Inak zmýšľajúci občania si musia v demokratickej spoločnosti zvyknúť na protesty, vyhlásil Kovařík. Šeliga ho chce predvolať na výbor, lebo protestovať môžu podľa neho len ľudia so správnym myslením

Poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (Za ľudí) a korporátne médiá vyvolávajú v spoločnosti konflikty a napätie. 

Poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (Za ľudí) požiadal predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (OĽANO) o predvolanie policajného prezidenta Petra Kovaříka na najbližšie zasadnutie výboru. Chce, aby na ňom Kovařík vysvetlil celý zásah polície počas protestov v Bratislave a svoje slová o tom, že na také demonštrácie si majú ľudia zvykať. Uviedol to na sociálnej sieti.

„NR SR v zmysle zákona o Policajnom zbore kontroluje činnosť Policajného zboru, preto očakávam, že policajný prezident poskytne zrozumiteľné a jasné vysvetlenie. Argument, že polícia nevedela, kto sú turisti a kto nie, sme už počuli,“ povedal Šeliga. Podotkol, že na to, čo sa dialo v Bratislave minulý týždeň, si občania rešpektujúci zákony nechcú zvykať.

Všetci občania majú právo protestovať, ale aj pri nich platí zákon, zdôraznil Šeliga. „Ak si niekto ohlási protest napríklad na podporu tvrdenia, že Zem je plochá a dodrží zákon, prosím, je to jeho právo a takýto protest budeme všetci rešpektovať, aj keď vieme, že Zem plochá nie je,“ poznamenal s tým, že rešpektovanie ústavného práva zhromažďovať sa nie je podmienené témou protestu, ale to, či bol alebo nebol dodržaný zákon a ochrana verejného poriadku.

Šeliga pripomenul, že ústavné právo zhromažďovať sa nie je bez limitov. Ústava SR hovorí, že je potrebné dbať na zachovanie verejného poriadku, zdravia a mravnosti. „Blokáda cestného uzla, snaha zamedziť prejazd sanitky, vulgarizmy a verbálne útoky, nerešpektovanie pokynov polície a mesta… to všetko sú zákonné dôvody na rozpustenie zhromaždenia,“ tvrdí poslanec.

Kovařík je presvedčený, že polícia pri protestoch v hlavnom meste svoju úlohu zvládla, stotožňuje sa tiež so svojimi podriadenými pri hodnotení priebehu a stratégie zásahu. Policajný prezident si je vedomý obmedzení, ktoré občanom i návštevníkom hlavného mesta spôsobil štrajk. Na druhej strane odkazuje, že demonštrácie sú v demokratickom svete bežným, skoro denným javom.

„Demonštrácie sú v demokratickom svete bežným, skoro denným javom. Preto je potrebné aby si aj tí občania ktorí nezdieľajú názor demonštrantov zvykli na takýto prejav názorov, ktorý ich priamo obmedzuje na bežnom spôsobe života. Nie polícia zapríčinila takú situáciu proti ktorej sa demonštruje. Polícia len zabezpečuje aby nedošlo k páchaniu priestupkov alebo trestnej činnosti,“ uviedol Kovařík na sociálnej sieti.

Ľudia protestujú stále viac a vyjadrujú nespokojnosť so smerovaním do totalitnej spoločnosti

Pred Prezidentským palácom sa vo štvrtok a piatok na Hodžovom námestí v Bratislave konal masový protest ľudí, ktorí nesúhlasia s protipandemickými opatreniami a novelou zákona o verejnom zdraví, ktorú v pondelok 26. júla podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.

Slováci stále častejšie protestujú proti segregácii neočkovaných a súčasným vládnym korona-opatreniam, ako aj proti vakcinačnej propagande zo strany médií. Ľudia sú znepokojení aj v súvislosti s neexistujúcou verejnou debatou o očkovaní, keď médiá a tzv. odborníci namiesto objektívneho informovania o viacerých názoroch na vakcíny, plnia jednostranným informovaním agendu farmaceutických firiem a vlád, ktorých snahou je napriek veľkému odporu slovenskej verejnosti zaočkovať celú populáciu experimentálnymi vakcínami. Pandémiu označujú za podvod v réžii farmaceutických firiem a osôb z prostredia medzinárodných organizácii prepojené na globálny kriminálny Syndikát stojaceho v pozadí tejto plánovanej korona-hystérie.

Protestujúci občania vo štvrtok zablokovali aj komunikácie v okolí Hodžovho námestia, čím spôsobili rozsiahle kolóny a nútené zmeny vo verejnej doprave. Polícia tvrdila, že na rozpustenie davu nemá zákonný dôvod, z ulíc vytlačila protestujúcich až večer.

V piatok (30. 7.) protest na Hodžovom námestí pokračoval, účasť však bola menšia. Pár desiatok ľudí sa pred sídlom hlavy štátu zišlo aj v sobotu, väčšia skupina zamierila k RTVS v Mlynskej doline. Situáciu aj na tomto mieste monitorovali policajti.

Polícia označila oba protesty za pokojné a bez prípadov výtržností.

Médiá vyvolávajú v spoločnosti konflikty a napätie. Policajtov žiadali zakročiť proti občanom. Policajný viceprezident im dal lekciu z práva: „Platí tu nález Ústavného súdu, že zhromažďovacie právo je absolútne!“

Redaktori korporátnych médií podieľajúci sa na agresívnej a násilie podnecujúcej vakcinačnej propagande rozdeľujúcej slovenskú spoločnosť však na štvrtkovej tlačovej besede Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave žiadali zásah voči pokojne protestujúcim občanom odmietajúcich očkovaciu korona-diktatúru.

