Je čas na rozhodnosť, nie na ústupky. Sankcie proti Rusku ostanú v platnosti,“ oznámila von der Leyenová oblečená do farieb ukrajinskej vlajky

Predsedníčka Európskej komisie v prítomnosti Oleny Zelenskej zdôraznila, že Európa od prvého dňa ruskej invázie stojí na strane Ukrajiny – s dodávkami zbraní, finančnou pomocou, pohostinnosťou pre milióny utečencov a tiež s „najprísnejšími sankciami, aké kedy svet videl“.

Sankcie zavedené Európskou úniou voči Rusku ostanú v platnosti. „Teraz je čas na rozhodnosť, nie na ústupky,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredajšej správe o stave Únie v Štrasburgu, informuje spravodajca TASR.

Šéfka eurokomisie venovala Ukrajine a vzťahom EÚ s Ukrajinou úvodnú časť svojej správy s odkazom, že solidarita EÚ s Ukrajinou zostane neotrasiteľná. Zároveň oznámila, že popoludní vycestuje na Ukrajinu.

V prítomnosti Oleny Zelenskej zdôraznila, že Európa od prvého dňa ruskej invázie stojí na strane Ukrajiny – s dodávkami zbraní, finančnou pomocou, pohostinnosťou pre milióny utečencov a tiež s „najprísnejšími sankciami, aké kedy svet videl“.

Ruský finančný sektor je takpovediac na prístrojoch. Odrezali sme tri štvrtiny ruských bánk od medzinárodných trhov. Z krajiny odišlo takmer tisíc medzinárodných spoločností. Výroba áut klesla oproti vlaňajšku o tri štvrtiny. Aeroflot ustajňuje lietadlá, pretože nemá náhradné diely. Ruská armáda odoberá čipy z umývačiek riadu a chladničiek na opravu svojej vojenskej techniky. Ruský priemysel je v troskách,“ opísala stav, ktorý Rusku spôsobili aj sankcie EÚ.

Von der Leyenová pritom dodala, že práve rozhodnutím Kremľa zaútočiť na Ukrajinu sa ruské hospodárstvo ocitlo na „ceste do záhuby“.

EÚ doteraz poskytla finančnú pomoc Ukrajincom vo výške viac ako 19 miliárd eur, a to bez započítania poskytnutej vojenskej podpory.

EÚ bude pomáhať aj pri povojnovej obnove Ukrajiny, avizovala von der Leyenová a pripomenula, že ruská invázia má aj podobu zničených alebo poškodených viac ako 70 škôl, pričom pol milióna ukrajinských detí muselo začať školský rok v niektorej z krajín EÚ a mnohí žiaci na Ukrajine nemajú kam ísť do školy.

„Oznamujem, že budeme spolupracovať s prvou dámou Ukrajiny na podpore obnovy poškodených ukrajinských škôl. Poskytneme 100 miliónov eur. Pretože budúcnosť Ukrajiny začína v jej školách,“ uviedla šéfka eurokomisie.

Zároveň dodala, že EÚ bude pomáhať nielen finančne, ale cez svoj jednotný trh chce tiež Ukrajine umožniť, aby čo najlepšie využila svoj potenciál napríklad v oblasti nových technológií a inovácií, ktorej sa na Ukrajine darí.

Pripomenula, že EÚ v marci, v priebehu iba dvoch týždňov, úspešne pripojila Ukrajinu k svojej elektrickej sieti a Ukrajina dnes vyváža elektrinu na európsky trh.

Tento vzájomne výhodný obchod chceme rozšíriť. Pozastavili sme dovozné clá na ukrajinský vývoz do EÚ a privedieme Ukrajinu aj do európskej oblasti voľného roamingu. Komisia bude spolupracovať s Ukrajinou aj na zabezpečení jej bezproblémového prístupu na jednotný trh EÚ,“opísala von der Leyenová situáciu. Potvrdila, že tieto záväzky zopakuje aj na popoludňajšom stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve.

Von der Leyenová neobišla ani agendu klimatického alarmizmu

Klimatická kríza je jednou z tém, ktorú Európania nesmú ignorovať, uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová počas svojho stredajšieho vystúpenia na pôde Európskeho parlamentu, kde predniesla správu o stave Európskej únie.

Šéfka eurokomisie zdôraznila, že leto 2022 sa zapíše do histórie ako nadpriemerne suché s extrémnymi horúčavami, nízkymi hladinami riek a lesnými požiarmi. Tento stav podľa jej slov môže pokračovať, lebo ľadovce v Alpách, ktoré Európu zásobujú vodou, sa roztápajú a v budúcnosti môžu byť suchá ešte vážnejšie.

