Keď ide o vojnu, vo Washingtone hrá ten, kto platí

Demokrati sa prezentujú ako strana cnosti a svoju podporu vojnovému priemyslu zahaľujú do morálneho jazyka, ktorý siaha až do Kórey a Vietnamu, keď bol prezident Ngo Dinh Diem oslavovaný rovnako ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše novinár ocenený Pulitzerovou cenou Chris Hedges.

Všetky vojny, ktoré podporujú a financujú, sú “dobré” vojny. Všetci nepriatelia, proti ktorým bojujú, najnovšie ruský Vladimir Putin a čínsky Si Ťin-pching, sú stelesnením zla. Fotografia rozžiarenej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej a podpredsedníčky Kamaly Harrisovej, ktoré držia podpísanú ukrajinskú bojovú zástavu za Zelenským, keď reční v Kongrese, bola ďalším príkladom opovrhnutiahodnej podriadenosti Demokratickej strany vojnovej mašinérii.

Demokrati, najmä za prezidentovania Billa Clintona, sa stali zástupcami nielen korporátnej Ameriky, ale aj výrobcov zbraní a Pentagónu. Žiadny zbraňový systém nie je príliš drahý. Žiadna vojna, bez ohľadu na to, aká je katastrofálna, nezostane bez financovania. Žiadny vojenský rozpočet nie je príliš veľký, vrátane 858 miliárd dolárov na vojenské výdavky vyčlenených na súčasný fiškálny rok, čo je o 45 miliárd dolárov viac, ako požadovala Bidenova administratíva.

Historik Arnold Toynbee označil nekontrolovaný militarizmus za smrteľnú chorobu impérií a tvrdil, že v konečnom dôsledku spáchajú samovraždu.

Kedysi existovalo krídlo Demokratickej strany, ktoré spochybňovalo vojnový priemysel a postavilo sa mu: William Fulbright, George McGovern, Gene McCarthy, Mike Gravel, William Proxmire a člen snemovne Dennis Kucinich. Táto opozícia sa však vyparila spolu s protivojnovým hnutím. Keď 30 členov progresívnej frakcie strany nedávno vydalo výzvu, aby Biden rokoval s Putinom, vedenie strany a vojnovo naladené médiá ich prinútili ustúpiť a svoj list stiahnuť. Nie že by niekto z nich, s výnimkou Alexandrie Ocasio-Cortezovej, hlasoval proti miliardám dolárov na zbrojenie posielané na Ukrajinu alebo proti nafúknutému vojenskému rozpočtu. Rashida Tlaibová hlasovala za prítomnosť.

Proti nekonečnému financovaniu vojny na Ukrajine sa postavili predovšetkým republikáni, 11 v Senáte a 57 v Snemovni reprezentantov, pričom viacerí, ako napríklad Marjorie Taylor Greeneová, sú bezbrehými konšpiračnými teoretikmi. Iba deväť republikánov v Snemovni sa pridalo k demokratom a podporilo návrh zákona o výdavkoch vo výške 1,7 bilióna dolárov potrebný na to, aby sa zabránilo zastaveniu činnosti vlády, ktorý zahŕňal schválenie 847 miliárd dolárov pre armádu – celková suma sa zvýši na 858 miliárd dolárov, ak sa zohľadnia účty, ktoré nespadajú do právomoci výborov pre ozbrojené sily. V Senáte bolo proti návrhu zákona o výdavkoch 29 republikánov. Demokrati, vrátane takmer všetkých 100 členov progresívnej skupiny v Snemovni reprezentantov, sa poslušne postavili do radu za nekonečnú vojnu.

Táto túžba po vojne je nebezpečná, pretože nás tlačí do potenciálnej vojny s Ruskom a neskôr možno aj s Čínou – každá z nich je jadrovou mocnosťou. Je to aj ekonomicky zničujúce. Monopolizácia kapitálu armádou zvýšila dlh USA na viac ako 30 biliónov USD, čo je o 6 biliónov USD viac ako HDP USA vo výške 24 biliónov USD. Obsluha tohto dlhu stojí 300 miliárd dolárov ročne. Na armádu míňame viac ako ďalších deväť krajín vrátane Číny a Ruska dohromady. Kongres je tiež na dobrej ceste poskytnúť Pentagónu ďalších 21,7 miliardy dolárov – nad rámec už rozšíreného ročného rozpočtu – na zásobovanie Ukrajiny.

“Tieto kontrakty sú však len prednou časťou toho, čo sa chystá na nové veľké posilňovanie obrany,” uviedol denník The New York Times.

