Keď sa zákernosť moci plazivo mení na zreteľnú vlastizradu

Dve udalosti počas 24 hodín. Tliachanie v slovenskom parlamente o mimoriadnych cenách energií trvalo iba pár desiatok minút. Maďari sa v tom čase pripojili na Turecky prúd a s Gazpromom podpísali zvýšené dodávky plynu. Kým u nás na Slovensku viac „uráža“ „našich“ politikov fakt, že plyn od Gazpromu netlačí Ruský dodávateľ cez Ukrajinu a vôbec nás netrápi, že naše zásobníky sú poloprázdne, Maďari sa postarali sami o seba. Tak, ako sa vláda štátu má postarať o strategické podmienky priemyslu a peňaženky občanov.

Inak povedané naša vláda a diplomacia nás hádžu cez palubu, lebo si tu stále ventiluje nejaké fóbie USA a záujmy NATO v geopriestore, ktorý ich vôbec, ale vôbec nemá čo zaujímať. A našu moc ani len netrkne, že občan vidí jej znásilňovanie v priamom prenose na vlastných očiach. No tak je to vždy so šľapkou, ktorá svoje remeslo robí rada.

Kto je Heger

„Kto je to Heger?“ Pýta sa ma živnostníčka v obci, keď jej hovorím, že si chcem o druhej vypočuť Hegera – premiéra. A ešte sa ma pýta, prečo mám rúško. „Tu predsa nič neplatí, tu si každý robí, čo chce a chráni sa, ako vie.“ Dodáva. Žijeme si tu na Slovensku, ako každý vieme a dokážeme. Kým moc si rieši samú seba. A ešte záujmy niekoho spoza oceánu nanajvýš. Lenže mnohí ľudia už nevedia, ako majú žiť, vyžiť a prežiť. Mnohí totiž nežijú, ale živoria. A je mi ich osudov nesmierne ľúto vždy, keď vidím niekoho so štátnym príjmom v tisíckach, ako hovorí, že pridáva na deti „38“ centov. Napríklad.

Servilnosť a osobný profit nad blaho Slovenska

Najavo vychádzajú informácie o tom, ako naši servilní predstavitelia parlamentnej i vládnej moci vždy niekam nadšene bežali zobkať niekomu z ruky, len aby bol pekná fotečka. Tu s Merkelovou, tam s Macronom. Fotečky si robil rád aj bývalý oficiálny a dodnes neoficiálny premiér. Napríklad aj s matičiarmi a sľuboval im, že nedopustí, aby sa im ubralo. Vraj je na nich hrdý a že si ich váži. A len čo cvakla zrkadlovka, cez ministerku kultúry im vzal všetko a doslova ich,  prepytujem za výraz, osral. Bez hanby, bez sebareflexie, za pár fotečiek na „fejsbúk“. Veď ide „iba“ o národnú kultúru.

Kde a komu slúži naša moc?

Sebe, svojim kamošom, svojim spolusektárom, svojim. Našich nahradila moc svojimi. Pol druha roka nerobí nič iné, ako je mocenské zavŕtavanie sa do zákopov, v ktorých sa ako istý Japonec tridsať rokov po vojne ona, tá naša moc, chystá zotrvať po voľbách.

Vlasť a vlastizrada

Vlasť môže byť napríklad krajina, v ktorej sa niekto narodil, z ktorej niekto pochádza, domovina, otčina, rodná krajina, rodná zem.

Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Ide o zradu vlasti, vlastizradu.

Podozrenie zo sabotáže je zjavné

Uprednostňovať a zohľadňovať záujmy USA, napríklad, pred záujmami vlastných občanov je sabotáž. Aj záškodníctvo. A ide o sabotáž a záškodníctvo aj v prípade, ak za cenu nekonečnej nenávisti voči Rusku zo strany pomätenej moci a jej diplomacie uprednostňujeme politické bratstvo s Ukrajinou. Iba preto, že si to želá Veľký brat. A je nám úplne jedno, že nám chýba energia pre priemysel aj domácnosti. Je nám úplne jedno, že Gazprom aj ruský prezident opakovane vyhlasujú, že sú pripravení rokovať o zvýšených dodávkach plynu aj pre nás. Našej moci je to jedno, lebo sme jej my všetci ako občania jedno. Dokonca náš mainstream tieto apely a výzvy z Ruska dôsledne na pokyn moci (dobre zaplatený vo forme inzercie) utajuje. Prehliada ich. Opovrhuje nimi ako množstvom iných informácií, ktoré z dôvodu goebbelsovskej propagandy smerom k občanovi nikdy nepustí.

To, že plyn nebude, sa vedelo

Vedelo sa to už koncom jari. Koľko diplomatov Moskvy sme medzitým od nás „prezieravo“ vyrazili? Koľkokrát sme na adresu Ruskej federácie až príliš príčinlivo použili výrazy ako „sankcie“, „zlo“, „nepriateľ“? Hlavný denník ako prvý u nás (takmer ako jediný) ešte v lete informoval, že podzemné zásobníky plynu sú prázdne v celej Európe, nielen u nás. A tak isto sme ako prví zaznamenali raketový nárast cien plynu. Ako aj to, že kým Gazprom dodáva Európe jednotku za cenu X, tak distribútori v nej ju predávajú/predávali za cenu X krát dvanásť. Dnes možno aj viacnásobne drahšie.

U nás si moc a mainstream rieši svojich mafiánov. Svojich prefabrikovaných zločincov, svojich prokurátorov, sudcov, svoje strany a svoju situáciu v nich. Občan a podnikatelia (až na zopár tlačovkových fráz, z ktorých sa nateraz nič nenapĺňa) ju nijako nezaujímali. Nezaujímajú a už teraz je zjavné, že nikdy ani zaujímať nebudú. Naša moc je tu, u nás na Slovensku, zaľúbená iba do seba. Pardon, a ešte do USA. A NATO. Tomu hovorím plazivá sabotáž vlasti.

Ivan Brožík

hlavný denník