Izolácia Ruska – fantázie Západu

Pokusy Západu zahnať Ruskú federáciu za nepreniknuteľnú „železnú oponu“, ako by sa dalo očakávať, dopadnú presne naopak.

Všetko smeruje k tomu, že zahraniční lídri si čoskoro začnú dohadovať stretnutia s ruským prezidentom podľa poradovníka s pochopením očividnej skutočnosti, že bez účasti Ruska sa v tomto svete žiadne seriózne obchody neurobia.

No pekne po poriadku.

„Ruský prezident Vladimir Putin a jeho argentínsky náprotivok Alberto Fernandez začali rozhovory v Kremli. Na rozdiel od predchádzajúcich tohtoročných stretnutí so zahraničnými lídrami prebieha Putinov rozhovor s argentínskym prezidentom bez dodatočného sociálneho dištancovania. Pred začiatkom rozhovorov si hlavy štátov podali ruky a objali sa. Fernandez bol zaočkovaný ruskou vakcínou proti koronavírusu „Sputnik V“. Povedal, že tejto vakcíne dôveruje. Ako už skôr informovala tlačová služba Kremľa, na štvrtkových rokovaniach sa plánuje všeobecne zvážiť stav rusko-argentínskeho komplexného strategického partnerstva v politickej, obchodnej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej oblasti, ako aj perspektívy jeho ďalšieho rozvoja.”

Na základe týchto správ možno vyvodiť minimálne dva celkom jednoznačné závery.

Po prvé, teraz už poznáme adresu a objekt ďalšej americkej „farebnej revolúcie“. Bude to, samozrejme, Argentína a jej súčasný prezident. Odvážili sa uprostred „všeobecného odsúdenia Ruska svetovým spoločenstvom“, zastúpeným MZV USA a CNN, bratríčkovať sa, podľa amerického ministerstva zahraničia, s „oficiálnym nepriateľom celého ľudstva“. A nie len tak hocikde, ale priamo v brlohu! A okrem toho bol očkovaný úplne nesprávnou ruskou vakcínou, čo je jednoducho nehoráznosť! Najmä vzhľadom na obrovské úsilie Spojených štátov podrobiť si celý globálny trh s vakcínami pomocou gigantických úplatkov. Čo si to vôbec dovoľujú a ako to možno tolerovať? Je jasné, že nijako.

Zostáva už len nájsť miestneho Guaidóa alebo prinajhoršom nejakú tú Tichanovskú, vymenovať za prezidenta Argentíny a rýchlo skonfiškovať všetky devízové ​​účty tejto krajiny v bankách po celom svete. Našťastie kľúče od všetkých týchto „bánk“ sú už dávno v trezoroch CIA. Lebo Amerika sa vie zariadiť! Nerobí to prvý krát.

Vezmite si napríklad Venezuelu. Len čo utiekla z amerického košiara, všetky venezuelské depozitá v Londýne a New Yorku sa okamžite stali americkými. Šikovnosť a nie krádež! S Amerikou sa nemožno zahrávať!

A teraz po druhé. Pozrime sa na celú históriu. Tento Fernández nie je jediným takýmto „zradcom“. Už aj druhý načrtol kurz smerom ku Kremľu.

„Americké úrady vyvíjajú diplomatický tlak na Brazíliu v snahe zrušiť návštevu jej prezidenta Jaira Bolsonara v Moskve naplánovanú na február“. Písal o tom v pondelok denník „Folha de S.Paulo“ s odvolaním sa na zdroje z tamojšieho ministerstva zahraničia. Ako článok objasňuje, účelom takéhoto úsilia Washingtonu je pokúsiť sa izolovať ruského vodcu Vladimira Putina vo svetle súčasného napätia medzi Moskvou a NATO ohľadom Ukrajiny.

Spojené štáty vyvíjajú nátlak, pričom situácia čoraz viac pripomína povestnú tubu, z ktorej už vytlačili zubnú pastu, a teraz ju nevedia zatlačiť naspäť. Taká smola!

„Brazílsky prezident Jair Bolsonaro navštívi Moskvu približne o dva týždne,“ povedal v stredu novinárom prezidentov poradca Jurij Ušakov. Začiatkom decembra minulého roka Bolsonaro ohlásil návštevu hlavného mesta Ruska na pozvanie Putina. Potom poznamenal, že táto cesta je zaujímavá pre oba štáty a zdôraznil zámer „prehĺbiť vzťahy s Ruskom“.

