznačuje, že takéto predklinické štúdie by nemali ukazovať červenú vlajku. Mali by sme čakať na samotné priemyselné odvetvia zodpovedné za našu otravu a dobrovoľne financujúce randomizované, dvojito zaslepené, placebom kontrolované štúdie v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, aby sme zistili, či ich produkty spôsobujú rakovinu aj u ľudí? Bez zákonného mandátu sa takýto sebaobviňujúci výskum nikdy neuskutoční, a to nielen preto, že takýto výskum by bol vysoko neetický (t. j. úmyselné otrávenie subjektov), ​​ale pretože by odhalil pravdu, ktorá by znamenala obrovské právne a finančné záväzky. Netreba dodávať, že logickým prístupom by bolo uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti, takže keďže toxikologické hodnotenie rizika pre zvieratá ukazuje poškodenie, namiesto extrapolácie orwellovskej „prijateľnej úrovne poškodenia“ pre ľudí by sme urobili rozumný krok, ak by sme sa takémuto vplyvu na človeka vyhli.

Drsné prebudenie: Minerálny olej znečisťuje organizmus všetkých ľudí

Žiaľ, realita je taká, že sa nielen ponárame do mora petrochemických látok, ale hromadíme ich v našich telách po celé desaťročia a berieme si ich so sebou do našich raných hrobov.

Jedna z mála štúdií, ktoré sa kedy robili o akumulácii petrochemických látok v ľudskom organizme, ukázala, že 48 % pečene a 46 % sleziny zo 465 analyzovaných pitiev ukázali známky lipogranulómu vyvolaného minerálnym olejom (uzlík nekrotického tukového tkaniva spojený s granulomatóznym zápalom alebo reakciou cudzieho telesa okolo mazového ložiska), čo naznačuje, aká rozšírená je patológia tkaniva spojená s petrochemickou expozíciou.

A čomu sa čudovať? Ropa je všade. S ňou staviame a poháňame naše autá. Implantujeme silikón do našich pŕs a aplikujeme našu zeleninu „jedlým olejom“ schváleným USDA/FDA. Celý náš globálny potravinový systém je poháňaný dusíkatými hnojivami na báze močoviny, pesticídmi a súvisiacimi agrochemikáliami, pričom všetky sú petrochemického pôvodu. Uhľovodíky získané z ropy tvoria základ pre molekulárne stavebné kamene mnohých syntetických patentovaných liekov a dokonca aj niektorých našich vitamínov (napr. DL-alfa tokoferol). Naša zahraničná politika je do značnej miery založená na invázii do krajín zo zdanlivo politických/etických dôvodov, ktoré jednoducho sedia na „našej rope“ (t. j. vojna = zdroje). Je ťažké si predstaviť, ako by sme mohli uniknúť našej závislosti od petrochemického priemyslu, vzhľadom na to, ako je vertikálne integrovaný do každého aspektu súčasného života, dokonca aj do nášho organizmu.

Existujú však konkrétne kroky, ktoré môžeme urobiť na zlepšenie situácie, počnúc našim vlastným organizmom. Jedným z nich je priviesť späť starodávnu „potravinovú kozmetiku“, akou je kokosový olej.

V predchádzajúcom príspevku sme diskutovali o 13 preukázaných zdravotných výhodách kokosového oleja, ale nespomenuli sme jeho priaznivé účinky na vlasy a pokožku. Hoci sa kokosový olej používa už tisíce rokov ako potravina, liek a kozmetika, len v posledných desaťročiach sa objavili vedecké štúdie, ktoré podporili hodnotu jeho starovekého používania.

Kokosový olej je lepší ako minerálny olej v liečbe suchej pokožky

Randomizovaná, kontrolovaná štúdia z roku 2004 porovnávajúca extra panenský kokosový olej s minerálnym olejom, ako zvlhčovacieho prostriedku pri miernej až stredne ťažkej xeróze (suchá pokožka) zistila, že kokosový olej funguje rovnako dobre, ako sa dalo objektívne zmerať a lepšie ako minerálny olej na báze subjektívne vnímanie tých, ktorí ho používajú.

Kokosový olej prevyšuje minerálny olej v ochrane vlasov

Štúdia z roku 2001 publikovaná v časopise Cosmetic Science zistila, že kokosový orech preniká do vlasového kmeňa, zatiaľ čo minerálny olej nie. Tento rozdiel bol pripísaný vyššej afinite kokosového oleja k vlasovému proteínu. Vedci svoje zistenia ďalej vysvetlili:

„Výsledky ukazujú, že kokosový olej preniká do vlasového koreňa, zatiaľ čo minerálny olej nie.“ Rozdiel môže byť spôsobený polaritou kokosového oleja v porovnaní s nepolárnou povahou minerálneho oleja. Zdá sa, že dôvodom tohto rozdielu v ich správaní je afinita penetračnej zložky k proteínu. Táto štúdia tiež naznačuje, že „opuch“ vlasov je obmedzený prítomnosťou oleja. Keďže proces „opuchu“ a vysúšania vlasov je jednou z príčin poškodenia vlasov pri hygroskopickej únave vlasov, kokosový olej, ktorý je lepším plnivom ako minerálny olej, môže poskytnúť lepšiu ochranu pred poškodením“.

Kokosový olej chráni pokožku hlavy pred plesňovými infekciami

Ďalšia štúdia, publikovaná už v roku 1993 v časopise Mycoses, skúmala použitie rôznych široko používaných vlasových olejových prípravkov v Indii. Zistili, že kokosový olej účinne potláča kožné huby známe ako dermatofyty, čo poskytuje možné vysvetlenie, prečo je plesňová infekcia pokožky hlavy, stav známy ako herpes zoster, v Indii taká zriedkavá.

Kokosový olej + aníz porazil pesticíd v spreji na vši

Štúdia z roku 2010 publikovaná v European Journal of Pediatrics zistila, že kokosový anízový sprej môže byť podstatne účinnejší ako vysoko toxický insekticíd permetrín ako alternatívna liečba zamorenia všami.

Veda stále viac potvrdzuje význam tradičnej medicíny v prevencii a liečbe chorôb. Po rokoch masívneho zavádzania sa kokosový olej stal čoraz rozšírenejším nielen ako zdravá potravina, ale aj ako liek, ktorý dokáže vyživovať a liečiť telo spôsobmi, ktoré xenobiotické chemikálie svojou povahou nedokážu liečiť.

Sayer Ji

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info