Ivan Štubňa: Prozápadný mainstream dezinformáciami podkopáva demokraciu

Dnes sa budem venovať napádaniu všetkých médií, vyjadrenia ktorých nie sú v súlade s pokrytcami mainstreamu, resp. mainstreamu plateného zdrojmi zo zahraničia ako sú Soros, CIA, BND, MI6 alebo iné tajné služby a západné médiá, ktoré sa pokúšajú riadiť a ovplyvňovať verejnú mienku v prospech západných štátov.

Nemalú rolu tu zohrávajú tlaky predstaviteľov EÚ, NATO a iných zahraničných západných organizácií, ktoré zasahujú do našich záujmov s cieľom podriadenia si štátu prostredníctvom zapredaneckých politikov a zo zahraničia riadených niektorých médií. Zvlášť aktívne sú  v tomto smere diplomatické západné úrady, ktoré takto zneužívajú svoje poslanie na území Slovenska. Odtiaľto je už len krok k ovládaniu volieb, politiky štátu, a de facto ovládanie a riadenie štátu cudzou mocou.
 
Hlavnými protislovenskými neobjektívnymi médiami sú: SME, DenníkN a Aktuality. Žiaľ sekunduje im aj verejnoprávna RTVS, Markíza HN a iné. To čo si tieto médiá uzurpujú, je právo na ich pravdu z ich pohľadu. Všetko ostatné, čo nie je v súlade s ich tvrdeniami považujú za dezinformácie alebo hoaxy. Toto je ich prvý veľký omyl. Idú až tak ďaleko, že dokonca verejne vyhlasujú, že dezinformácie sú tie obsahy informácií, ktoré nie sú ich produktom. Ďalší ich omyl spočíva v tom, že nimi produkované informácie nie sú úplné, sú manipulatívne, vypovedajú smerom k vytváraniu tlaku o ich pravdivosti bez objektívneho prístupu k informáciám, sú mnohokrát vytrhnuté z kontextu práve s cieľom manipulácie občana a jeho mienky a pod. Moderátori alebo novinári používajú formy nátlaku, skáču hosťom do reči nevyberaným až drzým spôsobom v rozpore s novinárskou etikou.

Ako to v praxi funguje si ukážeme na príklade redaktora DenníkaN Vladimíra Šnídla.
Šnídl vyštudoval politológiu na Karlovej Univerzite, známej liahni prozápadných politikov podobne ako Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, v ktorých lovia západné tajné služby vytypované osoby pre plnenie úloh v prospech západného zahraničia. Po jedenástich rokoch sa Šnídl vrátil na Slovensko a do DenníkaN sa preštrikoval cez SME.

DenníkN uvádza, že sa špecializuje na témy ako sú vojenské nákupy, doprava a šírenie dezinformácií. O tejto problematike chodí aj pravidelne prednášať do slovenských škôl vrátane vysokých škôl. Nezriedka prednáša aj pre učiteľov. Jeho hlavnou doménou sú sociálne siete, kde fenomén hoaxov a konšpiračných teórií skúma na slovenskom a českom internete. Jeho príklad som použil preto, lebo práve prostredníctvom konšpirácií a hoaxov vymetá tvárne mozgy študentov, v ktorých sa ešte len formuje nejaký svetonázor, hodnoty o živote, o dianí doma i vo svete a pod. Cieľom je tento tvárny „materiál“ ovplyvniť natoľko, aby podľahol všeobecne podsúvaným nepravdám, ale v zhode so západným mediálnym „predátorom.“ Tento „predátor“ je však ľahko odhaliteľný a poraziteľný v okamihu ak študenti začnú premýšľať a majú dostatok informácií na vytvorenie si svojho vlastného názoru, úsudku alebo vyhodnotenia vlastnej obsahovej matérie.
Na adrese: https://www.heroes.sk/vladimir-snidl-rozhovor bol s ním uskutočnený rozhovor vo februári t.r. z ktorého vyberám:

Otázka:

„Hoaxom a konšpiračným teóriám si sa venoval ešte v období, kedy išlo skôr o „záľubu” jednotlivcov. Prečo si s tým začal?

Odpoveď:

„Na tento fenomén som narazil koncom roku 2014, keď som náhodou zavítal do bratislavského KC Dunaj na prednášku aktivistu a dnes štátneho tajomníka Juraja Smatanu. Ukazoval tam, ako na Slovensku funguje sieť webov, ktoré šíria prokremeľskú propagandu. Pozeral som na to s otvorenými ústami.
Keďže som pána Smatanu poznal ešte zo školy – na považskobystrickom gymnáziu ma kedysi učil dejepis – tak som sa s ním dohodol, že o tom urobíme rozhovor do novín. Vo vtedy novovzniknutom DenníkuN sme publikovali veľký rozhovor, v ktorom vysvetlil, akými zákernými spôsobmi sa prokremeľská propaganda snaží podkopávať naše prozápadné smerovanie“.

