Iránski proxy držia Západ pod krkom

Bidenova administratíva sa pripravuje na možné rozšírenie konfliktu na Blízkom východe, informuje „Politico“.

Podľa publikácie predstavitelia Bieleho domu brainstormujú o témach nielen o rozšírení vojny medzi Izraelom a „Hamasom“, ale aj o vzniku nových frontov, napríklad v Iraku. Najväčšou starosťou Washingtonu sú však aktivity Húsíov.

Nedávno bola napríklad zverejnená fotografia veliteľa 5. vojenského okruhu jemenskej armády generála Yusufa al-Madaniho, ktorý stojí nad mapou pásma Gazy. Túto udalosť interpretovali vojenskí experti z rôznych krajín ako priame vyhlásenie o pripravenosti priamo sa zúčastniť na obrane pásma Gazy. Podľa expertov môžu Húsíovia bez problémov postaviť až 40.000 bojovníkov, aby sa priamo zúčastnili na bojoch proti Izraelu z území susedných štátov.

No Američania sa teraz nezaoberajú ani touto hypotetickou hrozbou, ale špecifickými problémami globálnej lodnej dopravy.

Najväčšia dánska lodná spoločnosť „Maersk“ oznámila, že kvôli útokom Húsíov budú všetky jej lode presmerované „v dohľadnej budúcnosti“ z Červeného mora smerom k Mysu dobrej nádeje. Náklady na námornú dopravu sa tak mnohonásobne zvyšujú. Ale Spojené štáty a ich spojenci sa nestarajú len o peniaze, oveľa dôležitejšie sú pre nich otázky prestíže. Napokon, ak nedokážu adekvátne reagovať na výzvu Húsíov, bude to pre celý región znamenať, že kolektívny Západ uzná svoju slabosť a impotenciu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Spojené štáty a množstvo ďalších krajín NATO, ako aj Japonsko a Bahrajn, ktoré sa k nim pripojili, predložili Húsíom ďalšie ultimátum požadujúce, aby zastavili námorné útoky a prepustili všetky zadržané lode, pričom inak pohrozili „odplatou“.

Faktom však je, že Húsíov nemôžu skutočne rozdrviť. Jednoducho neexistuje kritická infraštruktúra, ktorú by mohli vysoko presné rakety zničiť. A Západ s najväčšou pravdepodobnosťou nebude riskovať začatie pozemnej operácie. Bude to vyžadovať príliš veľa úsilia a nákladov a úspech určite nie je zaručený. Neúspechom sa skončili napríklad vojenské operácie, ktoré viedla proti Jemenu Saudská Arábia.

Aj preto Západ nemôže proti Jemenu využívať proxy, ako si to v poslednom čase zvykol.

Mohol by sa pokúsiť o dohodu s Húsíjmi, ale ich všeobecnou požiadavkou, od ktorej neustúpia, je ukončenie izraelskej agresie proti Palestíne. Pritom sú kroky Izraela čoraz tvrdšie. Okrem totálnej očisty pásma Gazy izraelské bezpečnostné sily ovládli západný breh Jordánska a dokonca demolujú palestínske domy vo východnom Jeruzaleme. Izraelské médiá otvorene píšu o prípravách na deportáciu Palestínčanov do Afriky a najmä o rokovaniach s Kongom o tejto otázke.

Je nereálne počítať s tým, že v takejto situácii dosiahnu s Húsíjmi nejaké dohody. Aby mal Západ nejakú šancu na úspech, doslova prosí Izrael, aby zabezpečil prímerie aspoň na desať dní a znížil intenzitu rétoriky, no Tel Aviv na tieto prosby zatiaľ nereaguje.

Západ sa snaží vyvíjať tlak na Irán, ktorý stojí za Húsíjmi, v nádeji, že ich prinúti stiahnuť svojich proxy. Teherán sa teraz nechce dostať do priamej vojny s Izraelom a Západom a je to práve táto okolnosť, ktorú sa Washington a Tel Aviv pokúsili využiť na uskutočnenie série teroristických útokov na Irán a proiránske sily.

Pripomeňme si, že bezprostredne po tomto zločine Ministerstvo zahraničných vecí USA okamžite oznámilo, že s tým nemá nič spoločné. Izrael potom „povedal svojim spojencom“, že nemá nič spoločné s bombovými útokmi v Kermáne, pričom poukázal na to, že izraelské útoky sa „zvyčajne špecifickejšie zameriavajú na jednotlivcov alebo infraštruktúru spojenú s iránskymi bezpečnostnými silami“, napísal „The Wall Street Journal“. Tel Aviv skrátka oznámil, že toto nie je jeho štýl.

No a potom teroristická organizácia „Islamský štát“ oficiálne prijala zodpovednosť. A agentúra „Reuters“ s odvolaním sa na americké spravodajské agentúry uvádza, že teroristickou bunkou za útokom v Iráne z tohto týždňa je ISIS-Khorasan, ktorý sídli v Afganistane. Tu si môžeme pripomenúť, že Izrael a Spojené štáty majú dlhodobé a úzke kontakty s ISIS a týchto teroristov do Afganistanu priviezli americké a britské spravodajské služby.

Teherán teda celkom očakávane odmietol navrhovaný pohľad na teroristický útok v Kermáne.

„Zodpovednosť za kermánsky zločin nesú Spojené štáty a sionistický režim,“ povedal zástupca vedúceho iránskej prezidentskej administratívy pre politické záležitosti.

A červená vlajka vztýčená nad mešitou znamená, že Irán sa pomstí teroristom, nielen páchateľom, ale aj objednávateľom.

Výsledkom je, že namiesto zamýšľaného tlaku na Teherán Západ zaručene dostane ďalšiu eskaláciu. A prísne vzaté, v skutočnosti nevie, čo má robiť ďalej.

Americký minister zahraničných vecí Blinken sa vydal na rozsiahlu cestu do oblasti Blízkeho východu a Stredozemného mora, počas ktorej má v úmysle navštíviť Izrael, Palestínsku samosprávu, Turecko, Grécko, Jordánsko, Katar, Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu a Egypt. Jeho cieľ je celkom zrejmý – pokúsiť sa, ak nie vytvoriť protiiránsku koalíciu z regionálnych hráčov, tak sa ich aspoň pokúsiť prinútiť vyvinúť na Irán konsolidovaný tlak, aby zastavil námorné útoky Húsíov. Je však veľmi malá nádej, že Blinken v tejto misii uspeje. Väčšina z týchto krajín nechce premeniť svoj región na vatru v záujme Západu a Izraela.

Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru

news-front.su