Korporátne médiá vrátane verejnoprávnej RTVS svojim dennodenným militantným očkovacím naratívom nielenže vyvolávajú v spoločnosti konflikty a napätie, ale nevídaným spôsobom sa vo štvrtok snažili poštvať políciu voči vlastným občanom.

Médiá v súčasnosti zohrávajú mimoriadne negatívnú úlohu v spôsobe manipulácie slovenskej verejnosti. Šokujúci je však fakt, že namiesto kontrolnej funkcie a kritike voči spôsobu vládnutia súčasnej garnitúry ohľadne nedodržiavania zákonov, ľudských a občianskych práv v súvislosti s korona-hystériou, samotní redaktori nabádajú políciu konať protizákonne.

V prípade protestov Za slušné Slovensko, ktoré prispeli k zmene vlády po parlamentných voľbách v roku 2020, sme boli svedkami masívnej mediálnej kampane masírujúcej verejnú mienku a nabádajúcej slovenskú verejnosť zúčastniť sa protivládnych protestov.

Na štvrtkovej tlačovej besede bratislavskej krajskej polície boli slovenskí občania svedkami toho, ako slovenská žurnalistika prerazilo svoje dno a navyše vytiahla svojimi šokujúcimi požiadavkami na adresu slovenských policajtov tú najväčšiu žumpu v charaktere konkrétnych redaktorov.

Ďalším šokujúcim poznaním je fakt, že osoby pôsobiace na pozícii novinára nemajú ani len elementárne znalosti zákonov a Ústavy, čo sa týka zhromažďovacieho práva.

„Čo sa týka zhromaždenia ako takého, napriek tomu, že nie je oznámené, zaručuje sa Ústavou, že tí ľudia sa pokojne môžu zhromažďovať. Budeme identifikovať zvolávateľa, v zásade zo sociálnych sietí, aby sme prípadne vedeli oznámiť túto osobu na okresný úrad kvôli priestupku, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť,“ uviedol na tlačovej besede šéf krajskej polície v Bratislave Viliam Adamec.

Redaktorka TV Markíza položila šokujúcu otázku, prečo protestujúcim občanom bolo zo strany polície umožnené protestovať. Krajský policajný riaditeľ jej musel vysvetliť, že na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom sa napríklad pohybovali turisti a chodia tam aj cyklisti. „Ten pohyb osôb tam je veľký. Pokiaľ by sme ten dav zastavili na nejakej časti toho námestia, tak by sa presunuli iným spôsobom. Nie je zmyslom, aby sme sa naháňali po tom námestí, pokiaľ je ten dav pokojný,“ pokračoval Adamec. „Keby tam prišlo 10-tisíc ľudí, tak čo s nimi spravíte?“ položil doplňujúcu otázku.

Redaktorka TV Markíza sa však nedala a pokračovala: „Prečo sa nezamedzilo vôbec konaniu tohto zhromaždenia, keďže nebolo oficiálne zahlásené?“

Šéf krajskej polície jej musel tentokrát dať lekciu z práva poukázaním na to, že „zákonný dôvod na zakázanie verejného zhromaždenia neexistuje.“

Korporátna redaktorka sa ďalej zaujímala, či polícia využila všetky možné prostriedky, aby boli ulice spriechodnené. „Na súčasný stav toho zhromaždenia ako prebieha bez nejakého vážnejšieho narušenia verejného poriadku, polícia reagovala zákonne,“ reagoval viceprezident Policajného zboru SR Róbert Bozalka.

Redaktor verejnoprávnej RTVS sa zase informoval, ako vôbec môže takáto blokáda ciest nastať v centre Bratislavy. „Pokojne sa zhromažďovať je ústavné právo v SR. To, že niekto neoznámi to verejné zhromaždenie, nie je dôvod na zakázanie,“vyškoli krajský riaditeľ redaktora štátom financovanej televízie neovládajúceho ani Zákon o zhromažďovacom práve ani právo zhromaždovať sa garantované Ústavou SR.

Redaktor TV JOJ prišiel so sugestívnym argumentom, že policajti sú pripravení „odpratať protestujúcich z cesty“, tak chcel vedieť aký bude postup vedenia polície.

„Pán redaktor, ja vám to skúsim nejako vysvetliť. Jednoducho, my tu situáciu sledujeme a v prípade, že by došlo k niečomu, my musíme skúmať to, či sme zákonne oprávnení na to. My nemôžeme prekročiť nejakú právomoc. Možno, že by si to ľudia na Slovensku želali, že dať tam ja neviem PPÚ-čkarov, ale my môžeme konať len to, čo nám zákon umožňuje,“ reagoval policajný generál Bozalka.

Redaktor sa však nedal odbiť a policajného viceprezidenta sa snažil presvedčiť, že protestujúci „ľudia sú tam asi nezákonne, keď blokujú tú cestu“.

„Nie sú. Takto, poviem to tak voľne. Platí tu nález Ústavného súdu, ktorý v podstate hovorí, že zhromažďovacie právo je svojím spôsobom absolútne a keď je vykonávané napríklad aj na cestnej komunikácii a nie je tam bránené prejazdu vozidiel s právom prednostnej jazdy, tak to právo na zhromaždenie je vyššie ako všetky tie veci vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke.. Ešte raz hovorím. Máme určité zákonné limity. To nemôže fungovať tak, že si tu ľudia budú vypisovať na sociálnych sieťach, že to máme rozpustiť, rozprášiť s vodným delom a neviem s čím všetkým. Jednoducho aj na to použitie vodného dela musí byť zákonný dôvod,“ vysvetlil na záver viceprezident PZ Róbert Bozalka.

Celá tlačovú beseda zo dňa 29. júla, na ktorej hovoril prvý viceprezident Policajného zboru SR Róbert Bozalka a riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR Viliam Adamec:

Zdroj: topky.sk / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)