„Musíme ďalej pracovať na prispôsobení sa zmene klímy a urobiť z prírody nášho spojenca,“povedala a spresnila, že EÚ bude tlačiť na prijatie ambicióznej globálnej dohody o ochrane prírody na konferencii OSN o biodiverzite v Montreale a tiež na svetovom klimatickom summite (COP27) v egyptskom Šarm aš-Šajchu.

Upozornila, že Európania z krátkodobého hľadiska musia byť lepšie pripravení na klimatické zmeny.„Žiadna krajina nemôže sama bojovať proti extrémnym výkyvom počasia a ich ničivej sile,“odkázala. V tejto súvislosti vyzdvihla „európsku solidaritu v praxi,“ ktorá sa počas leta prejavila vo vzájomnej pomoci jednotlivých krajín pri hasení lesných požiarov.

„Tieto udalosti budú čoraz častejšie a intenzívnejšie, Európa bude potrebovať viac kapacít. Preto dnes oznamujem, že v priebehu budúceho roka zdvojnásobíme našu hasičskú kapacitu. EÚ zakúpi desať ľahkých obojživelných lietadiel a tri ďalšie vrtuľníky na doplnenie našej hasičskej flotily,“ uviedla von der Leyenová.

Eurokomisia navrhne scenáre, ako znížiť ceny elektriny

Sériu nových iniciatív v oblasti energetiky, na trhu práce a v obchodnej sfére oznámila v stredu predpoludním predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci svojej správy o stave Európskej únie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Šéfka EK ocenila, že EÚ sa podarilo v predstihu zaplniť zásobníky plynu na vyše 80 percent a vyslovila sa za diverzifikáciu dodávok energií z viacerých krajín a regiónov. Podľa jej slov Únia dováža teraz už len deväť percent ruského plynu a pripomenula, že Rusko stále manipuluje s trhom a radšej spaľuje svoj plyn, než by ho predávalo.

Podľa jej slov suché a horúce leto s poklesom hladiny vôd a vplyvom na jadrové elektrárne tiež prispelo k stúpajúcim cenám elektriny. Dodala, že EK navrhne scenáre, ako znížiť ceny elektriny. Navrhne zastropovať zisky spoločností, ktoré vyrábajú energiu za nízke vstupy, avšak majú vysoké zisky. Spresnila, že tieto zisky musia byť nasmerované na tých, ktorí to najviac potrebujú.

„Náš návrh zahŕňa nielen výrobcov plynu a elektriny a prinesie viac ako 140 miliárd eur,“ uviedla so spresnením, že pôjde len o núdzové a dočasné opatrenia.

Komisia podľa nej spolu s členskými štátmi vypracuje mapu dodávateľov energií od menej spoľahlivých po tých najspoľahlivejších, ako je Nórsko. Okrem toho EK vypracuje nové štandardy pre obchodovanie s elektrinou, komplexnú reformu trhu, lebo „trh s elektrickou energiou je narušený a už nie je vhodný na dané účely“. Prepracuje sa spôsob fungovania trhu, aby sa oddelila cena plynu a elektriny. Na zmiernení týchto problémov bude EK spolupracovať s trhovými regulátormi, aby sa znížila volatilita cien.

Hospodársky rast EÚ podľa nej nebude možný bež zaistenia vzácnych surovín, ktoré sú zásadné pre transformáciu na udržateľné, bezuhlíkové a digitálne hospodárstvo. Do roku 2035 sa podľa nej spotreba vzácnych surovín v EÚ späťnásobí. Pripomenula pritom, že takmer 90 percent vzácnych hornín a 60 percent lítia sa spracúva v Číne. Zdôraznila, že EÚ už nechce padnúť do pasce závislosti od surovín, ako to bolo v prípade ruského plynu, a preto buduje nové vzťahy s dodávateľmi ako Čile, Mexiko či Nový Zéland. Chystá sa rokovať aj s Austráliou a Indiou.

EÚ chce identifikovať rezervy cenných surovín, a preto eurokomisia v stredu predstaví zákon o kritických surovinách a bude tlačiť na vznik Fondu európskej suverenity. Nový zákon by mal pri výrove čipov a polovodičov kopírovať úspešný príbeh Európskej aliancie pre batérie, ktorá vznikla pred piatimi rokmi a vďaka ktorej bude EÚ v budúcnosti dve tretiny svojich batérií vyrábať v Európe.

Celý prejav šéfky Európskej komisie:

Zdroj: tvnoviny.sk / pluska.sk / InfoVojna / YouTube