Šnídlova odpoveď je zavádzajúca, neobjektívna a nesprávna. Podľa jeho slov ho ohúril Juraj Smatana. Mňa tiež ohúril Smatana, pravde trochu v inom kontexte. V prvom rade preto, lebo je podozrivý zo sexuálneho obťažovania študentiek.

Napísal som preto, že „podozrivý“ lebo priame dôkazy neexistujú, keďže vyšetrovanie sa asi neuskutočnilo. Možno ma Šnídl obviní z konšpirácie, ale ja som vyhodnotil uvedené informácie vrátane básní študentky ako vec, ktorá sa mohla udiať. Študentky sú v danom veku citlivé a nemyslím si, že by dokázali písať podobné básne z nejakej pomsty. Básne poukazujú skôr na to, že skutok sa stal. Báseň je odozvou ranenej duše. V každom prípade by sa žiadalo, aby sa vec prešetrila OČTK. Okrem toho nie je známe, že by sa Smatana nejakým spôsobom bránil. Prečo? Bojí sa, že OČTK začnú vyšetrovanie a podozrenie sa potvrdí? To by bol koniec politickej kariéry Smatanu.

Druhá vec, ktorá v prípade Smatanu sa oplatí spomenúť je, že bol okrem politiky činný ako člen komisie na samozvanom portáli www.konspiratori.sk, v ktorom sa vybraná spoločnosť odbavuje inkvizítorským spôsobom na nálepkovaní médií. Takže Šnídl ohúrený bývalým učiteľom dejepisu Smatanom sa začal venovať tiež ako samozvanec tzv. „odhaľovaniu“ konšpirátorov podľa potrieb svojich prozápadných tútorov.

Učiteľ Smatana ohučal žiaka Šnídla a vysvetlil mu, „akými zákernými spôsobmi sa prokremeľská propaganda snaží podkopávať naše prozápadné smerovanie“. K tomu Smatanovmu vyjadreniu len toľko. Chýba objektivita. Nepredložil ani jediný dôkaz, ktorý by o tom svedčil. Nechýbajú však denno denné masírovania šedej kôry mozgovej o tom, že Rusko je zločinecký štát, že vyvíjajú protislovenské aktivity, že nás ohrozujú a podobné nezmysly.

V článku Šnídl hovorí že: „V Denníku N každý deň píšeme špeciálny článok Vývoj bojov na Ukrajine, kde rozoberáme dianie na frontoch. Značnú časť informácií čerpáme práve z toho, čo píšu rôzni vojenskí analytici a overené profily na Twitteri“.

Toto tvrdenie považujem za neobjektívne a neoveriteľné, lebo neuvádza mená zdrojov, vojenských analytikov alebo overených profilov. Jednoducho sa tu dá skryť akýkoľvek obsah, ktorý chcú napísať podľa seba. Zdroje sú neoveriteľné, informácie neoverené, výpovede diania sú len z jednej strany a teda neobjektívne.

Ďalej Šnídl obhajuje USA takto: „Druhým dychom sa Američanom vyčíta aj bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, to je však podľa mňa iný príbeh. Na území Kosova vtedy prebiehala reálna občianska vojna, ktorú tá letecká kampaň pomohla ukončiť“. Toto vyjadrenie je totálne nepravdivé a svedčiace buď o hlbokej nevedomosti Šnídla alebo je úmyselne zavádzajúce a slúži na obhajobu amerických zločinov.

V celom článku rezonuje kopec nezmyslov, neprávd, polovičatých informácií, dokonca i hoaoxov a dezinformácií. Takže V. Šnídla nepovažujem za žiadneho odborníka, ale iba za človeka, ktorý pretvára svoje okolie podľa svojho pomýleného obrazu. Vo vzťahu týmto spôsobom ovplyvňovať mladých ľudí je pre Slovensko nebezpečný. Nie je obhajca čistoty informácií, iba ideológ Západu…Netvrdím, že ho za jeho prácu platí Západ, ale možné to je. Jeho bigotná obhajoba Západu aj s jeho chybami a zločinmi o tom niečo vypovedá…

AUTOR: Ivan Štubňa

ZDROJ