“Vojenské výdavky v budúcom roku dosiahnu najvyššiu úroveň po zohľadnení inflácie od vrcholu nákladov na vojny v Iraku a Afganistane v rokoch 2008 až 2011 a druhú najvyššiu úroveň po zohľadnení inflácie od druhej svetovej vojny – úroveň, ktorá je vyššia ako rozpočty ďalších 10 najväčších vládnych agentúr dohromady.”

Demokratická strana, ktorá sa za Clintonovej vlády agresívne uchádzala o priazeň korporátnych darcov, sa vzdala ochoty postaviť sa, aj keď len mierne, vojnovému priemyslu.

“Hneď ako sa demokratická strana rozhodla, mohlo to byť pred 35 alebo 40 rokmi, že bude prijímať príspevky od firiem, zotrel sa tým akýkoľvek rozdiel medzi týmito dvoma stranami,”povedal Dennis Kucinich, keď som s ním robil rozhovor v mojej relácii pre The Real News Network.

“Pretože vo Washingtone hrá ten, kto platí. To sa stalo. Keď ide o vojnu, nie je medzi oboma stranami až taký veľký rozdiel.”

Vo svojej knihe “Propagandistická mašinéria Pentagónu” z roku 1970 Fulbright opisuje, ako Pentagón a zbrojársky priemysel vrážajú milióny do formovania verejnej mienky prostredníctvom kampaní pre styk s verejnosťou, filmov ministerstva obrany, kontroly nad Hollywoodom a ovládania komerčných médií. Vojenskí analytici v káblových správach sú väčšinou bývalí vojenskí a spravodajskí úradníci, ktorí sedia v správnych radách alebo pracujú ako poradcovia pre obranný priemysel, čo verejnosti prezrádzajú len zriedka. Barry R. McCaffrey, štvorhviezdičkový armádny generál vo výslužbe a vojenský analytik pre NBC News, bol tiež zamestnancom spoločnosti Defense Solutions, ktorá sa zaoberá vojenským predajom a riadením projektov. Podobne ako väčšina týchto vojnových šibalov aj on osobne profitoval z predaja zbraňových systémov a rozširovania vojen v Iraku a Afganistane.

V predvečer každého hlasovania Kongresu o rozpočte Pentagónu sa lobisti z firiem napojených na vojnový priemysel stretávajú s členmi Kongresu a ich zamestnancami, aby na nich tlačili, aby hlasovali za rozpočet a chránili tak pracovné miesta v ich okrese alebo štáte. Tento tlak spolu s mantrou, ktorú šíria médiá, že nesúhlas s rozhadzovaním finančných prostriedkov na vojnu je nevlastenecký, drží zvolených úradníkov v zajatí. Títo politici sú tiež závislí od štedrých darov od výrobcov zbraní, z ktorých financujú svoje kampane.

Seymour Melman vo svojej knihe “Kapitalizmus Pentagónu” zdokumentoval spôsob, akým militarizované spoločnosti ničia svoje domáce ekonomiky. Miliardy sa vynakladajú na výskum a vývoj zbraňových systémov, zatiaľ čo technológie obnoviteľných zdrojov energie chradnú. Univerzity sú zaplavené vojenskými grantmi, zatiaľ čo na environmentálne a humanitné vedy sa peniaze hľadajú ťažko. Mosty, cesty, hrádze, železnice, prístavy, elektrické siete, čističky odpadových vôd a infraštruktúra pitnej vody sú konštrukčne nedostatočné a zastarané. Školy sú v havarijnom stave a nemajú dostatok učiteľov a zamestnancov. Ziskový sektor zdravotníctva, ktorý nie je schopný zastaviť pandémiu COVID-19, núti rodiny vrátane tých, ktoré sú poistené, k bankrotu. Domáca výroba, najmä v dôsledku presunu pracovných miest do Číny, Vietnamu, Mexika a iných krajín, kolabuje. Rodiny sa topia v osobných dlhoch, pričom 63 % Američanov žije od výplaty k výplate. Chudobní, duševne chorí, chorí a nezamestnaní sú opustení.

