Svetové ceny potravín sa blížia k rekordným hodnotám a inflácia núti politikov k zásahom na podporu domácností. V strednej Európe reagovali na situáciu vlády najmä v Poľsku a Maďarsku, ktoré podporili cezhraničné cestovanie nielen za potravinami, ale aj za palivom. Slovensko zatiaľ len vyčkáva.
Svetové ceny potravín rekordne stúpajú a inflácia nabáda politikov k zásahom na podporu domácností. Tejto téme sa venuje ekonomický server E15.cz.
Krajiny V4 sa snažia zlomiť infláciu „zázračnými“ balíčkami. Spravidla ju vykrývajú nižšími cenami tovarov či služieb, ale aj nižšou daňou z pridanej hodnoty (DPH), hoci len na pár mesiacov. Dôležité je nielen všetko zlacniť, ale aj stabilizovať rozpočet a nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie
Index OSN sledujúci svetové ceny potravín v januári poskočil o 1,1 percenta a je tak na dosah rekordnej úrovne z roku 2011. Zdražovali mäso, mliečne výrobky, obilniny aj rastlinné oleje, len cukor oproti decembru zlacnil.
„Vyššie ceny potravín minulý rok spôsobila kombinácia postpandemického hospodárskeho oživenia, problematického počasia a rozpačitých vyhliadok na ďalšiu sezónu,“ vysvetľuje analytik Saxo Bank Ole Hansen.
„Najchudobnejšie vrstvy populácie to pocítia najviac,“ konštatoval podľa Bloombergu Josef Schmidhuber z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Experti preto začínajú varovať pred dôsledkami, pokiaľ bude tlak na sociálne slabých neúnosný. „Existuje mnoho dôvodov na obavy zo sociálnych nepokojov v širokom meradle,“ povedal denníku The New York Times Maurice Obstfeld z Petersonovho ústavu pre medzinárodnú ekonomiku.
V strednej Európe reagovali na situáciu predovšetkým vlády v Poľsku a Maďarsku, čím povzbudili, napríklad aj slovenských spotrebiteľov cestovať za hranice nielen kvôli nákupom potravín, ale aj pohonných hmôt. Varšava už z tohto dôvodu avizovala kontroly na hraniciach so Slovenskom.
Vlády vo Varšave a Budapešti prijali už niekoľko opatrení na pomoc domácnostiam. Poľský kabinet okrem iného znížil sadzbu dane z pridanej hodnoty na základné potraviny na nulu zo štandardných piatich percent. Pri pohonných hmotách DPH klesla z 23 na osem percent. Maďarský už v novembri zastropoval ceny benzínu a nafty a od februára nariadil vrátiť ceny šiestich druhov potravín na októbrovú úroveň.
Obe vlády tým zároveň spustili nákupnú horúčku v blízkom zahraničí. Česi jazdia pre jedlo a benzín do Poľska, Slováci z rovnakých dôvodov navštevujú nielen severných, ale aj južných susedov. Slovenské médiá sú preto plné reportáží o výhodných cestách, vďaka ktorým môžu domácnosti ušetriť až desiatky eur. Mnohým ale nestačilo tankovať lacnejšie pohonné hmoty do nádrží vozidiel, z Poľska začali voziť aj sudy paliva, čo je nebezpečné – a nad objem štyroch šesťdesiatlitrových kanistrov aj nezákonné.
Poľsko preto zakročilo. „Vieme o tejto praxi a budeme vykonávať kontroly,“ povedala podľa serveru Onet.pl Anna Grzesiaková z krakovskej pobočky inšpekcie cestnej dopravy.
„Naša hliadka sa postaví v Chyžnom na hranici so Slovenskom a bude kontrolovať, či sa v autách popri palivových nádržiach nepreváža veľké množstvo pohonných hmôt,“ dodala. Poľské médiá navyše tvrdia, že kvôli slovenským nákupom už niekoľkokrát ostali pohraničné čerpacie stanice počas dňa zatvorené, pretože im došlo palivo.
Opatrenia v susedných krajinách rozprúdili debatu aj na Slovensku. Ozývajú sa hlasy, že slovenskí obchodníci prichádzajú nákupnou turistikou o tržby a bolo by tak lepšie pravidlá regionálne zladiť.
Pod vplyvom nákupnej turistiky v pohraničných oblastiach na severe Slovenska evidujú obchodníci pokles nákupov od 5 percent do 30 percent. Informovala o tom prezidentka Zväzu obchodu SR Nadežda Machútová.
Analytici Národnej banky Slovenska upozorňujú, že zníženie DPH na vybrané tovary a služby sa nemusí v plnej miere preniesť do spotrebiteľských cien. Priblížili, že zníženie DPH u lacnejších, trvácnejších a štandardizovaných tovarov sa dokáže v bežných ekonomických podmienkach preniesť do cien takmer úplne, no ceny drahších, čerstvých a akostných tovarov často reagujú len mierne alebo vôbec.
Ministrovi financií Igorovi Matovičovi sa nápad na zníženie DPH napríklad na potraviny vôbec nepozdáva. Ešte minulý týždeň vyhlásil, že straty pre štátny rozpočet z tzv. nákupnej turistiky sú menšie, ako straty z prípadného zníženia dane z pridanej hodnoty.
Doplnil, že v návrhoch na zníženie DPH na vybrané potraviny nevidí momentálne ekonomický zmysel. „Veríme v predpoklady aj Národnej banky Slovenska, aj Európskej centrálnej banky, že inflácia by mala v dohľadom čase začať klesať. Verím, že ten pokles bude rýchlejší, ako dúfame,“ vysvetlil Matovič.
O účinnosti opatrení sa živo diskutuje aj v Poľsku. Tamojšia vláda už obchodníkov varovala pred kontrolami a hrozí im aj prípadným zavedením oficiálnych cien. Kritici poukazujú na to, že postup úradov nie je v súlade s princípmi voľného trhu.
Zdroj: trend.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…