JUDr. Krajníková: Fiasko Ústavného súdu SR

03.12.2020

„Zákon je viac, než uznesenie vlády. Sulík začal hovoriť to, čo JA. Milé… ,“ cituje JUDr. Adriana Krajníková na svojej stránke Žaloby voči štátu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. „Takže, ZÁKON JE VIAC než uznesenie vlády. Som rada, že sme sa konečne dohodli…, páni Síce v inom kontexte – ale platí to na všetky prípady,“ konštatuje známa právnička s potešením a pokračuje.

Zopakujeme si pre dobro nás príčetných bez rúšok a obmedzení:

Podľa § 1 ods. 1 ZÁKONA č. 400/2015 z.z. o tvorbe právnych predpisov, uznesenie nie je všeobecne záväzný právny predpis. A ZÁKON JE VIAC než uznesenie vlády.

Uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, o vyhlásení núdzového stavu v Slovenskej republike, nebol de iure (právne) vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike. Lebo uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis. To hovorí ZÁKON, ktorý je viac než uznesenie vlády.

§§§

ÚSTAVA SR – najvyšší ZÁKON štátu verzus Nález Ústavného súdu SR, zo dňa 14.10.2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, o „ústavnosti“ núdzového stavu:

Čl. 120 ods. 1 ÚStavy SR: Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. (takže nie uznesenia !)

Uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, o vyhlásení núdzového stavu v Slovenskej republike, nebol de iure (právne) vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike.

Lebo uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis.

UZNESENIE VLÁDY o núdzovom stave trpí nedostatkom právnej formy byť všeobecne zäväzným. Absencia právnej formy aktu má za následok nulitu aktu. Tento akt nemá žiadnu záväznosť.

Na vykonanie Zákona, aj toho o núdzovom stave a vyhlásenie núdzového stavu môže vláda vydávať nariadenia (nemusí keď nechce, ale môže, keď už je tu „veľa“ Covidu… ja len aby sme znova vec nepostavili „na hlavu“, že môže vydávať nariadenia znamená že nemá povinnosť vydať nariadenie, ale môže aj to uznesenie… a tak dookola točiť mimo zákon. Lebo vláda môže iba to, čo jej dovolí zákon, či už ako možnosť, alebo povinnosť). Iné nemôže. Čl. 2 ods. 2 ústava. Bodka.

Čl. 125 ods. 1 Ústavy SR: Ústavný súd rozhoduje o súlade :
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami…
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami…
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami…
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami…

Čl. 129 ods. 6 ÚStavy SR: Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

Ústavný súd teda  n e r o z h o d u j e  o súlade u z n e s e n í vlády s ústavou a ústavnými zákonmi, teda ústavný súd tu nerozhoduje o  u z n e s e n i a c h  vlády. Na tomto základe nemohol ďalej prejednať vec v zmysle čl. 129 ods. 6 (návrh generálnej prokuratúry a poslancov), či toto uznesenie vlády je alebo nie je v súlade s ústavou a ústavným zákonom.

S poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) Zák. č. č. 314/2018 Z. z. o ústavnom súde mal byť návrh generálneho prokurátora a poslancov odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu vec prejednať. Pretože čl. 125 ústavy ho nepustí konať o uznesení vlády. Konať o uznesení vlády ho nepustí ani § 1aa Zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý hovorí, že uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom.

Pokiaľ ust. čl. 125 ods. 1 ústavy (ktoré navyše predchádza čl. 129 ods. 6),„nepustí“ konajúci orgán – ústavný súd do rozhodovania o právnom akte, akým je uznesenie, tu je potom STOPKA, a ústavný súd nemá vo veci kompetenciu rozhodovať o obsahu tohto uznesenia.

Toto ste si nevšimli, páni ústavní sudcovia ? Že konáte o obsahu právneho aktu uznesenia, o ktorom vám zákon nedáva právomoc VÔBEC konať ??? !!! Toto ste si nevšimli ani na Generálnej prokuratúre, ani poslanci, ani v SAK, ani iní Covid pozitívni právnici ?!

Nález Ústavného súdu SR, zo dňa 14.10.2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, ktorým súd rozhodol o súlade všeobecne n e z á v ä z n é h o uznesenia vlády s ústavou a ústavným zákonom (akú právomoc mu ústava nedáva !!!) je právny nezmysel.

NÁLEZ ÚSTAVNÉHO SÚDU trpí nedostatkom vecnej kompetencie. Absencia kompetencie konajúceho orgánu má za následok nulitu aktu. Tento akt nemá žiadnu záväznosť.

JA by som to nazvala FIASKO ústavného súdu ! Ale že mega fiasko, pán Fiačan !

Ústavný súd sa „odborne“ znížil k tomu, že jeho nález, ktorý má byť ochrancom ústavnosti v štáte, vyprodukoval nález v hodnote „modrého certifikátu“.

Nulitným aktom o nulitnom akte. Sťaby súťaž štátnych orgánov v porušovaní zákona.

Toto sa v novodobej histórii Slovenska ešte nestalo ! Už len zrušenie amnestie (ako nezrušiteľnej fikcie práva) je porovnateľný „úlovok“. A na týchto „bohohorodých dekrétoch“ funguje štát !

Už len moje Uznesenie o zrušení núdzového stavu chýba do tejto „kolekcie“ NULITIEK, a aj to má vlastne zo všetkých tých právnych nezmyslov najrelevantnejšiu právnu silu.

A sme znova na začiatku a bez nálezu, že:

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 z.z. o tvorbe právnych predpisov, uznesenie nie je všeobecne záväzný právny predpis, a potom

Uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, o vyhlásení núdzového stavu v Slovenskej republike, nebol de iure (právne) vyhlásený núdzový stav na Slovensku.

Ako sa na vec dívam, tak sa na vec dívam…, fakt tu nevidím núdzový stav.

A n a v y š e, s poukazom na čl. 51 ods. 2 ÚStavy SR sa núdzový stav nedá predĺžiť (čo už ale nie je téma „napadnutého“ ústavného nálezu, ale môžeme si ju inokedy rozobrať ).

Vravím vám, moji milí, niet tu núdzového stavu… A potom tu niet žiadnych „dekrétov“ a obmedzení. Aj keď ústavný súd to veľmi chce aj s rúškami na tvár pre vlastných sudcov. Nič im v tom však nebráni dobrovoľne sa „puncovať“ symbolom otroka, kde proti gustu žiaden dišputát, iba to nechcite od iných, ktorí neprijali rolu otroka.

Takže hor sa do otvárania prevádzok, slobodní občania do ulíc a všade bez rúšok a bez testov. Pretože to nie je právna povinnosť !

Stačí ísť pozrieť do civilizovanejšieho Rakúska, kde vlastná dôstojnosť je hodnota vyššia koloniálneho otroka v náhubku, a kde na Vás v rúške pozerajú ako na chorého, alebo na blázna !

A o tejto slobode a týchto slobodných ľuďoch sú moje iniciatívy.

Takže – zvyšok už bude nová politická kultúra, ktorá určite príde…  …A medzinárodné žaloby voči štátu a zodpovednosti jednotlivcov !

autor: JUDr. Adriana Krajníková

Zdroj: FIASKO Ústavného súdu SR, Žaloby voči štátu, 2.12.2020

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.