Hamas počas svojho útoku na územie Izraela zo 7. októbra 2023, ktorý si vyžiadal zhruba 1200 obetí na životoch, zajal a zavliekol do Pásma Gazy viac než 200 ľudí. Izrael v rámci odvety spustil masívne bombardovanie tejto palestínskej enklávy a medzitým podľa vlastných vyjadrení zlikvidoval takmer celé vedenie tejto islamistickej organizácie vrátane jej šéfa Jahjá Sinwára.
Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom klesla populácia Pásma Gazy o šesť percent. Oznámil to v stredu 1. januára 2025 Palestínsky štatistický úrad. Podľa neho počas takmer 15 mesiacov trvajúcej vojny opustilo enklávu približne 100-tisíc Palestínčanov a desaťtisíce zahynuli.
Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas na stredajších rokovaniach v katarskej Dauhe súhlasili s dohodou o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov. Informovali o tom traja americkí predstavitelia i zvolený americký prezident Donald Trump.
Dohodu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v stredu večer potvrdili americký prezident Joe Biden a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. Prímerie by oficiálne malo začať v nedeľu 19. januára. Dohodu dohodnutú v Katare, ktorá počíta s prepustením 33 rukojemníkov a prerušením bojov na 42 dní, musí ešte schváliť vláda.
Trump predtým dohodu na svojej sociálnej sieti Truth označil ako „veľkolepú“ a uviedol, že sa mohla uskutočniť len vďaka jeho víťazstvu v novembrových prezidentských voľbách. „Moja administratíva sa bude usilovať o mier a rokovať o dohodách s cieľom zaistiť bezpečnosť všetkých Američanov a našich spojencov,“ napísal zvolený prezident.
Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Katar a Egypt po dlhých rokovaniach, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Významný posun nastal v posledných týždňoch mandátu amerického prezidenta Joea Bidena. Podľa zdrojov agentúry Reuters k tomu došlo najmä v noci na pondelok po rozhovoroch medzi šéfmi izraelských tajných služieb, budúcim vyslancom Trumpa pre Blízky východ a katarským premiérom.
Súčasťou dohody, ktorá sa bude realizovať vo viacerých fázach, je postupné prepustenie desiatok rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Pásme Gazy a prepustenie stoviek palestínskych väzňov v Izraeli. Dohoda taktiež umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať.
AP pripomína, že dohodu ešte musí schváliť izraelská vláda, avšak očakáva sa, že vstúpi do platnosti v najbližších dňoch, a to napriek tomu, že krajne pravicoví izraelskí ministri avizovali, že ju nepodporia.
Napriek dosiahnutiu dohody o prímerí a výmene väzňov a rukojemníkov však podľa AP ostáva otvorených viacero dlhodobých otázok, ktoré budú predmetom budúcich rokovaní. Stále nie je jasné, ako bude vyzerať povojnové usporiadanie Pásma Gazy a ktorá skupina bude vládnuť v tejto palestínskej enkláve.
Americký prezident Joe Biden a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v stredu večer potvrdili, že Izrael a Hamas súhlasili s dohodou o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov. Prímerie by malo oficiálne začať v nedeľu 19. januára.
„Dnes, po mnohých mesiacoch intenzívnej diplomacie Izrael a Hamas uzavreli prímerie a dohodu o rukojemníkoch. Táto dohoda zastaví boje v Gaze a poskytne mimoriadne potrebnú humanitárnu pomoc palestínskym civilistom,“ uvádza sa v stanovisku Bieleho domu.
V podobnom duchu sa vyjadril aj katarský premiér, ktorý vyjadril nádej, že dohoda „prispeje k trvalému prímeriu medzi oboma stranami.“ Podľa šejka Muhammada budú jej dodržiavanie monitorovať traja sprostredkovatelia dohody – USA, Egypt a Katar.
Podľa Bidena je dohoda výsledkom „extrémneho tlaku, ktorému bol Hamas vystavený“ v spojení so „zmenami v regionálnej rovnováhe po prímerí v Libanone, ako aj oslabením Iránu a dôslednou prácou americkej diplomacie“.
Biden na tlačovej konferencii vyzdvihol aj účasť členov administratívy nadchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa na rokovaniach. Podľa vlastných slov s Trumpom o dohode v Gaze „hovorili ako jeden tím“.
Dohodu už potvrdil aj Hamas, ktorý uviedol, že je výsledkom „legendárnej nezlomnosti palestínskeho ľudu a statočného odporu v Pásme Gazy počas viac ako 15 mesiacov trvajúceho konfliktu“.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu privítala ohlásenie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom. Zároveň obe strany vyzvala na „plnú implementáciu“ dohody, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.
