Vojnový konflikt v Libanone vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských odviet. Hizballáh svoje konanie zdôvodňoval podporou palestínskemu hnutiu Hamas, ktorého útok na Izrael zo 7. októbra 2023 vyvolal nálety izraelského letectva a neskôr aj pozemnú ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy.
Izraelský bezpečnostný kabinet v utorok schválil dohodu o prímerí s Libanonom. Dohoda nadobudne platnosť v stredu. TASR o tom informuje na základe správy izraelskej televíznej stanice Kešet 12, na ktorú sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo svojom príhovore po rokovaní bezpečnostného kabinetu vyhlásil, že je pripravený implementovať dohodu o prímerí s Libanonom. Súčasne však varoval, že na každé jej porušenie zo strany libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh bude Izrael „rázne reagovať“.
„Ak sa Hizballáh vyzbrojí, obnoví svoju infraštruktúru pozdĺž hraníc, poruší dohodu, zaútočíme naň,“ varoval Netanjahu.
Doplnil, že po schválení dohody o prímerí tzv. bezpečnostným kabinetom ju v utorok večer predloží aj svojej vláde na konečné schválenie.
Vo svojom vyhlásení izraelský premiér konštatoval, že Izrael zmenil „tvár Blízkeho východu“.
Netanjahu vyzdvihol, že Hizballáh, ktorý je podporovaný Iránom a je aj spojencom Hamasu, je teraz podstatne slabší ako na začiatku konfliktu. Podľa Netajahua sa Hizballáh „vrátil o desať rokov späť“.
„Pred troma mesiacmi by to všetko vyzeralo ako sci-fi. Ale zvládli sme to. Hizballáh už nie je rovnaký,“ zdôraznil izraelský premiér a pripomenul, že v rámci operácií izraelskej armády bolo zlikvidované najvyššie vedenie Hizballáhu a tisícky bojovníkov, ale aj väčšina jeho rakiet a infraštruktúry v blízkosti hraníc s Izraelom.
Dodal, že na implementáciu dohody o prímerí má Izrael tri dôvody: po eliminácii Hizballáhu sa môže zamerať na Irán; doplniť vyčerpané zásoby zbraní a poskytnúť armáde čas na odpočinok; oddeliť severný a južný front a izolovať palestínske radikálne hnutie Hamas, ktorého útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.
„Keďže Hizballáh je mimo hry, Hamas zostal sám. Náš tlak bude rásť,“ uviedol Netanjahu s tým, že táto situáciu Izraelu umožní priviesť rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy domov.
V súvislosti s hrozbou z Iránu Netanjahu vyjadril odhodlanie „urobiť čokoľvek“, aby Iránu zabránil získať jadrovú zbraň.
„To je najdôležitejšia vec. Odstránenie tejto hrozby (iránskych jadrových kapacít) je hlavným cieľom, aby sa zaručilo prežitie izraelského štátu,“ vyhlásil predseda izraelskej vlády.
Libanonský premiér Nadžíb Mikátí v utorok apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo okamžité kroky na zastavenie izraelskej agresie v Libanone a na implementáciu prímeria v konflikte s proiránskym hnutím Hizballáh.
Ako vo svojej správe informovala agentúra AFP, Mikátí prišiel s týmto vyhlásením po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že bezpečnostný kabinet v utorok večer schválil dohodu o prímerí vo vojne Izraela proti libanonskému proiránskemu hnutiu Hizballáh.
Mikátí vo svojom vyhlásení reagoval na eskaláciu, ku ktorej v utorok popoludní pristúpila izraelská armáda, keď útočila na centrum libanonskej metropoly Bejrút, ako aj na ďalšie lokality na juhu Libanonu spájané s Hizballáhom.
Podľa Mikátího terčom týchto útokov boli obzvlášť civilisti. Libanonský premiér dodal, že tento prístup izraelskej armády je len ďalším potvrdím toho, že „izraelský nepriateľ nerešpektuje žiadne zákony“.
Podľa agentúry AP Izrael zasiahol husto obývanú štvrť v Bejrúte, pričom išlo o najväčší útok na libanonskú metropolu od začiatku vojny.
Izraelský minister pre vnútornú bezpečnosť Itamar Ben Gvir sa v utorok postavil proti dohode o prímerí vo vojnovom konflikte medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh. Ben Gvir označil túto dohodu za historickú chybu, ale neuviedol, či jeho krajne pravicová strana Židovská sila (Ocma jehudit) teraz na znak protestu vystúpi z vládnej koalície vedenej premiérom Benjaminom Netanjahuom. TASR o tom informuje na základe správy spravodajského webu The Times of Israel (TOI).
