Japonskí vedci vyzývajú skupinu G7 na prímerie s cieľom ukončiť eskaláciu na Ukrajine

Skupina 32 prominentných japonských občanov a učencov sa rozišla s politikou liberálnych demokratov Abe Kishidu na podporu Ukrajiny v jej územnej vojne s Ruskom vo výzve vodcom Skupiny siedmich (G7), ktorí sa stretli v júni v Hirošime, aby snažiť sa o prímerie nepriateľských akcií s Ruskom a o polovicu ďalších dodávok zbraní do Kyjeva.

Japonské vyhlásenie, uverejnené v Tokyo Shimbun a v anglickom preklade v The Japan Times, uvádza:

Konflikt už vykazuje známky toho, že ide o zástupnú vojnu, pričom výsledok určia zbrane poskytnuté krajinami NATO

Poznámka: Japonsko je v jedinečnej ťažkej situácii v súvislosti s otázkou Ukrajiny ako jediný člen G7, ktorý nie je členom NATO, pretože Rusko sa už dávno rozišlo s touto skupinou popredných ekonomík.

„Aj keď sa uvádza, že Ukrajina začala seriózne protiofenzívu, veríme, že Rusko aj Ukrajina by mali začať diskusiu o okamžitom prímerí, pretože žiadna strana nechce úplnú vojnu,“ povedal Haruki Wada, emeritný profesor rusko-sovietskeho odboru histórie a kórejskej histórie na Tokijskej univerzite.

Nekonečná podpora Ukrajiny v mene pomoci jej odporu, ale zároveň za účelom oslabenia Ruska nie je nič menšieho než tragédia pokračovania smrti Ukrajincov aj Rusov

Kenji Isezaki, ďalší člen skupiny a emeritný profesor (štúdií mieru a konfliktov) na Tokijskej univerzite zahraničných štúdií, tvrdil:

„Administratíva USA chce, aby Ukrajina dôkladne rozdrvila Rusko na ukrajinských územiach. Je však nejednoznačné, či by Kyjev mal získať späť Krym. Ak chce Ukrajina získať polostrov späť, musí rozšíriť ozbrojený konflikt na ruské územia. Na druhej strane, Washington sa chce vyhnúť totálnej vojne medzi USA a Ruskom, a preto nechce, aby Ukrajina útočila priamo na ruskú pôdu. Vojna na Ukrajine teda zahŕňa nezmieriteľné rozpory, kým Rusi a Ukrajinci umierajú.

Návrh na prímerie predstavuje prvý významný rozchod s jednomyseľnosťou Japonska na strane Ukrajiny. (Japonci vedú svoj vlastný povojnový územný spor s Ruskom o štyri severné ostrovy.) Politický establishment Japonska, dokonca aj väčšina liberálov, zostáva pevne zakorenený v proukrajinskej vojnovej politike zosnulého premiéra Šinzó Abeho, a preto vyzýva akademická skupina na okamžitú prímerie je široko kritizované alebo prinajmenšom záhadné pre japonskú verejnosť. Jastrabia väčšina v sneme (parlamente) tvrdí, že prímerie bude mať za následok akceptovanie výdobytkov Ruska na Ukrajine ako hotovú vec.

Vo vyvrátení Isezaki poukázal na to, že „súčasná vojna je rozšírením etnického konfliktu, ktorý sa kedysi obmedzoval na región Donbass a ktorý sa začal v roku 2014. Preto sa prímerie v tomto bode nemôže považovať za navrhované príliš skoro.“ Zdôraznil, že prímerie nie je mierovou dohodou, ale zložením zbraní, ktoré, dúfajme, povedie ku konečnému urovnaniu sporu medzi dvoma znepriatelenými národmi.

Riziká jadrovej eskalácie

Kumiko Haba, prezidentka Asociácie medzinárodných štúdií Ázia a Tichomorie, vysvetlila, že vojnová história Hirošimy ukázala, že oneskorenie prímeria môže viesť k nepredstaviteľným vojnovým zločinom. „Netreba zabúdať, že atómové bombové útoky na Hirošimu a Nagasaki neboli nič menšie ako tragédie, ktoré sa stali obeťami obyčajných občanov, ktoré vznikli v dôsledku omeškania japonskej vlády pri prijímaní mierových podmienok spojencov,“ povedala Haba, ktorej otec bol preživšou obeťou výbuchu hirošimskej A-bomby. Japonsko sa nakoniec rozhodlo prijať spojenecké vyhlásenie z 26. júla 1945, ale až 14. augusta v dôsledku dvoch A-bombardovaní, čo bolo 5 dní po jadrovom výbuchu v Nagasaki.