„Obe strany musia plne implementovať túto dohodu ako odrazový mostík k trvalej stabilite v regióne a diplomatickému vyriešeniu tohto konfliktu,“ napísala von der Leyenová v príspevku na platforme X.
Podľa šéfa talianskej diplomacie Antonia Tajaniho je dohoda „dôležitým krokom k mieru“. Zároveň zdôraznil, že ide o „skvelé novinky“, pričom teraz „potrebujeme toto prímerie konsolidovať, pohnúť sa ďalej novými krokmi“.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa „chopili“ príležitosti, ktorá pred nimi stojí.
„V týchto hodinách existuje nádej, že rukojemníci budú konečne prepustení a umieranie v Gaze sa s končí. Všetci tí, ktorí sú v zodpovedných pozíciách, by teraz mali zaistiť, aby bola táto príležitosť využitá,“ dodala Baerbocková na sociálnych sieťach.
Britský premiér Keir Starmer v súvislosti s dohodou o prímerí v Gaze uviedol, že je „dávno po termíne“ a je potrebné sa podľa neho zamerať na humanitárnu pomoc a zaistenie lepšej dlhodobej budúcnosti v regióne.
„Po mesiacoch ničivého krviprelievania a strate nespočetného množstva životov sú tieto správy, na ktoré zúfalo čakali Izraelčania i Palestínčania, dávno po termíne,“ uviedol Starmer v e-mailovom stanovisku.
„Pre nevinných Palestínčanov, ktorých domovy sa počas jedinej noci premenili na bojovú zónu, a množstvo tých, ktorí prišli o životy, musí toto prímerie umožniť veľký nárast humanitárnej pomoci, ktorá je zúfalo potrebná pre ukončenie utrpenia v Gaze.“
Generálny tajomník OSN António Guterres dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov v Gaze privítal a zdôraznil, že „prioritou teraz musí byť zmiernenie nesmierneho utrpenia, ktoré tento konflikt spôsobil“.
„Organizácia Spojených národov je pripravená podporiť implementáciu tejto dohody a zintenzívniť poskytovanie trvalej humanitárnej pomoci pre nespočetné množstvo Palestínčanov, ktorí naďalej trpia,“ povedal Guterres podľa agentúry Reuters reportérom.
Dohodu privítal aj egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí. Na platforme X zároveň zdôraznil najmä dôležitosť rýchleho dodania humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zatiaľ nebude komentovať dohodu o prímerí s teroristickým hnutím Hamas v Pásme Gazy, píše izraelská tlač. Podľa agentúry AP vyzval prezident Jicchak Herzog vládu, aby dohodu umožňujúcu okrem pokoja zbraní tiež prepustenie 33 rukojemníkov schválila.
Hlasovanie kabinetu sa očakáva vo štvrtok. „Premiér vystúpi na verejnosti, až bude dohoda úplná a uzavretá,“ povedal izraelskej tlači zdroj z kancelárie premiéra.
Dohodu dohodnutú v Katare, ktorá počíta s prepustením 33 rukojemníkov a prerušením bojov na 42 dní, musí ešte schváliť vláda.
Z verejných výrokov je zrejmé, že proti nej sú predstavitelia krajne pravicových strán Náboženský sionizmus a Židovská sila (Ocma Jehudit), napríklad minister financií Becalel Smotrič a minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir. V zložení kabinetu nemajú ich strany väčšinu.
Izraelský prezident Jicchak Herzog vyzval v stredu v televíznom prejave vládu tamojšieho premiéra Benjamina Netanjahua, aby prijala dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov v Pásme Gazy. Podľa neho tým naplní morálnu a ľudskú povinnosť Izraela dosiahnuť návrat svojich občanov.
„Ako prezident štátu Izrael najjasnejšie vyhlasujem: Toto je správny krok. Toto je dôležitý krok. Toto je nevyhnutný krok. Neexistuje tu väčšia morálna, ľudská, židovská či izraelská povinnosť než to, aby sme priviedli našich synov a dcéry späť k nám – či už preto, aby sa zotavili, alebo boli uložení na večný odpočinok,“ povedal Herzog.
Ako pripomína AP, jeho funkcia je zväčša reprezentatívna a spravidla je určená na to, aby vystupoval ako jednotiaca sila a morálny kompas krajiny.