„Toto nie je prímerie. Je to návrat ku konceptu prímeria pre prímerie a ja som už videl, kam to vedie,“ napísal Ben Gvir v príspevku na sociálnej sieti X, v ktorom podrobne opísal svoj nesúhlas s dohodou. vyslovil v ňom aj predpoklad, že Izrael sa „v konečnom dôsledku“ bude „musieť vrátiť do Libanonu“.
Ešte len avizované schválenie dohody o prímerí, ktorú v utorok podvečer odobril izraelský bezpečnostný kabinet, kritizovali aj šéfovia regionálnych rád zo severu Izraela, odkiaľ bola pre neutíchajúce ostreľovanie z juhu Libanonu evakuovaná väčšina civilistov. Netanjahu sa s týmito komunálnymi politikmi zišiel v utorok v Tel Avive a pred zasadnutím bezpečnostného kabinetu im objasnil stanovisko izraelského vedenia k prímeriu.
Zopakoval ho aj vo svojom televíznom príhovore, keď uviedol, že na implementáciu dohody o prímerí v Libanone má Izrael tri dôvody: po eliminácii Hizballáhu sa môže zamerať na Irán; doplniť vyčerpané zásoby zbraní a poskytnúť armáde čas na odpočinok; oddeliť severný a južný front a izolovať palestínske radikálne hnutie Hamas, ktorého útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.
Opozičný poslanec Avigdor Lieberman, ktorý je vodcom radikálnej strany Izrael – náš domov (Jisra’el bejtenu), tiež kritizoval Netanjahua kvôli dohode o prímerí.
„Netanjahu povedal, že bojovať sa bude až do úplného víťazstva, len nepovedal víťazstvo ktorej strany,“ napísal Lieberman na sieti X.
Negatívne stanovisko k dohode zaujal aj Jair Golan, ktorý stojí na čele zväzu ľavicových strán s názvom Demokrati (HaDemokratim) a ktorý upozornil na osud izraelských rukojemníkov v Pásme Gazy: kritizoval vládu, že vysielaním vojakov do vojny s Hizballáhom namiesto záchrany rukojemníkov zachraňuje samu seba.
Golan preto Netanjahua vyzval, aby si okamžite zložil z goliera saka žltú stuhu, ktorú Izraelčania nosia ako prejav podpory pre väznených rukojemníkov.
Prímerie medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh by malo začať platiť v stredu o 10.00 h miestneho času. Informoval o tom v utorok spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Rovnakú informáciu o začiatku platnosti prímeria priniesol aj libanonský web NBN, ktorý sa odvolal na zdroj z libanonskej vlády.
Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zatiaľ k začiatku platnosti dohody nevydal žiadne oficiálne oznámenie.
Vojnový konflikt v Libanone vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských odviet. Hizballáh svoje konanie zdôvodňoval podporou palestínskemu hnutiu Hamas, ktorého útok na Izrael zo 7. októbra 2023 vyvolal nálety izraelského letectva a neskôr aj pozemnú ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy.
Boje v Libanone si od októbra 2023 podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali životy najmenej 3799 ľudí, väčšina z nich zahynula od septembra tohto roku.
Na izraelskej strane prišlo o život najmenej 82 vojakov a 47 civilistov, uviedli izraelské úrady.
Počas minuloročného útoku na juh Izraela militanti z Hamasu a ďalších spriaznených skupín zavliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov, z ktorých 97 je stále zadržiavaných. V tomto počte je zahrnutých aj 34 rukojemníkov, ktorých izraelská armáda medzičasom – na základe informácií z hodnoverných zdrojov – vyhlásila za mŕtvych.
Útok zo 7. októbra 2023 si v Izraeli vyžiadal smrť 1207 ľudí, väčšinou civilistov. Izraelská odveta v Pásme Gazy pripravila o život už najmenej 44.249 ľudí.
Libanonské proiránske hnutie Hizballáh chce preskúmať dohodu o prímerí v ozbrojenom konflikte s Izraelom. Urobiť tak chce ešte pred tým, ako dohodu v stredu podpíše libanonská vláda. V rozhovore pre televíziu al-Džazíra to uviedol predstaviteľ politického výboru hnutia Hizballáh Mahmúd Kamátí citovaný spravodajským webom The Times of Israel (TOI).
Kamátí objasnil, že Hizballáh neverí izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, a chce sa uistiť, že nebude dohodou oklamaný.
„Pred tým, ako to zajtra (v stredu) podpíše (libanonská) vláda, musíme preskúmať body, s ktorými Netanjahu súhlasil,“ vysvetlil zástupca Hizballáhu. Objasnil, že Hizballáh chce ukončiť vojenskú agresiu, „ale nie na úkor suverenity (libanonského) štátu“.
Izrael útočil v utorok neskoro večer na tri hraničné priechody medzi Libanonom a Sýriou ležiace v severnej časti Libanonu. Pre agentúru Reuters to povedal libanonský minister dopravy Alí Hamíja s tým, že na tieto priechody Izrael útočil vôbec prvýkrát.
