Český kardinál Dominik Duka, emeritný arcibiskup pražský sa stal terčom ostrej kritiky zo strany progresívno-liberálnych extrémistov, ktorí neznesú iný názor na život a svet okolo nás. Duka ich totalitné maniere a zmýšľanie odhalil vo svojej kázni, keď vyhlásil, že kvôli obhajobe manželstva sme rovnako ako za totality opäť pod tlakom vládnuceho režimu a jeho mediálnej propagandy.
„Je hrozné utrpení těch kdo jsou vydáni vojenské agresi. Ale nejohroženější na světě není ukrajinský voják, ale dítě, které nemá oporu v matce a otci. Židé a křesťané jsou opět jako za nacismu a komunismu pod tlakem, protože hájí manželství muže a ženy,“ prohlásil emeritní pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka to řekl ve svém sobotním kázání v koclířovském klášteře, ve kterém sídlí Českomoravská Fatima.
„A dítě bez rodičů nemůže být, ale také nemůže žít,“ uvedl Duka na záznamu ze slavnostní inaugurace a posvěcení kaple střední a východní Evropy v Koclířově.
Zdejší klášter je poutním místem a národním centrem Světového apoštolátu Fatimy, který uctívá zjevení Panny Marie v portugalské Fatimě v roce 1917 a šíří její poselství. Věřící tady byli svědky předání přesné kopie fatimské kaple, stojící v Portugalsku, zástupcům biskupských konferencí střední a východní Evropy.
„Ano, válka na Ukrajině je hrozná, ale válka na Západě je stejně hrozná. Dostali jsme se do ní proto, že jsme na naší cestě ztratili pannu Marii,“ řekl před svým prohlášením o potřebě zachování tradiční rodiny a poslání ženy.
Duka si byl zjevně vědom kontroverze, kterou jeho výrok vyvolá, a poznamenal, že „se dostane do tisku“.
Jeho slova se okamžitě stala terčem řady reakcí na sociálních sítích.
Viac vo videu:
Počas vlády ho komunisti v bývalom Československu za názory väznili a prenasledovali, po Novembri 1989 získal uznanie ako jeden z popredných predstaviteľov českej rímskokatolíckej cirkvi. Dvanásť rokov stál na čele pražskej arcidiecézy a v roku 2012 ho pápež menoval za kardinála. V stredu 26. apríla má kardinál Dominik Duka 80 rokov.
Dominik Duka (občianske meno Jaroslav Duka) sa narodil 26. apríla 1943 v Hradci Králové. Vyrastal v rodine vojaka z povolania, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zapojil do zahraničného odboja. V roku 1960 zmaturoval na gymnáziu J. K. Tyla v rodnom meste. Keďže v ďalšom štúdiu z kádrových dôvodov nemohol pokračovať, začal pracovať v strojárňach ZVU (Závody Vítězného února), kde sa vyučil za strojného zámočníka.
Po mnohých prieťahoch sa mu napokon v roku 1965 podarilo dostať na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Litoměřiciach. Dňa 5. januára 1968 tajne vstúpil do dominikánskeho rádu a prijal meno Dominik. Z rúk kardinála Štěpána Trochtu prijal 22. júna 1970 kňazskú vysviacku a následne päť rokov pôsobil v duchovnej správe v pohraničných oblastiach Pražskej arcidiecézy.
V roku 1975 bol Dominikovi Dukovi odňatý štátny súhlas k duchovnej správe a 15 rokov pracoval ako rysovač v plzenskej Škodovke. Popri tom sa aktívne venoval duchovnej činnosti a štúdiu. V rokoch 1981 bol za svoju činnosť odsúdený a pätnásť mesiacov si musel odsedieť vo väznici Plzeň – Bory. Provinciálom Československej dominikánskej provincie bol v rokoch 1986 – 1998.
Po Novembri 1989 bol najskôr sekretárom a neskôr predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstaviteľov v Českej republike (ČR) a viceprezidentom Únie európskych Konferencií vyšších rehoľných predstaviteľov (1992 – 1996). Súčasne v rokoch 1990 až 1998 pôsobil ako člen Akreditačnej komisie pri vláde ČR a ako odborný asistent biblistiky na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.
Za diecézneho biskupa v Hradci Králové ho menoval pápež Ján Pavol II. 6. júna 1998 a 26. septembra toho istého roku prijal biskupskú vysviacku z rúk arcibiskupa Karla Otčenáška v Katedrále Svätého Ducha v Hradci Králové.
Na úrad v poradí 36. pražského arcibiskupa menoval pápež Benedikt XVI. Dominika Duku 13. februára 2010. Pražskú arcidiecézu slávnostne prevzal 10. apríla 2010. Viedol ju dvanásť rokov až do menovania nového pražského arcibiskupa Jana Graubnera, ktorý sa ujal funkcie 2. júla 2022. Za kardinála vymenoval pápež arcibiskupa Dominika Duku 18. februára 2012.
Ešte pred tým bol Dominik Duka 21. apríla 2010 zvolený za predsedu Českej biskupskej konferencie (ČBK), túto funkciu zastával dve obdobia.
Pred menovaním za arcibiskupa získal Dominik Duka povesť najlepšieho diplomata medzi českými biskupmi. Za jeho úradovania v Arcibiskupskom paláci sa podarilo napríklad zavŕšiť niekoľko rokov trvajúce rokovania o majetkovom vyrovnaní štátu s cirkvami. Na druhej strane, ako najvyšší predstaviteľ českej rímskokatolíckej cirkvi občas čelil kritike, že sa snaží až príliš vychádzať v ústrety predstaviteľom svetskej moci.
Kardinál a emeritný pražský arcibiskup Dominik Duka bol hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Jozefa Tomka, ktorá sa konala 16. augusta 2022 v košickom Dóme sv. Alžbety.
V čase pred pádom komunistického režimu publikoval napríklad v katolíckom samizdatovom časopise Sursum. Je autorom mnohých článkov v domácich i zahraničných zborníkoch a časopisoch, ako aj monografií a štúdií. Mimoriadny vedecký význam má jeho autorský podiel a tridsať rokov trvajúca organizačná práca na preklade Jeruzalemskej biblie do češtiny, ktorá vyšla prvýkrát v roku 2009.
Kardinál Dominik Duka je držiteľom viacerých vyznamenaní a uznaní. Z rúk prezidenta Českej republiky Václava Havla si prevzal 28. októbra 2001 Medailu Za zásluhy I. stupňa a český prezident Miloš Zeman mu udelil 28. októbra 2016 najvyššie štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva.
Zdroj: svitavsky.denik.cz / novinky.cz / InfoVojna
Slovenské Hnutie Obrody reaguje na podnety niektorých občanov, ktorí sa dožadujú rozpisu dátumov a miest, v…
Skupina vojakov, ktorá prenikla do ruskej Brjanskej oblasti, pozostávala z vojakov NATO. Ukrajinskú sabotážnu a prieskumnú skupinu, ktorá vtrhla do…
Poľsko varuje pred následkami ukoristenia tankov Abrams. Interia: Rusko vyvinie nové metódy boja proti tankom,…
Ani novinárovi, pedagógovi a katolíckemu kňazovi Karolovi Lovašovi neušlo štvrtkové (31. 10.) odsúdenie Andreja Kisku. Krajský…
Na základe Príkazu č. 01, Hrdinu Sovietskeho Zväzu a Predsedu Predstavenstva Štátneho Fondu, Alexandra Vladimiroviča…
Ľudia už podľa nej majú dosť hádok a konfliktov medzi politikmi. Komentovala aj progresivistické prejavy…