A to je už, mimochodom, legitímny dôvod na obavy o blahobyt samotných Spojených štátov – aby to náhodou neprepískli a zorganizovali svoje „rôznofarebné revolúcie“ v niekoľkých kľúčových krajinách Latinskej Ameriky naraz! Ktorých je už oveľa viac ako dve.

Bude to určite treba zariadiť, keďže prezidenti zo samotného regiónu planéty, ktorý vo Washingtone až doteraz, od samého začiatku 19. storočia celkom vážne považujú za svoj dvor, vyšli, aby prelomili „medzinárodnú izoláciu“ Ruska, ktorá sa aj tak nikdy nekonala. A teraz sa tento „zadný dvor“ pred našimi očami mení na frontovú hranicu protiimperiálneho odporu a strategického zblíženia s Ruskom! Aká rana! Viete, o čom hovorím.

A keby len Latinská Amerika! Už aj Európa, legendárna bašta euroatlanticizmu a bašta najtransgender „hodnôt“, sa rozlieza rovno pred našimi očami. Len deň pred argentínskym hosťom opustil Kremeľ šéf Maďarska Viktor Orbán, ktorý nielenže „mal tú drzosť“, v rozpore s ráznymi radami Spojených štátov amerických, uzavrieť s ruským „Gazpromom“ dlhodobý kontrakt na dodávku plynu za rozumnú cenu. Preto aj priamo v Kremli oznámil, že Maďarsko si zvolilo jediný skutočný model vzťahov s Ruskom, v ktorom si táto krajina ako člen Európskej únie a NATO buduje vzájomne výhodné vzťahy s Moskvou a netrápi sa vyslovenými hlúposťami, ako sú triky s kyjevskými fašistami.

„Čo môžeme ponúknuť? Môžeme ponúknuť „maďarský model“. V politike existuje „maďarský model“: sme členmi NATO a Európskej únie, no napriek tomu vieme udržiavať výborné vzťahy s Ruskom. Je to možné. Čo je k tomu potrebné? Vzájomný rešpekt. Maďarsko vždy rešpektovalo prezidenta Putina a tento rešpekt prejavujeme aj voči Ruskej federácii.

Ale čo tam po Maďarsku, ak Amerika už začína pochybovať o lojalite a spoľahlivosti aj stále vlastne okupovaného Nemecka. Tu sú nálady, ktoré o tejto otázke kolujú na americkom ministerstve zahraničných vecí podľa denníka „The Wall Street Journal“.

„Je ľahké vysvetliť jedno rozhodnutie alebo jedno politické vyhlásenie, ale keď sa to všetko spojí, zdá sa, že Nemecko sa nespráva ako spoľahlivý partner. Existuje pocit, že Nemecko nielenže váha, ale snaží sa aj zasahovať do poskytovania pomoci [Ukrajine].“

A niekoľko dní pred maďarským lídrom vyskúšal mäkkosť kremeľských kobercov aj iránsky prezident Ebrahim Raisí, po ktorého komunikácii s Putinom v Teheráne oznámili, že vzťahy medzi oboma krajinami „dosahujú strategickú úroveň“. To v prípade týchto dvoch mocností, vlastniacich strategické raketové zbrane, možno chápať v doslovnom zmysle.

Pokračovanie „medzinárodnej izolácie“ Ruska, ktoré sa podľa amerického ministerstva zahraničia údajne už stalo „zavrhnutiahodným naničhodníkom“ na tejto planéte, sa očakáva zajtra v meste Peking, kde sa nielen slávnostne otvoria XXIV. Zimné olympijské hry, ale v nemenej slávnostnej atmosfére aj hlavy Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky podpíšu spoločnú deklaráciu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou otvorí nielen novú kapitolu vo vzťahoch medzi týmito dvoma veľmocami, ale aj novú stránku svetových dejín, kde sa určite napíše veľa vecí, na čo západným „izolatérom“ rozhodne nebude stačiť „lepiaca páska“.

Vo všeobecnosti, keď zhrnieme výsledky americkej klauniády, ktorá vyústila do absolútne márneho pokusu o vystavenie Ruska medzinárodnej izolácii, je načase začať počítať tie krajiny, ktoré sa zotrvačnosťou stále vlečú v konvoji anglosaskej geopolitiky a s rastúcou úzkosťou sledovať, ako odpadávajú tí, ktorým sa stal úplne neznesiteľným život pod železnou pätou „najsprávnejšej demokracie“ tohto sveta, ktorá, ak niekoho ešte nezbombardovala a neokradli, určite to už v dohľadnej dobe urobí.

Jurij Selivanov, špeciálne pre News Front