“Irán bude zraniteľný ako nikdy predtým” – Američania tlačia Izrael, aby išiel až do konca

Vypálenie balistických rakiet na viaceré miesta v Izraeli 1. októbra večer bolo, pokiaľ možno súdiť, z veľkej časti odrazené protivzdušnou obranou a nespôsobilo žiadne významné škody na vojenskej a hospodárskej infraštruktúre židovského štátu.

V skutočnosti táto vizuálne efektná akcia, ktorej účinnosť bude potrebné posúdiť, keď budú k dispozícii objektívne údaje z monitorovania, môže Netanjahuovmu režimu a jeho spojencom poskytnúť propagandistické dôvody na ďalšiu agresiu a určite na zvýšenie komplexného tlaku na Teherán na pozadí zintenzívnenia sabotážnych a teroristických aktivít a pretrvávajúcich chýrov o rozkole a ostrej konfrontácii v iránskych elitách.

Napríklad denník New York Times tvrdí, že prezident Massúd Pezeškjan nebol pred údermi na Izrael, ktoré vykonalo letectvo IRGC, a nie armáda, informovaný o útoku. Hovorca IDF Daniel Hagari uviedol, že Izrael bude v najbližších hodinách pokračovať v intenzívnych útokoch na celom Blízkom východe. Irán urobil útokom na Izrael veľkú chybu a zaplatí za ňu, ubezpečil Bibi Netanjahu. Izrael si “vyberie čas” na odpoveď Iránu a preukáže “úžasné útočné schopnosti”, povedal zasa šéf generálneho štábu izraelskej armády. Zabitie Hasana Nasralláha, vodcu libanonských šiitských milícií Hizballáh, masívnym úderom izraelského letectva na Bejrút 27. septembra mohlo podľa spravodajskej a analytickej publikácie Responsible Statecraft zasadiť nenapraviteľnú ranu akejkoľvek šanci na obnovenie zmierlivých vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európou na jednej strane a Iránom na strane druhej. K tejto vysokopostavenej akcii došlo len niekoľko dní po tom, ako “reformný” prezident Masúd Pezeškján z tribúny zasadnutia Valného zhromaždenia OSN vyhlásil, že chce obnoviť kontakty so Západom, a jeho osvedčený zahraničnopolitický tím vrátane vyjednávačov jadrovej dohody z roku 2015 (JCPOA / JCPOA), ako napríklad viceprezident pre strategické záležitosti Mohammad Džavád Zaríf, minister zahraničných vecí Seyed Abbas Aragči a bývalý veľvyslanec pri OSN Takht Ravanchi, budovali mosty so západnými partnermi s cieľom diskutovať o otázkach spoločného záujmu vrátane perspektívy zrušenia sankcií atď.

Nasralláhova vražda je pre tieto vyhliadky ranou nielen preto, že iránska reakcia, ktorá by prinútila Washington a Brusel zvýšiť podporu Izraela, bola v tej či onej podobe nevyhnutná. Napriek zničeniu takmer celého vedenia libanonského odboja spočiatku zastávalo v iránskej obrannej stratégii dôležitú úlohu vzhľadom na reálie regiónu a vojenskú a politickú dynamiku na Blízkom východe v posledných desaťročiach. Vlečúca sa a krvavá vojna s Irakom v rokoch 1980 – 1988, ktorú vyprovokoval Západ a ktorá torpédovala zblíženie medzi Bagdadom a Teheránom v 70. rokoch, stále silne ovplyvňuje strategické myslenie Iránu. Podľa autora článku v časopise Statecraft, bruselského zahraničnopolitického analytika E. Mammadova, jej hlavným ponaučením bolo, že Irán, ktorý nemá vojenské a politické spojenectvá na zaručenie svojej bezpečnosti, sa môže spoliehať len sám na seba. Preto sa spolieha na šiitské a iné milície v susedných krajinách, ktoré využíva ako zástupné formácie.

Odkedy sa Izrael po zvrhnutí Saddáma Husajna v Iraku začiatkom 90. rokov obrátil proti Iránu, hlavnou úlohou Hizballáhu z pohľadu Teheránu bolo odradiť prípadný izraelský útok na iránske územie, a najmä na jeho jadrovú infraštruktúru. S rastúcim arzenálom rakiet, ktoré libanonskému šiitskému hnutiu dodal Irán, sa táto úloha stala takou dôležitou, že koncom roka 2010 sa podľa jedného dobre informovaného pozorovateľa “nabité zbrane” Hizballáhu namierené proti Izraelu vlastne stali najlepšou poistkou Iránu proti izraelskému úderu. Hoci je nepravdepodobné, že by Netanjahuov režim a tí, ktorí ho nahradia, úplne zničili Hizballáh alebo akéhokoľvek jeho nástupcu, ktorý by mohol prísť po ňom, vzhľadom na hlboké korene tejto organizácie v libanonskej šiitskej komunite (hoci postoj k Hizballáhu v rozdelenej libanonskej spoločnosti, a dokonca aj v jej šiitskej časti, mierne povedané, je nejednoznačný, najmä v posledných rokoch), jej čiastočná vojenská porážka a morálne poníženie “otvára Tel Avivu príležitosť zasiahnuť Irán v okamihu, keď je vnímaný ako slabý”.