S „nesmiernou radosťou a úľavou“ privítalo dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov medzi Izraelom a Hamasom aj izraelské zoskupenie Fórum rodín rukojemníkov, ktoré zastupuje mnoho príbuzných izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze.
„Netrpezlivo sme očakávali tento moment a teraz, po 460 dňoch zadržiavania členov našich rodín v tuneloch Hamasu, sme k zjednoteniu s našimi milovanými bližšie než kedykoľvek predtým,“ uviedla skupina vo vyhlásení.
Fórum zároveň poďakovalo odchádzajúcej i nastupujúcej americkej administratíve i medzinárodným sprostredkovateľom za umožnenie dosiahnutia dohody.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyjadril nádej, že prímerie v Pásme Gazy, na ktorom sa dohodol Izrael a militantné palestínske hnutie Hamas, prinesie „trvalý mier“. Informáciu sme prevzali z agentúry AFP. „Dúfame, že táto dohoda bude prospešná pre náš región a celé ľudstvo, najmä pre našich palestínskych bratov, a že otvorí cestu k trvalému mieru a stabilite,“ napísal Erdogan na sociálnej sieti X.
Erdogan taktiež vzdal hold Palestínčanom, „ktorí odvážne bránia svoju zem a slobodu tvárou v tvár nezákonným a neľudským útokom Izraela“ a vyzdvihol podporu, ktorú im Ankara počas 15 mesiacov trvajúcej vojny poskytla. „Budeme stáť pri ľuďoch v Gaze a zmobilizujeme všetky naše prostriedky, aby sme pomohli Gaze zahojiť jej rany a postaviť sa späť na nohy,“ dodal turecký prezident.
Erdogana AFP označuje ako tvrdého kritika Izraela. Turecko s ním po spustení ofenzívy v Pásme Gaze prerušilo obchodné styky a podporilo aj Juhoafrickú republiku, ktorá na Medzinárodnom trestnom súde obvinila Izrael z páchania genocídy.
Hamas počas svojho útoku na územie Izraela zo 7. októbra 2023, ktorý si vyžiadal zhruba 1200 obetí na životoch, zajal a zavliekol do Pásma Gazy viac než 200 ľudí. Izrael v rámci odvety spustil masívne bombardovanie tejto palestínskej enklávy.
Izrael zlikvidoval takmer celé vedenie tejto islamistickej organizácie vrátane jej šéfa Jahjá Sinwára.
Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom klesla populácia Pásma Gazy o šesť percent. Oznámil to v stredu 1. januára 2025 Palestínsky štatistický úrad. Podľa neho počas takmer 15 mesiacov trvajúcej vojny opustilo enklávu približne 100-tisíc Palestínčanov a desaťtisíce zahynuli. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vojna v Pásme Gazy si dosiaľ vyžiadala viac ako 45 500 obetí a úrad dodal, že ďalších viac ako 11-tisíc ľudí je nezvestných.
Počet obyvateľov Pásma Gazy sa tak počas prebiehajúcej vojny znížil približne o 160-tisíc na 2,1 milióna. Viac ako milión alebo 47 percent z celkového počtu detí je mladších ako 18 rokov, uviedol úrad.
Úrad zároveň obvinil Izrael z „rozpútania brutálnej agresie v Pásme Gazy, ktorej cieľom sú všetky druhy života. Ľudia, budovy, životne dôležitá infraštruktúra. Celé rodiny vymazali z registra obyvateľov“. Došlo podľa neho ku „katastrofickým ľudským a materiálnym stratám“.
Približne 22 percent obyvateľov Pásma Gazy je v súčasnosti vystavených „katastrofálnej úrovni“ akútnej potravinovej neistoty tvrdí úrad a dodáva, že približne 3 500 deťom hrozí smrť v dôsledku podvýživy a nedostatku potravín.
Zdroj: info.sk / topky.sk / pluska.sk / spravy.rtvs.sk / InfoVojna
Všade sú ešalóny sanitiek so špeciálnymi číslami, SBU uzavrela územie. Ruské jednotky podnikli sériu mohutných…
Po útoku nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi hlásia dvoch mŕtvych. Obeťami útoku na…
Trumpov tím potvrdil pripravenosť stiahnuť Spojené štáty zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) už v prvý…
„Nakúpme dobrý, lacný plyn od našich priateľov v Rusku“ – prekvapivo žiada britský politik. David…
Slovensko chce vrátiť dodávky ruského plynu cez Ukrajinu a aktívne hľadá spôsoby, ako tento problém…
Cieľom bolo obnoviť dialóg s Ruskom. Hlavnou témou rozhovorov bol prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine…