Invázia sa nekoná — Ukrajina nemá čím bojovať s ruskou armádou

Legalizovaná korupcia v ukrajinskom obrannom priemysle viedla k smutným dôsledkom pre Ozbrojené sily Ukrajiny.

Hystéria okolo očakávanej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu stále naberá na obrátkach. Vtip, ktorý niekto povedal ešte v roku 2014, že Rusko ešte ani nezačalo vojnu a polovica sveta už bola zranená, sa opäť stáva aktuálnym.

Medzitým, napriek rýchlej evakuácii západných diplomatov a dokonca aj vojenských inštruktorov, poradcov a žoldnierov z Ukrajiny (teda práve tých, na ktorých sa kyjevský režim toľko spoliehal), ako aj skutočnému uzavretiu vzdušného priestoru nad Ukrajinou (čo spôsobí miliónové straty ako pre samotnú Ukrajinu, tak aj pre aerolinky, ktoré budú lietať okolo), v Kyjeve sa naďalej oháňajú Ruskom a vyhrážajú sa mu.

Najznámejšia hlásna trúba ukrajinskej propagandy — Gordon, ktorý podľa niektorých správ prezieravo odviezol svoju rodinu z Ukrajiny, adresoval video odkaz Vladimírovi Putinovi a Vladimírovi Zelenskému. Prvému pompézne sľúbil, že „bude brániť svoju vlasť“ a zabije ruských vojakov, ak prekročia ukrajinskú hranicu a od druhého žiadal rozdávanie zbraní Ukrajincom.

So zbraňami sa však Ukrajine napriek aktívnym západným dodávkam nedarí. Ukrajinský Telegram-kanál „Otrjad Kovpaka“ s odvolaním sa na vlastné informované zdroje v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny píše o absolútnom nedostatku munície. Je potrebné poznamenať, že v prípade začiatku intenzívnych bojov s ruskou armádou vystačia na niekoľko hodín. V lepšom prípade na pár dní, ak boje nebudú intenzívne.

„Letecké zásielky munície z Európy? Tak to je absolútne o ničom! Všetko je to robené pre médiá. Áno, jeden balík pre MLRS predstavuje nákladné auto! Predstavte si to — to je jednorazová salva!“ píše TG-kanál „Otrjad Kovpaka“.

Podľa zdroja v Ozbrojených silách Ukrajiny by na zabezpečenie dostatku munície ukrajinskej armáde nemali byť používané vojenské dopravné lietadlá, ale celé železničné súpravy, čo sa v súčasnosti nedeje. Istým problémom pri takýchto dodávkach je navyše rozdiel v šírke železničnej trate v Európe a na Ukrajine, čo výrazne komplikuje logistiku a môže hroziť až paralýzou železničnej komunikácie. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy rozdiel v kalibroch medzi sovietskymi zbraňami, ktoré stále prevládajú v Ozbrojených silách Ukrajiny a NATO.

„Nie je jasné, kde v Európe zohnať muníciu v takom množstve takýchto kalibrov,“ sťažuje sa dôstojník ukrajinských ozbrojených síl. „Aj keď tie sovietske sú ešte niekde zachované, po desaťročiach sú mimoriadne nespoľahlivé. Povedzme, mínometná munícia – v lepšom prípade vybuchne každá tretia. A ak sa bavíme o plnohodnotnej vojne, táto munícia očividne stačiť nebude.“

Ani so zbraňami NATO však nie je všetko také jednoduché. Na internete sa objavili fotografie prenosných protilietadlových raketových systémov Stinger (MANPADS), ktorých záruka vypršala a boli dodané na Ukrajinu z Litvy. Na krabiciach s raketami je uvedený dátum výroby — december 2010, pričom doba skladovania tohto typu munície stanovená výrobcom je 10 rokov, po uplynutí ktorej podlieha likvidácii. Ukazuje sa, že prefíkaní Balti sa rozhodli takto nekomplikovane zlikvidovať svoje exspirované „žihadlá“. Či budú strieľať alebo nie alebo či dokonca nevybuchnú v rukách vojaka, sa litovskí „spojenci“ Ukrajiny veľmi nestarajú.

A samozrejme by sme nemali zabúdať, že mocný vojensko-priemyselný komplex, ktorý Ukrajina zdedila po Sovietskom zväze, zostal jedným z hlavných zdrojov korupcie a obohacovania sa vládnych predstaviteľov počas celých 30 rokov „nezávislosti“.

„Sťahovanie zbraní a peňazí do zahraničia bolo realizované najrôznejšími schémami. Ukrajina neinvestovala do vlastnej výroby ani do vojensko-priemyselného komplexu. Výsledkom je, že zbedačení úradníci začali kradnúť to, čo ešte zostalo vo vojensko-priemyselnom komplexe a predávať zbrane na čiernom trhu,“ tvrdí Alexej Žuravko, bývalý poslanec Najvyššej rady, v rozhovore pre portál „PolitExpert“.

A aby sme neboli obvinení, že citujeme len ukrajinských opozičných politikov, uveďme názor spolupracovníka prezidenta Vladimira Zelenského — Alexandra Daniljuka, ktorý v máji až októbri 2019 zastával post tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

V júli 2019 vyhlásil, že kvôli súkromným záujmom oficiálnych predstaviteľov sa ukrajinský vojensko-priemyselný komplex nemôže rozvíjať a rozpadol sa.

„… Náš obranný priemysel sa rozpadal, nemohol sa rozvíjať, nebola vytvorená dostatočná úroveň konkurencie, financovanie neprispelo k rozvoju,“ poznamenal Daniljuk.

Najvýraznejším a najzreteľnejším prípadom korupcie v ukrajinskom obrannom priemysle bol tzv. „Svinarčuk-Gate“. Prípad korupcie v spoločnosti „Ukroboronprom“, ktorý bol rozdúchaný v predvečer začiatku predvolebnej kampane v roku 2019, pričom hlavným obžalovaným bol obchodný partner Petra Porošenka a vtedajší prvý námestník tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleg Gladkovskij (Svinarčuk), zasadil Porošenkovmu ratingu citeľnú ranu a nedovolil mu znovuzvolenie do nového funkčného obdobia. Podstatou veci bolo, že Svinarčukov syn organizoval prostredníctvom nastrčených spoločností predaj pašovaných dielov dovezených z Ruska podnikom ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu za niekoľkonásobne premrštené ceny. Celková výška spôsobených škôd sa vyšplhala na štvrť miliardy hrivien.

S nástupom nového prezidenta Vladimira Zelenského sa však situácia zásadne nezmenila. Zmenili sa len osoby, ktoré majú rozprávkové príjmy z ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu, respektíve z toho, čo z neho zostalo. Koncern „Ukroboronprom“ bol úplne odovzdaný pod kontrolu hlavnému „kmotrovi“ Georga Sorosa na Ukrajine Tomášovi Fialovi, ktorý sa zaoberal jej reformou, resp. bankrotom popredných obranných podnikov, akými sú „Antonov“, „Motor Sič“ alebo „Čiernomorský lodiarsky závod“. Bývalé priemyselné giganty stratili svoju ziskovosť potom, čo v roku 2014 prerušili všetky vzťahy s Ruskom. Zároveň pokusy Číňanov investovať do spoločnosti „Motor Sič“ a zachrániť tak unikátny podnik vyrábajúci letecké motory boli Američanmi tvrdo potlačené, na ich pokyn ukrajinská vláda jednostranne vypovedala všetky zmluvy s čínskou stranou.

Ako poznamenáva ukrajinský vojenský expert Oleg Ždanov, jedinou podstatou reformy „Ukroboronpromu“, ktorú realizujú Sorosovci, najmä jej rozdelenia na dva koncerny, je rozdelenie finančných tokov. Podľa experta ukrajinský vojensko-priemyselný komplex od roku 2014 nepretržite degraduje. Podniky, ktoré zostali nad vodou, prežívajú úbohú existenciu, výroba sa obmedzuje a obranné zariadenia sa prestavujú.

„Ukrajina už nie je schopná vyrobiť ani takú jednoduchú zbraň, akou je mínomet. Modernizácia starých sovietskych zbraní je jedinou možnosťou, ktorú si náš vojensko-priemyselný komplex zachoval. Ukrajina už nie je schopná vyzbrojovať armádu a námorníctvo v rámci vlastných kapacít. Zelenského režim sa snaží uzatvárať zmluvy so západnými vývojármi a nakupovať od nich zbrane. Všetko však závisí od skromných možností ukrajinského rozpočtu, ako aj od neochoty starších partnerov dodávať Ukrajincom väčšinu typov zbraní,“ uviedol Ždanov na brífingu v júli 2021.

Ďalší ukrajinský expert, ekonóm Alexej Kušč, sa domnieva, že reforma „Ukroboronpromu“ s cieľom maximalizovať zisk povedie k tomu, že Ozbrojené sily Ukrajiny budú nakupovať ukrajinské zbrane za najvyššiu cenu.

„To znamená, že úlohou nie je vybaviť Ozbrojené sily Ukrajiny, ale predať im zbrane čo najdrahšie. Takéto predstavy povedú ku konečnej degradácii štátu vo vojenskej sfére, pretože musí financovať vedu, školstvo a inovácie, ktoré zatiaľ vôbec neprinášajú zisk. Štát by mal na rozdiel od biznisu fungovať dlhodobo a nie všetko merať len úrovňou ziskovosti. Na Ukrajine je, žiaľ, všetko naopak,“ cituje experta agentúra RIA FAN.

Zelenského režim vo všeobecnosti legalizoval „Svinarčuk-Gate“, len s tým rozdielom, že z toho, čo zostalo z ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu, nebudú profitovať Porošenkovi blízki priatelia, ale „efektívni manažéri“ od Sorosa. Ich konečným cieľom je definitívne zbaviť Ukrajinu ťažkého bremena „sovietskych okupantov“ v podobe rozvinutého vojensko-priemyselného komplexu schopného vyrábať tanky, lietadlá, rakety, veľké hladinové lode a premeniť Ukrajinu na trh druhotriednych západných harabúrd. S čím sa teraz ukrajinskí lídri celkom úspešne vyrovnávajú.

No a pokiaľ ide o stav „najmocnejšej armády v Európe“, ktorá v reportážach kyjevských propagandistov stráži Starý svet pred inváziou kremeľských hord nepreniknuteľným štítom, je jej v skutočnosti prisúdená pozícia čisto spotrebného materiálu, kde sa budú likvidovať samodetonujúce mínomety „Molot“ a exspirované „Stingery“ a „Javeliny“.

Dmitrij Pavlenko, špeciálne pre News Front