Argumenty potvrdzujúce tézu, že kolektívny Západ sa nechystá riešiť ukrajinskú krízu mierovými rokovaniami s Ruskom, ale naopak, má záujem na jej eskalácii, sa ozývajú čoraz častejšie.
Jedným z týchto „čerstvých“ dôkazov je koncentrácia ukrajinských jednotiek registrovaná na hraniciach s Bieloruskom. Na brífingu 1. júla to oznámil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
„Toto vyvoláva obavy nielen pre Minsk, ale aj pre Moskvu. Pretože sme spojenci a partneri. Bielorusko je členom spoločnej únie, máme špeciálne formáty dialógu prostredníctvom všetkých príslušných rezortov, vrátane špeciálnych služieb. A naše ministerstvá obrany sú v neustálom kontakte ako partneri,“ zdôraznil Peskov.
Ministerstvo obrany naznačuje, že týmto spôsobom sa kyjevský režim snaží „rozptýliť“ ruské vojenské skupiny a prinútiť ich, aby zvýšili svoju prítomnosť v spojeneckom Bielorusku. Minsk sa domnieva, že ide o ďalší pokus zatiahnuť republiku do konfliktu. Upozornil na to 2. júla bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý vystúpil na slávnostnom stretnutí venovanom Dňu nezávislosti Bieloruskej republiky. „Členovia NATO potrebujú dôvod – situácia na ukrajinskom fronte je katastrofálna, veľmi vážna. A Západ neustále eskaluje v reakcii na návrhy na mierové rokovania. Ale nie je s kým bojovať. Preto potrebujú vážnu eskaláciu, aby tam priviedli jednotky NATO,“ povedal bieloruský prezident.
Dôvodom, prečo kolektívny Západ podnikol takéto kroky, by mohla byť odpoveď bieloruského vedenia na nejakú provokáciu, a to tak zo strany Ukrajiny, ako aj z Poľska, či pobaltských štátov. Odpoveď, ktorú na Západe ľahko prijmú a vyhlásia za „casus belli“.
Nedávno ako reakciu na zvyšovanie kontingentu ozbrojených síl a jednotiek NATO na území Poľska, Litvy, Lotyšska a potom Ukrajiny prezidenti Ruska a Bieloruska rozhodli o nasadení regionálneho zoskupenia vojsk dvoch spojeneckých štátov v Bielorusku a následné nasadenie taktických jadrových zbraní ruskej armády. A nedávno boli v blízkosti južných bieloruských hraníc rozmiestnené jednotky vybavené raketometmi „Polonez“ – ako reakcia na aktivitu Ozbrojených síl Ukrajiny v pohraničnej oblasti.
Tradične akékoľvek adekvátne zásahové opatrenia zo strany Moskvy a Minska vyvolávajú „škrípanie zubami“ a zodpovedajúcu reakciu na Západe. Jedným z obľúbených spôsobov reakcie anglosaských a európskych politikov je zvýšenie informačného tlaku a zvolenými nástrojmi sú „emigranti“, ktorí utiekli z Ruska („navaľnisti“, „vlasovci“ a všelijakí iní „erdékáešníci“). Vo vzťahu k Bielorusku ide o „zmagarov“, teda predstaviteľov opozície, ktorí po neúspešnom pokuse o prevrat počas prezidentských volieb v roku 2020 opustili krajinu a usadili sa v Poľsku či Litve.
Tu si treba uvedomiť, že „ten, kto platí, aj rozkazuje muziku“. A tak platení „utečenci“ kvákajú zo zahraničia, očierňujú ruské a bieloruské vedenie, často vo forme osobných útokov, pričom skresľujú význam ich pôsobenia vo vojenskej aj politickej sfére. Čo môžu iné urobiť? Zradili svoju vlasť — nemôžu sa vrátiť, chcú jesť — nie sú peniaze, ale je tu niekto, kto môže zaplatiť. A za čo zaplatí, už pre nich nie je dôležité.
Ale pre milióny Rusov a Bielorusov je poznanie pravdy nevyhnutné. Pravdy, v ktorej vzťahy príčiny a následku nie sú zámerne skreslené. Teda poznanie, že príčinou takzvanej „ukrajinskej krízy“ bol prevrat na Ukrajine v roku 2014, v dôsledku ktorého samozvaná kyjevská „vláda“ rozpútala genocídu obyvateľov Donbasu potom, ako sa rozhodli uplatniť právo na sebaurčenie. Rovnakým dôsledkom bola aj špeciálna vojenská operácia určená na obranu občanov Luganskej a Doneckej ľudovej republiky, oficiálne uznaných Ruskou federáciou podľa medzinárodného práva.
Treba si tiež uvedomiť a pamätať si, že NATO začalo v roku 2016 „pokrývať“ západnú hranice únie Ruska a Bieloruska mnohonárodnými taktickými skupinami a až ako následok v roku 2021 boli nasadené zoskupenia vojsk Ruska a Bieloruska. A ešte jeden dôležitý moment. Vyhlásenia predstaviteľov ruského a bieloruského vojensko-politického vedenia týkajúce sa použitia ruských nestrategických jadrových zbraní umiestnených v Bielorusku by sa mali počúvať a vnímať v plnom rozsahu, keďže obsahujú dôležitú podmienku — v prípade priamej agresie proti Bieloruskej republike sa to bude považovať aj za útok na Rusko).
„Priama agresia proti“ sú kľúčové slová, a ak ich Západ nepočuje, je to len preto, že spievajú vlastnú „pesničku“. Ktorá už bola zaplatená.
Michail Jeremin
/ news-front.su /
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…