K útokom došlo len krátko po tom, ako americký prezident Joe Biden oznámil, že v stredu o 4.00 h miestneho času (03.00 h SEČ) vstúpi do platnosti prímerie medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh, ktoré pomohli dojednať USA a Francúzsko.
Podľa Hamíju nebolo bezprostredne zrejmé, či došlo v dôsledku náletov aj k odrezaniu prístupových ciest k priechodom. Reuters dodáva, že Izrael v ostatných týždňoch útočil na takéto hraničné priechody na východe Libanonu, v dôsledku čoho tam boli uzavreté aj prístupové cesty.
Sýrsky Červený polmesiac informoval, že pri najnovších útokoch zahynul jeden jeho dobrovoľník a jeden ďalší bol zranený; obaja v oblasti poskytovali pomoc zraneným. Útoky podľa tejto organizácie poškodili aj niekoľko sanitiek a miest, kde pôsobila.
Sýrska štátna televízia informovala, že pri izraelskom útoku na jeden z hraničných priechodov bolo zranených 18 ľudí, z ktorých viacerí sú v kritickom stave a boli prevezení do nemocníc. Zranených hlásili aj z ďalšieho zo zmienených troch hraničných priechodov.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) separátne informovalo, že pri útokoch boli zabití dvaja vojaci sýrskej armády, píše agentúra AFP. Libanon podľa informácií tohto médiá na svojej strane hlásil jedného zabitého človeka.
Izraelská armáda útoky dosiaľ nekomentovala. Už pred časom však uviedla, že v Sýrii cieli na miesta, kde pôsobia skupiny podporované Iránom, a to v rámci svojej širšej kampane zameranej na obmedzenie vplyvu Iránu a jeho spojenca, libanonského Hizballáhu.
Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) mimo toho oznámilo, že v utorok večer zasiahlo v Sýrii sklad zbraní, napojený na iránske milície. Nálet označilo za reakciu na pondelňajší útok na americké sily v tejto krajine a dodalo, že cieľom bolo ochromiť teraz ich schopnosť vykonávať ďalšie takéto útoky.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta. Dôvodom sú údajné vojnové zločiny spáchané v Pásme Gazy.
Súd o tomto očakávanom kroku informoval vo štvrtkovom (21. 11.) vyhlásení, v ktorom uviedol, že zamietol izraelské námietky voči žiadosti prokurátora o vydanie zatykačov.
Hlavný prokurátor ICC Karim Khan požiadal súd o vydanie zatykačov na oboch izraelských predstaviteľov a vodcov palestínskeho teroristického hnutia Hamas v máji.
Súd vo štvrtok vydal zatykače na oboch politikov za „zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané najmenej od 8. októbra 2023 do najmenej 20. mája 2024“, keď prokuratúra požiadala o vydanie zatykačov.
Námietky týkajúce sa právomoci súdu a zákonnosti týchto žiadostí, ktoré Izrael vzniesol v septembri, považuje súd za neopodstatnené.
Khan odôvodnil žiadosti o vydanie zatykačov na oboch izraelských predstaviteľov tým, že podľa jeho názoru nesú trestnú zodpovednosť okrem iného za používanie hladovania civilistov ako nástroja vojny v Pásme Gazy. Tiež za úmyselné spôsobenie veľkého utrpenia a za úmyselné zabitie alebo vraždu.
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Kahn už v máji tohto roku požiadal sudcov ICC o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta. Kahn argumentoval, že sú dôvody domnievať sa, že nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Netanjahu a Galant by podľa neho mali byť obvinení z vyhladzovania a vyvolávania hladomoru ako spôsobu vedenia vojny vrátane odmietnutia dodávok humanitárnej pomoci a úmyselného zamerania sa na civilistov v konflikte.
Zdroj: pluska.sk / bleskovky.sk (1), (2) / cas.sk / hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna
Kyjevský režim, ktorý nedokáže poraziť Rusko na bojisku, hľadá iné spôsoby, ako našej krajine ublížiť.…
Novozvolený americký prezident Donald Trump má v úmysle vyriešiť ukrajinský konflikt bez bezpečnostných záruk pre…
Končiaca gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v nedeľu vyhlásila, že opustí prezidentský palác. Predtým to viackrát…
Lietadlo, ktoré patrí k vládnej flotile určenej na prepravu oficiálnych delegácií Ruskej federácie, aktuálne letí…
Nepriatelia musia teraz na Putina nastražiť pascu. Zorganizovať provokácie, ktoré postavia Moskvu pred dve zlé…
Ukrajine trvalo presne tridsaťtri rokov a dve vojny (občianska a proti Rusku) od rozpadu ZSSR,…