Ján Čarnogurský: Ide o anulovanie rozšírenia NATO na východ

V rokoch 1989/90 sa vo východnej Európe rozpadol komunizmus a následkom bol rozpad/rozpustenie Varšavskej zmluvy. Zdalo sa, že nastáva blahé obdobie priateľstva všetkých so všetkými. Ale prvý mráčik sa objavil veľmi skoro

Išlo o zjednotenie Nemecka, dovtedy existujúceho v podobe dvoch štátov. Západ  štyridsať rokov tvrdil, že zjednotenie Nemecka je jeho cieľom. Keď zjednotenie odrazu bolo možné, Anglicko a Francúzsko sa začali dištancovať. Spojené štáty boli za zjednotenie a rozhodujúci bol postoj Sovietskeho zväzu reprezentovaného Michailom Gorbačovom. Vo februári 1990 postupne navštívili Moskvu americký minister zahraničných vecí James Baker a západonemecký kancelár Helmut Kohl a rokovali s Gorbačovom. Obaja sľúbili Gorbačovovi, že po zjednotení Nemecka sa NATO nerozšíri „ani o piaď“ na východ (Mary Elise Sarotte: A Broken Promise? Foregn Affaires, September – October 2014). Sovietsky zväz súhlasil so zjednotením Nemecka a na Západe hneď začali viať iné vetry.

V Spojených štátoch sa začal rodiť názor, vyúsťujúci neskôr do Wolfowitzovej doktríny, že Spojené štáty nesmú pripustiť zrod mocnosti s územím a zdrojmi, ktoré by umožnili konkurovať Spojeným štátom. V praxi išlo len o Rusko a Čínu. Žiadny americký politik už nezopakoval sľub o nerozšírení NATO. Naopak, v polovici 90-tych rokov začali najskôr najviac poplatní disidenti Američanom, Václav Havel, litovský Landsbergis, poľský Walesa volať po rozšírení NATO. Prezident Bill Clinton sa zatváril, že len vyhovuje pozývaciemu listu, pardon, pozývaciemu volaniu východoeurópanov a rozšírenie NATO sa začalo pripravovať. V marci 1997 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko, v roku 2004 ďalšie bývalé členské štáty Varšavskej zmluvy, vrátane Slovenska.

V roku 2008, za vlády ukrajinského prezidenta Juščenka, Američania chceli prijať do NATO aj Ukrajinu, ale Rusko bolo rozhodne proti a Nemecko a Francúzsko prijatie Ukrajiny zablokovali. Teraz chcú Američania postúpiť o krok ďalej a Ukrajinu do NATO prijať alebo aspoň na dvojstrannom základe vybudovať na Ukrajine infraštruktúru NATO, čiže základne a umiestnenie zbraní. Čo sa týka Nemecka, Nemecko napoly splnilo Kohlov sľub z februára 1990. Na územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky nerozšírilo infraštruktúru NATO, ale nezablokovalo rozšírenie NATO na východ s výnimkou Ukrajiny v roku 2008. Nová nemecká vláda chce prijatie Ukrajiny do NATO už podporiť.

Západ zahnal Rusko geopoliticky do kúta. Ak na Ukrajine umiestni svoje zbrane, let americkej rakety do Moskvy potrvá 5 minút alebo menej. Darmo Západ ubezpečuje Rusko, že jeho rakety neohrozujú Rusko, keď už budú umiestnené, Západ by mohol diktovať Rusku podmienky. Na ruské prírodné bohatstvo majú zálusk najmä anglosasi. Prvýkrát dostali k nemu prístup v 90-tych rokoch. Na spoločenskom podujatí mi vtedy hovorila manželka amerického veľvyslanca v Bratislave, aká je odrazu americká ekonomika skvelá. Na druhej strane Rusko sa, zdá sa, vymanilo zo západného kúta vojensko-technicky. Ruské rakety teraz letia rýchlejšie ako západné, 10- až 20-krát rýchlosťou zvuku, nie po balistickej dráhe a Rusi tvrdia, že súčasnými prostriedkami protiraketovej obrany nie sú zachytiteľné. Minimálne celá Európska únia (vrátane Slovenska!) je pod dostrelom ruských jadrových rakiet. O realite technických vlastností ruských rakiet svedčí radikálnosť požiadaviek, ktoré teraz Putin doručil Bidenovi. V skutočnosti Putin požaduje od Bidena anulovanie rozšírenia NATO na východ. Také požiadavky možno klásť – a vymôcť – len s vojenskou presilou v pozadí.

