JUDr. Marica Pirošíková: Pozitívne záväzky štátu účinne chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca a Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou USA

Pokiaľ ide o článok 12, podľa ktorého na žiadosť USA a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane Slovenská republika uplatnila svoju suverénnu diskrečnúprávomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci, upozorňujem na pozitívne záväzky štátu vyplývajúce Slovenskej republike z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor).

Z práva na život, súkromie a zo zákazu ponižujúceho zaobchádzania vyvodil ESĽP pozitívne záväzky, na základe ktorých majú štáty povinnosť chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca pred inými osobami a musia prijať primerané kroky s cieľom zabrániť násiliu, pokiaľ o ňom štátne orgány vedia alebo mali vedieť. V tomto ohľade sú povinné voči aktom násilia zachovávať a v praxi aplikovať primeraný právny rámec. Pozitívne záväzky štátov sú v judikatúre ESĽP formulované tak na úrovni hmotnoprávnej, tzn. prijatie opatrení na ochranu života a fyzickej a morálnej integrity jednotlivcov, ako aj na úrovni procesnoprávnej, tzn. uskutočnenie účinného oficiálneho vyšetrovania vedúceho k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Zároveň musí byť obetiam poskytnuté odškodnenie za utrpenú nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Podľa článku 15 Dohody sú však príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností.

V tomto ohľade pripomeniem rozsudky ESĽP, v ktorých tento konštatoval závažné porušenia ľudských práv vo vzťahu k aktivitám CIA na území niektorých členských štátov Rady Európy. 

1. V prípade El-Mashri v. bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 13. decembra 2012 veľká komora ESĽP jednomyseľne rozhodla, že v súvislosti so zadržaním a výsluchmi sťažovateľa nemeckého občana arabského pôvodu macedónskou políciou, jeho odovzdaním agentom CIA a jeho držaním v utajovanom zariadení v Afganistane došlo v procesnej aj hmotnoprávnej rovine k porušeniu práva sťažovateľa na ochranu proti mučeniu a neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu, práva  na osobnú slobodu a bezpečnosť, práva na súkromie a práva na účinný prostriedok nápravy. ESĽP priznal sťažovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy 60 000 eur. 

Sťažovateľ bol po na konci roku 2003 po dobu 23 dní bez uvedenia dôvodu držaný v hoteli v Skopje, kde bol neustále vypočúvaný v angličtine (ovládal len čiastočne) o jeho údajných väzbách na teroristické organizácie, bol mu odmietnutý kontakt so zástupcami nemeckého veľvyslanectva a bolo mu vyhrážané zastrelením, ak by sa pokúsil odísť. Bol mu ponúknutý návrat do Nemecka, ak by sa priznal, že je členom Ál-Kaidy. Potom bol spútaný a so zaviazanými očami prevezený na letisko v Skopje, kde bol zbitý zamaskovanými mužmi, vyzlečený donaha, sexuálne zneužitý a následne  zdrogovaný a spútaný prevezený lietadlom do neznámej destinácie, ktorá nebola Nemeckom, kde mu bol sľúbený návrat. Neskôr túto destináciu identifikoval ako Afganistan.

Tu bol štyri mesiace držaný v malej, tmavej a špinavej cele, kde bol opakovane vždy v nočných hodinách vypočúvaný, zbitý, kopaný a vyhrážali sa mu. Následne držal opakovane hladovku. Koncom mája 2004 bol spútaný so zaviazanými očami a o 18 kilo ľahší lietadlom navrátený cez Albánsko do Nemecka. Následne zahájil niekoľko súdnych konaní v Nemecku, USA  a Macedónsku. Žaloba v USA na riaditeľa CIA a neidentifikovaných agentov bola súdom odmietnutá. Potvrdil to aj Najvyšší súd USA, ktorý v októbri 2017 odmietol vec preskúmať s ohľadom na prevažujúci štátny záujem na zachovaní štátneho tajomstva oproti sťažovateľovmu individuálnemu záujmu na dosiahnutíspravodlivosti. V decembri  2008 štátny zástupca v Skopje odmietol žalobu podanú právnym zástupcom sťažovateľa na neidentifikovaných macedónskych policajtov za nezákonné zadržanie, únos mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Konanie o žalobe na náhradu škody proti macedónskemu štátu a ministerstvu vnútra v čase rozhodovania ESĽP nebolo ukončené. 

Vzhľadom na to, že macedónska vláda nedokázala predložiť dostatočné a presvedčivé vysvetlenie udalostí, ESĽP dospel k záveru, že sťažovateľ svoje tvrdenia preukázal nad rozumnú pochybnosť. Dospel k záveru, že macedónske orgány prípad dostatočne nevyšetrili, zároveň konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru v hmotnej časti pokiaľ ide o držanie sťažovateľa v hoteli v Skopje, ako aj vo vzťahu k odovzdaniu agentom na letisku a odvlečeniu do Afganistanu. Zaobchádzanie na letisku vyhodnotil ako mučenie. Aj keď ho vykonali príslušníci cudzieho štátu, Macedónsko bolo zaň priamo zodpovedné, pretože americkí agenti konali sú súhlasom miestnych úradov, ktoré toto zaobchádzanie uľahčili a nepodnikli žiadne kroky k tomu, aby mu zabránili.