Pre týchto japonských učencov slúžia drsné lekcie z vojnových skúseností Japonska ako varovanie pred následkami eskalácie na Ukrajine a oddialenia prímeria. „Hrozba jadrových zbraní a ďalší boj o jadrové elektrárne sú čoraz reálnejšie. Boje musia okamžite prestať.” Haba vyzvala, aby sa USA, NATO a Rusko zaviazali, že vo vojne na Ukrajine nepoužijú žiadne jadrové zbrane.

Varovanie, že Británia sa chystá prekročiť jadrový prah, dodala Haba: Čo je nebezpečné na ukrajinskej vojne, je dodávka munície s ochudobneným uránom na Ukrajinu a reakcia Ruska na rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku.

Británia by mala okamžite zastaviť dodávky, pretože používanie munície s ochudobneným uránom na východnej Ukrajine spôsobí dlhotrvajúcu rádioaktívnu kontamináciu vzhľadom na jej polčas rozpadu takmer 4,5 miliardy rokov, čo spôsobí zranenia Ukrajincom aj Rusom a kontaminuje potraviny a zvieratá.

Americkí vojaci boli vystavení žiareniu, keď USA použili muníciu s ochudobneným uránom vo vojne v Perzskom zálive, vojne v Iraku, Bosne a Kosove. EÚ protestovala a USA sa ospravedlnili, keď talianski vojaci utrpeli symptómy rádioaktivity v dôsledku použitia DU v Kosove americkou armádou.

Mierové sily Ázijcov a Afričanov

Obe strany súčasného konfliktu by sa mali stiahnuť z okraja a akceptovať mierové sily ázijských a afrických jednotiek, ktoré nie sú členmi NATO, aby zabránili ďalšiemu nepriateľstvu a zaistili bezpečnosť pre civilistov na oboch stranách, vyzval Isezaki.

“Základný postoj našej skupiny je, že Rusko musí zastaviť svoju agresiu proti Ukrajine a že USA a NATO musia zastaviť zástupnú vojnu v tejto krajine.” Isezaki slúžil ako osobitný predstaviteľ Tokia pri odzbrojovaní ozbrojených milícií v Afganistane. Predtým pôsobil v mierových operáciách OSN ako dočasný guvernér obce Cova Lima vo Východnom Timore a v Sierra Leone v misii OSN pre odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu. V súčasnosti sa na žiadosť OSN nachádza na Filipínach, aby bol sprostredkovateľom medzi vládou a Frontom islamského oslobodenia Moro na odzbrojovacej misii.

Odvrátenie tretej svetovej vojny

Japonskí vedci tiež zdôraznili, že rozšírenie ukrajinského konfliktu za hranice Európy treba za každú cenu odvrátiť. Wada povedal, že treba zabrániť tomu, aby sa konflikt NATO s Ruskom preniesol do severovýchodnej Ázie vo forme „zvýšeného vojenského tlaku“ v regióne, kde je už bezpečnostné napätie zvýšené sporom medzi USA a Severnou Kóreou o jadrových zbraniach a vývoji balistických rakiet. medzi Washingtonom a Pekingom o budúcnosti Taiwanu.

K 32 členom skupiny presadzujúcej prímerie patrí aj Chizuko Ueno, emeritná profesorka na Tokijskej univerzite, ktorá je poprednou feministickou sociologičkou v Japonsku; Tatsuru Uchida, emeritný profesor filozofie na Kobe College a uznávaný umelec bojových umení, ktorý je odborníkom na Emmanuela Levinasa, francúzskeho filozofa litovského židovského pôvodu; Yuko Tanaka, bývalá prezidentka Hosei University v Tokiu, historička kultúry japonského obdobia Tokugawa (1603-1868) a televízna komentátorka sociálnych a politických otázok; a Soichiro Tahara, skúsený novinár.

Tai Kawabata

O autorovi: Tai Kawabata , ktorý je spisovateľom na voľnej nohe po spolupráci s The Japan Times v rokoch 1971 až 2019 (v rokoch 2005-2013 pôsobil ako hlavný redaktor). Vyhlásenie skupiny japonských občanov „Prímerie teraz na Ukrajine a žiadna vojna v našom regióne“ bolo uverejnené v Tokijskom Shimbun a v anglickej verzii v The Japan Times a distribuované účastníkom summitu G-7 v Hirošime.

globalresearch/skpravy.sk