V doručenom návrhu dohody prezident Putin navrhuje, že Rusko a členské štáty NATO neumiestnia vojenské sily a zbrane na území iného štátu v Európe než ktoré tam boli  do 27. mája 1997. Do uvedeného dátumu Maďarsko, Česko a Poľsko už boli v NATO, ale nie je známe, že by tam boli zbrane aliancie. Slovensko vstúpilo do NATO neskôr, čiže žiadne americké letiská v Kuchyni a na Sliači. Ďalej navrhuje fakticky obnovu zmluvy o zákaze umiestnenia rakiet stredného a krátkeho doletu. Ďalej nerozšírenie NATO, osobitne o Ukrajinu a žiadne vojenské aktivity na území východnej Európy (to sme aj my), južného Kaukazu, Strednej Ázie a v dohodnutej vzdialenosti od hraníc Ruska. V súčasnej terminológii sa to podobá hláške, ktorá letela za cárovny Kataríny II. Veľkej v 18. storočí medzi ruskými dôstojníkmi. Hláška znela, že v Európe si nesmú vystreliť z dela bez ruského súhlasu. Ak Rusko uspeje, svet by sa vrátil do stavu pred rozšírením NATO na východ.

Ak USA neprijmú dohodu, Rusko podnikne jednostranné vojensko-technické opatrenia. Čo by to presne znamenalo Rusko – pochopiteľne – neoznámilo. V ruských médiách sa na túto tému najčastejšie uvádza, že presnými raketami trafia vojenské zariadenia na Ukrajine a môžu byť na nich aj americkí vojaci. Ak Západ zareaguje, vypukne vojna veľkého rozsahu a kto ju prežije, nevedno.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poznamenal, že Rusko nepripustí, aby sa rokovanie o dohode neprimerane roztiahlo a potlačilo vlastný obsah dohody. Vedúcim ruskej delegácie na rokovaní 10. januára bude námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Je to najostrejšie sa vyjadrujúci ruský vrcholný diplomat. 14. januára bude nasledovať rokovanie v Bruseli s NATO, ale to bude – podľa ruskej predstavy – len do počtu, podobne nasledujúce rokovanie s OBSE. Vezmime ako pracovnú hypotézu, že rokovanie by malo byť skončené do konca februára. Ale dovtedy nemôže Západ vyzbrojovať Ukrajinu. Čiže žiadne ďalšie vlaky so zbraňami cez Slovensko. Ak by išli, poškodilo by to rokovanie.

Zo Spojených štátov zaznela domnienka, že prezident Biden môže využiť vyostrenie konfliktu až do ostrej formy na zrušenie termínu volieb do Kongresu v novembri t. r. Demokrati prehrávajú všetky doplnkové voľby a nepomáha ani Bidenova účasť na kampani. Ak Demokrati v novembri prehrajú väčšinu aj v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, Biden bude „lame duck“, chromá kačka a nebude môcť takmer o ničom rozhodovať. Alebo mu to Kongres zamietne alebo mu nedá peniaze.  Ale je to len domnienka.

Objektívny záujem Slovenska je na ruskom úspechu v rokovaní. Ak Rusi uspejú, Američania nebudú môcť umiestniť na našom území žiadne zbrane, ktoré by mohli urobiť z nášho územia cieľ pre ruské rakety. Ruský úspech by uchránil celú Európu od nebezpečia jadrových rakiet, pretože by sa obnovil zákaz rakiet stredného a krátkeho doletu, ktorý chráni najmä Európu. Ruský úspech zabráni Ukrajine urobiť zo svojich vnútorných problémov Európsky a svetový problém. Ruský úspech uchráni Ukrajincov, aby zomierali za záujmy Američanov.

Ján Čarnogurský

hlavné správy