Irán vyzval Západ, aby ocenil jeho zdržanlivosť voči zločinom páchaných Izraelom v posledných mesiacoch.

Sionisti po útoku Iránu sa teraz boja prekročiť červenú čiaru a realizovať inváziu do Rafahu na juhu Pásma Gazy. K tejto najvyššej eskalácii prišlo na pozadí vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla 7. októbra po útoku hnutia Hamas na Izrael. Irán cez víkend podnikol odvetný útok voči Izraelu, aby vytvoril odstrašujúci prostriedok s cieľom zabrániť opakovaniu činov sionistického režimu a brániť záujmy svojej krajiny.

Teherán trvá na tom, že išlo o akt sebaobrany v reakcii na nálet Izraela na iránsky konzulát v sýrskom Damasku 1. apríla, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí vrátane dvoch iránskych generálov.

Izrael sa údajne rozhodol odložiť dlho očakávanú inváziu svojej armády do mesta Rafah na juhu palestínskeho Pásma Gazy. Odklad súvisí s útokom na Izrael, ktorý v noci na nedeľu podnikla iránska armáda. V pondelok o tom informoval denník The Times of Israel (TOI).

Podľa americkej spravodajskej televízie CNN mala izraelská armáda v pondelok začať vydávať príkazy na evakuáciu ľudí z Rafahu. Tieto plány však už údajne nie sú prioritou. Rovnakú správy priniesol aj izraelský verejnoprávny telerozhlas KAN. Strana Jednota (Likud) premiéra Benjamina Netanjahua však tieto tvrdenia poprela, doplnil TOI.

Netanjahu žiadal o schválenie plánov na operáciu v Rafahu už niekoľkokrát a nedávno oznámil, že dátum jej spustenia už bol stanovený. O niekoľko hodín neskôr však izraelský minister obrany Joav Galant svojmu americkému rezortnému kolegovi Lloydovi Austinovi povedal, že nebol stanovený žiaden dátum, keďže armáda pracuje na finalizácii plánov evakuácie 1,4 milióna Palestínčanov, ktorí sa pred bojmi skryli v Rafahu.

Ako v nedeľu informoval hovorca izraelskej armády Daniel Hagari, v Rafahu sú údajne zadržiavaní aj zostávajúci rukojemníci, ktorých z juhu Izraela zavliekli do Pásma Gazy ozbrojené komandá prepojené s palestínskym radikálnym hnutím Hamas. Tieto skupiny 7. októbra 2023 vpadli na územie Izraela, kde v tamojších mestách, dedinách a kibucoch terorizovali miestne obyvateľstvo.

Irán vyzýva Západ, aby ocenil jeho zdržanlivosť voči Izraelu

Irán vyzval v pondelok Západ, aby „ocenil“ jeho zdržanlivosť voči Izraelu v posledných mesiacoch. Teherán tak spravil po nedeľnom útoku na Izrael, ktorým reagoval na nálet na iránske veľvyslanectvo v sýrskom Damasku pripisovaný Izraelu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Namiesto obviňovania Iránu by (západné) krajiny mali viniť seba a zodpovedať sa verejnej mienke za opatrenia, ktoré prijali proti… vojnovým zločinom páchaným Izraelom,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání. Odkazoval na vojnu Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Podľa Kanáního by západné vlády „mali oceniť zdržanlivosť Iránu v posledných mesiacoch“. Uviedol tiež, že Irán útok podnikol, aby „vytvoril odstrašujúci prostriedok s cieľom zabrániť opakovaniu činov sionistického režimu a brániť záujmy“ Iránu.

Irán v noci na nedeľu zaútočil na Izrael viac než 300 bezpilotnými lietadlami a raketami, informovala izraelská armáda. Izraelu a jeho spojencom, vrátane USA či Británie, sa podarilo zostreliť až 99 percent z nich. Západné vlády Irán za tento útok odsúdili.

Teherán trvá na tom, že išlo o akt sebaobrany v reakcii na nálet Izraela na iránsky konzulát v sýrskom Damasku 1. apríla, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí vrátane dvoch iránskych generálov.

