Ivan Smolka: Práca s drevom rozvíja vôľu a myslenie. Nejde o to, aby žiaci vedeli vyrábať nábytok

Vzdelaním som strojný inžinier a na našej škole učím „prácu s drevom“.

Rezanie, hobľovanie, tvarovanie dlátom, rašpľou, pilníkom učia deti manuálne zručnosti, alebo skôr koordináciu pohybov, ale to nie je zďaleka jediný účinok. V týchto hodinách nejde primárne o to naučiť sa niečo vyrobiť z dreva, je to o rozvíjaní bdelosti, vôle a praktického prístupu k svetu.

Väčšina našich študentov nemá s manuálnymi činnosťami takmer žiadne skúsenosti. Na vonkajší svet sú zvyknutí reagovať len slovne a pocitovo, skúsenosť uskutočňovať, realizovať, doťahovať veci do konca (nie o nich len hovoriť) im často chýba. Zážitok výroby niečoho reálneho s praktickým použitím je pre nich často úplne novou životnou skúsenosťou. Predstavu prevedú do reality, niečo uskutočnia, vyrobia. Dosiahnutie hmotného výsledku je pre nich veľkým zadosťučinením, zvýši im sebavedomie a posilní vôľu púšťať sa sami do vecí okolo seba. Pritom si zažijú, aké je to náročné, jednotvárne aj otravné dlhodobo na niečom pracovať, ale že je to potrebné na dosiahnutie konečného výsledku. A že napriek všetkým ťažkostiam môžu vo svete niečo urobiť, niečo reálne vytvoriť, nemusia len sedieť a teoretizovať alebo kritizovať.

V prvom ročníku je hlavnou témou práce s drevom „presnosť“. Jednotlivé časti, z ktorých je konečný výrobok zostavený, nemožno urobiť „tak nejako“. Keď napríklad pri rezaní prejdú čo i len o milimeter, už to nefunguje, výrobok je šišatý, časti nepasujú do seba. Na presnosti a starostlivosti skrátka záleží. Nechávam prácu veľa na nich, to ich učia bdelosti, nikto ich nestráži, musia sa strážiť sami. Keď z nepozornosti niekde prejdú, nezostáva im než začať znova, a to nie je príjemné, to sa vám zaryje do pamäti. Zážitok definitívnosti je dôležitým výchovným zážitkom.
Občas mi niekto povie „ja som ale hrozne nešikovný!“ „Nie, len nie ste dostatočne vedomý v tom, čo práve a ako robíte, čo vám robia ruky a čo sa deje s tým kusom dreva,“ odpoviem.

Študenti si uvedomia množstvo vecí o sebe, o svojom prístupe k veciam. Lepšie výsledky často prekvapivo dosahujú dievčatá. Chalani majú väčšinou predstavu, že zvládajú a vedia, ale sú veľmi hrr, chcú to mať čo najrýchlejšie (a prvé) hotové, a ono to nejde – robia množstvo chýb, nepresností, musia prerábať, drevo sa im trhá a podobne. Zistia, že ruky nestačia, že sa musia pracovať s rozumom, vedome, starostlivo, priebežne si prácu kontrolovať (premeriavať), pracovať podľa toho, čo materiál vyžaduje a nie podľa toho, čo oni od neho chcú.

Spočiatku sme vyrábali veci pre školu: stojany na maľovanie a na modelovanie, lavičky na záhradu, včelie úle, malé knihárske lisy. Teraz robíme vozíčky a kočíky pre materské školy.

V druhom ročníku vyrábame jednoduchý strunový hudobný nástroj, kantelu. V rozvíjaní vôle ideme ešte o krok ďalej, po študentoch chcem nielen presnosť, ale aj dokonalosť (tvaru a povrchu) a krásu (v dotvorení vlastných okrajov). Dostanú kus fošne v asymetrickom tvare a úlohou je vytvoriť v nej dutinu s profilom povrchu gule (ako by sa guľa obtlačila do materiálu). Obrys dutiny je nepravidelný, takže je potrebné zladiť profily gulí rôznych veľkostí.

Všeobecnou témou druhého ročníka waldorfského lýcea sú „vnútorné zákonitosti“. Odhaľovanie veci, ktoré nie sú úplne zjavné, ale riadia sa nejakými princípmi. Vo fyzike sa preberá elektrina, tá nie je vidieť, ale nejako sa prejavuje a môžeme ju nejako myslieť, vnímať. Tu ide o niečo podobné – dutina kantely je vlastne vo vnútri, jej tvar nie je jasne vidieť, ale môžeme si pomáhať napríklad hmatom, citom, vnímať ju iným spôsobom.

Sú to hodiny a hodiny sústredenej práce. Presnosť tvaru a kvalita prevedenia vyžaduje ešte oveľa väčšie úsilie ako v 1. ročníku. Ale pocit, že ja svojimi silami dokážem vytvoriť funkčný a krásny hudobný nástroj, je na nezaplatenie.

V programe waldorfského lýcea sú aj ďalšie praktické činnosti, nielen práca s drevom. V prvom ročníku je to kníhviazačstvo a zememeračské praktikum, oboje s veľkými nárokmi na presnosť a dôslednosť. V druhom ročníku žiaci prejdú ekologickým praktikom s dôrazom na praktickú pomoc v blízkom okolí školy. V treťom ročníku žiaci vstupujú do okolitého sveta už individuálne na dvojtýždňovom sociálnom praktiku, ktoré ich dovedie do domova seniorov, k práci s deťmi či dospelými s hendikepom, do stredísk pre drogovo závislých…

Vo štvrtom ročníku ich čaká podnikateľský projekt a tiež profesijné praktikum, ktoré by ich malo priblížiť tomu, čo chcú v živote robiť či študovať.

Praktické činnosti sú tak vedľa umeleckých aktivít a objaviteľského vyučovania dôležitou súčasťou našej koncepcie, zamerané nielen na kompetencie odborné, metodické, sociálne a osobnostné, ale aj na kompetencie na konanie. Skrátka „waldorf sa snaží učiť niečo, nie len o niečom“.

Ivan Smolka

Ivan Smolka je pôvodným vzdelaním strojný inžinier, v súčasnosti je riaditeľom Waldorfského lýcea v Prahe. Tam tiež učia predmet Práce s drevom.

eduzin.cz/slovanskenoviny.sk