Ďalej, macedónska vláda bez požadovania akýchkoľvek záruk od USA nezamedzila premiesteniu do Afganistanu, čiže sťažovateľa priamo vystavila riziku mučenia a ponižujúceho zaobchádzania v Afganistane. Zadržaním sťažovateľa v hoteli a mimoriadnym odvlečením do Afganistanu bol podľa ESĽP mimoriadne závažne porušený aj článok 5 Dohovoruzaručujúci právo na osobnú slobodu a bezpečnosť. ESĽP konštatoval aj porušenie článku 8 a 13 Dohovoru. Pokiaľ ide o porušenie práva na účinný prostriedok nápravy ESĽP uviedol, že hájiteľné tvrdenia o zlom zaobchádzaní neboli v trestnom konaní účinne vyšetrené. Uvedené podrylo účinnosť akéhokoľvek iného prostriedku nápravy vrátane civilného konania o náhrade škody. Za absencie účinného vyšetrenia udalostí je nárok na náhradu škody iba teoretický a iluzórny a neposkytuje nápravu.

2. V prípade Al Nashiri v. Poľsko z 24. júla 2014 ESĽP jednomyseľne rozhodol, že, že spolupráca poľských orgánov so CIA, v rámci ktorej bol sťažovateľ držaný v tajnom detenčnom zariadení CIA na území Poľska, v ktorom bol podrobený mučeniu, a následne bol prevezený na vojenskú základňu USA Guantánamo Bay, aj keď  existovalo predvídateľné a vážne riziko, že tam bude ďalej mučený a vystavený neľudským a ponižujúcim podmienkam a bude súdený vojenským tribunálom v konaní, v ktorom môžu byť použité dôkazy opatrené mučením a v ktorom mu hrozí trest smrti, došlo k porušeniu článkov 2, 3, 5, 6 ods. 1, článku 8 a 13 Dohovoru a článku 1 Protokolu č. 6. ESĽP tiež konštatoval, že došlo k porušeniu procesnej zložky článku 3 Dohovoru, lebo poľské orgány nevyšetrili namietané porušenia zákazu mučenia. ESĽP rozhodol, že neposkytnutím všetkých dôkazných materiálov nutných pre účinné prerokovanie veci pred ESĽP žalovaný štát porušil článok 38 Dohovoru. ESĽP sťažovateľovi priznal náhradu nemajetkové ujmy vo výške 100 000 eur. Ako individuálne opatrenie k výkonu rozsudku ESĽP uložil Poľsku povinnosť žiadať diplomatické záruky, že na sťažovateľovi nebude vykonaný trest smrti.

3. Podobne ESĽP rozhodol 31. mája 2018 v prospech dvoch zadržaných osôb na Guantáname, Abd al-Rahima al-Nashiriho (proti Rumunsku) a Abu Zubaydaha (proti Litve), ktorí uviedli, že boli v týchto krajinách tajne zadržiavaní v rokoch 2004 až 2006 a že boli vystavení rôznym formám psychického a fyzického násilia. ESĽP dospel k záveru, že v Litve bolo v období od februára 2005 do marca 2006 tajné väzenie CIA, že tam bol zadržaný pán Zubaydah a že vnútroštátne orgány vedeli, že CIA ho vystavuje zaobchádzaniu v rozpore so štandardmi článku 3, 5 a 8 Dohovoru.Zároveň Litva umožnila, aby bol premiestnený do iného zariadenia CIA do Afganistanu vystaviac ho ďalšiemu zlému zaobchádzaniu. ESĽP odporučil, aby litovské orgány čo najskôr vykonali úplné vyšetrovanie tohto prípadu a v prípade potreby potrestali zodpovedné osoby. ESĽP zaviazal Litvu, aby sťažovateľovivyplatila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur. K rovnakým záverom dospel ESĽP aj v prípade Abd al-Rahim al-Nashiri v. Rumunsko, v ktorom navyše konštatoval porušenie článku 2 a 3 v spojení s článkom 1 Protokolu č. 6 (zrušenie trestu smrti), pretože Rumunsko asistovalo pri premiestnení sťažovateľa zo svojho územia napriek reálnemu riziku, že bude čeliť odmietnutiu spravodlivosti a trestu smrti. Sťažovateľovi priznal 100 000 eur a odporučil, aby orgány v Bukurešti vykonali vyšetrovanie a od amerických orgánov získali ubezpečenie, že Al-Nashiri nebude odsúdený na smrť. Podobnej sťažnosti, ktorá bola oznámená vláde 30. januára 2019 čelí aj Litva v prípade sťažnosti al-Hawsawi. ESĽP o nej stále koná.

Väzenia CIA tajne zriadila americká spravodajská agentúra vo viacerých krajinách (Poľsko, Litva, Rumunsko, Afganistan, Thajsko) počas prezidentovania Georga W. Busha na začiatku „vojny proti teroru“ po útokoch z 11. septembra.

JUDr. Marica Pirošíková

Slovanské Noviny