Bezprecedentný útok bol podľa Teheránu odvetou za Izraelu pripisovaný nálet na iránske veľvyslanectvo v sýrskom Damasku aj iné „zločiny“ vrátane vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

K tejto najvyššej eskalácii prišlo na pozadí vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla 7. októbra po útoku hnutia Hamas na Izrael. Teherán pritom podporuje Hamas, no odmieta akékoľvek priame spojenie s októbrovým útokom na Izrael, píše AFP.

Rusko je mimoriadne znepokojené nárastom napätia na Blízkom východe

Rusko je mimoriadne znepokojené nárastom napätia na Blízkom východe po víkendovom útoku Iránu na Izrael. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

„Sme mimoriadne znepokojení eskaláciou napätia v tomto regióne. Tamojšie krajiny vyzývame na zdržanlivosť,“ uviedol Peskov. „Ďalšia eskalácia nie je v záujme nikoho. Preto sme zástancami toho, že všetky nezhody by sa mali riešiť výlučne politickými a diplomatickými metódami,“ uviedol Peskov podľa agentúry Reuters.

Rusko sa zdržuje verejnej kritiky svojho spojenca Iránu za útok. V nedeľu Moskva poukázala na vyjadrenia Teheránu, podľa ktorých bol útok podniknutý v rámci práva na sebaobranu. Rusko pritom už skôr odsúdilo útok na iránske veľvyslanectvo v Damasku zo začiatku apríla, ku ktorému sa však Izrael nepriznal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu tiež telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Hosejnom Amírom Abdollahjánom.

Šéf diplomacie EÚ Borrell: Blízky východ je na okraji útesu

Blízky východ sa ocitol na okraji útesu, vyhlásil v pondelok šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Zároveň vyzval na deeskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Sme na okraji útesu a musíme sa odtiaľ dostať preč,“ uviedol Borrell pre španielsku rozhlasovú stanicu Onda Cero. „Musíme stúpiť na brzdy,“ dodal.

Borrell uviedol, že očakáva od Izraela reakciu na tento bezprecedentný útok, no dúfa, že neprispeje k ďalšej eskalácii.

V izraelskej pravicovej vládnej koalícii podľa Borrella panujú hlboké rozdiely medzi zástancami tvrdej línie, ktorí chcú neľútostnú odvetu, a umiernenejšou frakciou. Táto frakcia chce taktiež podniknuť odvetné opatrenia, avšak podľa Borrella nie spôsobom „odpoveď za odpoveď“.

Šéf európskej diplomacie v nedeľu telefonoval s iránskym ministrom zahraničných vecí Hosejnom Amírom Abdollahjánom. Podľa Borrella Európska únia potrebuje mať čo možno najlepšie vzťahy s Iránom aj napriek sankciám uvaleným na islamskú republiku za jej sporný jadrový program a iné záležitosti.

„Je v záujme všetkých, aby sa z Iránu nestala jadrová veľmoc a aby sa Blízky východ upokojil,“ uviedol Borrell.

USA nechcú zhoršenie vzťahov s Iránom, ale budú brániť Izrael

Spojené štáty si neželajú zhoršenie vzťahov s Iránom, ale zároveň budú pokračovať v obrane Izraela. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken to v pondelok vyhlásil po víkendovom útoku Teheránu na Izrael, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

„Tento víkend ukázal, že Izrael sa nemusel a nemusí brániť sám, keď je obeťou agresie, obeťou útoku,“ dodal Blinken na začiatku stretnutia s irackým vicepremiérom a označil konanie Iránu za „bezprecedentné“.

Blinken ďalej uviedol, že za posledných 36 hodín sa zúčastnil na množstve rozhovorov s cieľom koordinovať diplomatickú reakciu, ktorá by zabránila eskalácii krízy v regióne. Podľa ministerstva zahraničných vecí USA hovoril najmä so svojimi partnermi v Egypte, Saudskej Arábii, Jordánsku, Turecku, Británii a Nemecku.

Blinkenovo stretnutie sa uskutočnilo pred rokovaniami amerického prezidenta Joea Bidena s irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním v Bielom dome.

Zdroj: pluska.sk / bleskovky.sk (1), (2), (3) / cas.sk / InfoVojna