Melman, ktorý zaviedol termín “permanentná vojnová ekonomika”, poznamenal, že od konca druhej svetovej vojny federálna vláda minula viac ako polovicu svojho diskrečného rozpočtu na minulé, súčasné a budúce vojenské operácie. Je to najväčšia samostatná udržiavacia činnosť vlády. Vojensko-priemyselné zriadenie nie je ničím iným ako pozláteným podnikovým blahobytom. Vojenské systémy sa predávajú skôr, ako sa vyrobia. Vojenský priemysel môže federálnej vláde účtovať obrovské prekročenie nákladov. Obrovské zisky sú zaručené. Napríklad v novembri tohto roku armáda udelila len spoločnosti Raytheon Technologies kontrakty v hodnote viac ako 2 miliardy dolárov, okrem vyše 190 miliónov dolárov udelených v auguste, na dodávku raketových systémov na rozšírenie alebo doplnenie zbraní poslaných na Ukrajinu. Napriek poklesu na trhu väčšiny ostatných podnikov vzrástli ceny akcií spoločností Lockheed a Northrop Grumman v tomto roku o viac ako 36 a 50 %.

Technologickí giganti vrátane spoločnosti Amazon, ktorá dodáva polícii a FBI softvér na sledovanie a rozpoznávanie tváre, boli pohltení permanentnou vojnovou ekonomikou. Spoločnosti Amazon, Google, Microsoft a Oracle získali multimiliardové kontrakty na cloud computing pre Joint Warfighting Cloud Capability a majú nárok na získanie kontraktov Pentagónu v hodnote 9 miliárd dolárov, aby do polovice roka 2028 poskytovali armáde “globálne dostupné cloudové služby vo všetkých bezpečnostných oblastiach a na všetkých úrovniach utajenia, od strategickej úrovne až po taktickú hranicu”.

Zahraničná pomoc sa poskytuje krajinám, ako je Izrael, ktorý od svojho založenia v roku 1948 dostal bilaterálnu pomoc vo výške viac ako 150 miliárd dolárov, alebo Egypt, ktorý od roku 1978 dostal viac ako 80 miliárd dolárov – pomoc, ktorá vyžaduje, aby zahraničné vlády nakupovali zbraňové systémy od USA. Takýto kruhový systém sa vysmieva myšlienke voľného trhového hospodárstva. Tieto zbrane čoskoro zastarávajú a nahrádzajú sa aktualizovanými a zvyčajne drahšími zbraňovými systémami. Z hospodárskeho hľadiska je to slepá ulička. Neudržiava nič iné ako permanentnú vojnovú ekonomiku.

“Pravdou je, že žijeme v silne militarizovanej spoločnosti, ktorú poháňa chamtivosť a túžba po zisku, a vojny sa vytvárajú len preto, aby ich naďalej podporovali,” povedal mi Kucinich.

V roku 2014 USA podporili prevrat na Ukrajine, ktorý nastolil vládu s neonacistami a nepriateľským postojom voči Rusku. Prevrat vyvolal občiansku vojnu, keď sa etnickí Rusi na východe Ukrajiny, v Donbase, snažili odtrhnúť od krajiny, čo malo za následok viac ako 14 000 mŕtvych a takmer 150 000 vysídlených osôb, kým Rusko vo februári vtrhlo do krajiny. Podľa Jacquesa Bauda, bývalého bezpečnostného poradcu NATO, ktorý pracoval aj pre švajčiarsku spravodajskú službu, ruskú inváziu na Ukrajinu podnietila eskalácia ukrajinskej vojny na Donbase. Nasledovala aj po tom, ako Bidenova administratíva odmietla návrhy zaslané Kremľom koncom roka 2021, ktoré mohli zabrániť ruskej invázii v nasledujúcom roku.

Táto invázia viedla k rozsiahlym sankciám USA a EÚ voči Rusku, ktoré sa ako bumerang obrátili na Európu. Inflácia pustoší Európu v dôsledku prudkého obmedzenia dodávok ruskej ropy a plynu. Priemysel, najmä v Nemecku, je ochromený.  Vo väčšine Európy je to zima nedostatku, špirálovitého rastu cien a biedy.

“Celá táto záležitosť vyletí Západu do vzduchu,” varoval Kucinich. “Prinútili sme Rusko, aby sa otočilo smerom do Ázie, ako aj Brazíliu, Indiu, Čínu, Južnú Afriku a Saudskú Arábiu. Vytvára sa úplne nový svet. Jeho katalyzátorom je nesprávne posúdenie, ku ktorému došlo v súvislosti s Ukrajinou, a snaha pokúsiť sa ovládnuť Ukrajinu v roku 2014, čo si väčšina ľudí neuvedomuje.”

Tým, že sa liberáli nepostavia proti Demokratickej strane, ktorej hlavnou činnosťou je vojna, stávajú sa sterilnými, porazenými snílkami z knihy Fiodora Dostojevského “Zápisky z podzemia”.

Dostojevskij, bývalý trestanec, sa nebál zla. Obával sa spoločnosti, ktorá už nemá morálnu silu čeliť zlu. A vojna je najväčším zlom.

hlavnespravy.sk