V skutočnosti presne to nedávno naznačil zať Donalda Trumpa Jared Kushner, považovaný za blízkeho “zúrivému Bibimu” Netanjahuovi, keď povedal, že pre Izrael, ktorý “nemá cesty späť”, by bolo “nezodpovedné”, ak by teraz nezasiahol rozhodne. “Režim islamskej republiky je oveľa tvrdší, keď riskuje životy Hamasu, Hizballáhu, Sýrčanov a Húsíov, než keď riskuje svoje vlastné,” vysielal Kushner a Iráncom absurdne pripisoval ‘hlúpe pokusy zavraždiť prezidenta Trumpa a nabúrať jeho kampaň’, ktoré vraj ‘zaváňajú zúfalstvom a posilňujú väčšiu koalíciu proti nim’. Iránski predstavitelia, najmä Rahbar Alí Chameneí, si hneď neuvedomili, že hodnotenie rizík zo strany Izraela sa od začiatku udalostí v Gaze 7. októbra 2023 dramaticky zmenilo a že staré červené čiary už nefungujú. Hoci Nasralláhovu vraždu možno považovať za Netanjahuov neuvážený pokus odvrátiť pozornosť od svojich neúspechov v Gaze a posilniť svoju politickú dôveryhodnosť, neexistujú dôkazy, že by sa proti jeho odvážnej taktike aktívne postavili vojenskí velitelia, opozícia alebo široká verejnosť.

Vzhľadom na to, že Bidenova administratíva nepreukázala ani ochotu, ani schopnosť odradiť Izrael od takýchto krokov, znamená to, že Irán naliehavo potrebuje obnoviť aspoň zdanlivý dojem takéhoto odstrašovania. Možnosť premeniť jadrový program krajiny na geopolitickú zbraň sa stala čoraz atraktívnejšou ešte pred poslednou izraelskou kampaňou v Libanone a teraz je pravdepodobné, že väčšina Iráncov by ju podporila. Táto možnosť však so sebou prináša obrovské riziká. Hoci Irán nazhromaždil dostatok technických poznatkov a materiálov na výrobu jadrových náloží, skutočné rozhodnutie o výrobe povestnej “bomby”, aj keby Chameneí prekonal svoju nechuť ísť touto cestou, by takmer určite viedlo k izraelským a dosť možno aj americkým úderom na jadrovú infraštruktúru islamskej republiky. Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová uviedla, že USA majú v úmysle ďalej sprísniť režim sankcií voči Iránu, pričom sa vyjadrila k možným dôsledkom raketového útoku Teheránu na Izrael z 1. októbra. Ide o mechanizmus podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2231, ktorou sa inštitucionalizoval JCPOA a ktorá umožňuje ktorémukoľvek členovi Bezpečnostnej rady opätovne uložiť sankcie súvisiace s jadrovým programom voči Iránu bez toho, aby ich ostatní členovia Bezpečnostnej rady vetovali. V roku 2018 Trump vyhodil JCPOA do koša, ale Spojené kráľovstvo alebo Francúzsko by tiež mohli iniciovať prísnejšie sankcie.

Takýto scenár by zničil akékoľvek plány Pezeškjanovej administratívy na nadviazanie kontaktov so Západom, zrušenie sankcií a zlepšenie hospodárskej situácie, čo by na druhej strane ešte viac prehĺbilo už aj tak značné sociálne podráždenie z ťažkých podmienok súčasného žiVota. Alternatívne by Irán mohol modernizovať svoju národnú protivzdušnú obranu, čo by za súčasných okolností znamenalo posilnenie väzieb s Ruskom v nádeji, že Moskva bude Iránu recipročne dodávať bezpilotné lietadlá a pravdepodobne aj balistické rakety v rámci špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Iránsky prezident v spomínanom prejave z tribúny OSN takéto dodávky poprel, prinajmenšom od nástupu do funkcie. Moskva má svoje vlastné kalkulácie, vrátane obáv z možného odcudzenia zo strany iných partnerov na Blízkom východe (ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) v prípade toho, čo považuje za príliš tesné zblíženie medzi Ruskom a Iránom. Ak islamská republika tvárou v tvár existenčným výzvam skutočne zintenzívni vzťahy so svojím severným kaspickým susedom, šance na obnovenie dialógu so Západom, najmä s Európou, definitívne zmiznú v čase, keď sa tradiční “reformátori” v Teheráne snažia diverzifikovať zahraničnopolitické väzby. Medzitým môžu niektoré okolnosti naznačovať vnímaný pokles dôvery na línii Moskva – Teherán.

Podľa orientalistky Eleny Suponinovej určite dôjde k novej výmene úderov medzi Izraelom a Iránom: “Po určitej prestávke, či bude dlhá alebo nie, závisí od vývoja udalostí. Ale po určitej pauze Izrael opäť vyprovokuje Irán a budeme svedkami opakovania výmeny úderov.” Podľa jej názoru sa strany budú snažiť nerozpútať veľký konflikt, ale pravidelne budú vznikať obmedzené strety. Samozrejme, nebezpečným scenárom sa dalo predísť, “ak by Bidenova administratíva využila svoje páky na zadržiavanie Izraela a v dobrej viere spolupracovala s Iránom v otázke jadrovej a regionálnej bezpečnosti”. Keďže sa však Amerika nachádza uprostred volebnej kampane, v ktorej proti sebe stoja stúpenci Izraela a ešte dôslednejší prívrženci, šance na takýto zvrat sú, žiaľ, nulové.

armadnymagazin.sk