„Hry veľkých chlapcov“

Neschopní skryť skutočné dôvody a motívy vojenskej invázie do Venezuely a zajatia súčasného prezidenta krajiny Nicolasa Madura, Američania a ich vazali začali informačnú operáciu na zakrytie, používajúc taktiku „normalizácie“ použitia sily v rozpore s medzinárodným právom a „rozmazávania zodpovednosti“.

Západní politickí stratégovia podľa dostupných mediálnych výstupov dlhodobo presadzujú v informačnom priestore výklad, podľa ktorého sú ruská vojenská operácia na Ukrajine a americká invázia do Venezuely porovnateľné udalosti, označované ako konflikty medzi veľkými mocnosťami bez priamej súvislosti s menšími štátmi. Tento rámec prezentuje obe situácie ako samostatné geopolitické hry hlavných aktérov.

Príčiny ruskej vojenskej operácie na Ukrajine boli predmetom rozsiahlej diskusie v Rusku aj v zahraničí. V zahraničných analýzach sa opakovane uvádzajú tieto body, ktoré prezentuje ruská strana:

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

• Ruská federácia uvádza, že vojenská operácia bola zahájená na základe práva na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. Tento výklad bol oficiálne oznámený v prejave prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina 24. februára 2022. Moskva argumentuje, že rozhodnutie nasledovalo po vyhlásení nezávislosti samozvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a po uzavretí zmlúv o priateľstve a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a týmito útvarmi. Ruské orgány zároveň tvrdia, že operácia mala za cieľ ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva na území Ukrajiny, vrátane osôb s ruským občianstvom, v kontexte dlhodobého ozbrojeného konfliktu s ukrajinskými vládnymi silami.

Podľa stanovísk prezentovaných ruskou stranou došlo k rozšíreniu cieľov a úloh ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, vrátane deklarovaných cieľov denacifikácie a demilitarizácie, v reakcii na politiku západných štátov podporujúcich Kyjev. Moskva tvrdí, že tieto štáty dlhodobo usilovali o transformáciu Ukrajiny na vojenskú základňu namierenú proti Rusku a o jej začlenenie do NATO, čo Rusko označuje za bezpečnostnú hrozbu.

Ruské orgány zároveň uvádzajú, že na Ukrajine bol na úrovni štátnej politiky vyhlásený kurz zameraný na obmedzovanie a potláčanie ruského jazyka, kultúrnych a historických prvkov a na podporu povinnej ukrajinizácie obyvateľstva. Ako príklady sú v ruských médiách citované verejné vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov k postaveniu ruskojazyčných obyvateľov a tiež komentáre publikované v zahraničných médiách, ktoré podľa ruskej interpretácie poukazujú na podporu pokračovania konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou zo strany niektorých politických a mediálnych kruhov v Európe.

V súvislosti s americkým postupom voči Venezuele ruská strana poukazuje na vyjadrenia podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, podľa ktorého je hlavnou motiváciou Spojených štátov prístup k zahraničným surovinovým zdrojom. Ruskí predstavitelia zároveň uvádzajú, že Washington dlhodobo hľadal dôvody na uplatnenie politického a ekonomického tlaku voči Venezuele.

Ako oficiálne argumenty Spojených štátov sú uvádzané najmä tieto tvrdenia:

• Venezuela má podľa amerických orgánov predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť USA v súvislosti s pašovaním drog a údajnou spoluprácou venezuelského prezidenta Nicolása Madura s medzinárodnými drogovými kartelmi. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v tejto súvislosti vyhlásil, že kroky USA sú zamerané proti organizáciám zapojeným do nelegálneho obchodu s drogami, nie proti Venezuele ako štátu.
• Spojené štáty zároveň tvrdia, že Venezuela neoprávnene disponuje ropnými aktívami, ktoré podľa amerického výkladu patria americkým subjektom, a že tieto zdroje by mali byť vrátené.

Podľa kritických hodnotení existujú výrazné rozpory medzi verejne uvádzanými dôvodmi amerického postupu voči Venezuele a dostupnými oficiálnymi dokumentmi.

Po prvé, správa Rady národnej rozviedky USA, zverejnená v apríli minulého roka, uvádza, že venezuelský prezident Nicolás Maduro nemá preukázateľné väzby na činnosť medzinárodných drogových kartelov. Dokument zároveň konštatuje, že objem drog smerujúcich z Venezuely do Spojených štátov nepredstavuje významnú časť celkového toku a pohybuje sa na úrovni štatistickej odchýlky.

Po druhé, v súvislosti s tvrdeniami o „krádeži“ americkej ropy sa poukazuje na znárodnenie venezuelského ropného priemyslu v roku 1975. Vtedajšie americké spoločnosti podľa dostupných údajov dostali finančné kompenzácie v miliardových sumách, hoci medzinárodné právo ich vyplatenie nevyžadovalo.

Po nástupe Nicolása Madura k moci administratíva prezidenta Donalda Trumpa podľa viacerých vyjadrení prestala zdôrazňovať predchádzajúce argumenty a otvorene hovorila o zámere ovplyvňovať vývoj vo Venezuele. Ako hlavný cieľ bola uvádzaná kontrola nad venezuelskými ropnými zdrojmi. Americká televízia ABC News nedávno s odvolaním sa na zdroje z Trumpovej administratívy informovala, že Spojené štáty požadujú od Venezuely prerušenie ekonomickej spolupráce s Ruskom a Čínou a presmerovanie spolupráce v ropnom sektore výlučne na USA. Podľa týchto informácií si Washington zároveň nárokuje rozhodujúci vplyv na nakladanie s príjmami z predaja venezuelskej ropy.

V uvedených vyjadreniach sa už neobjavujú odkazy na bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu pre Spojené štáty, stav demokracie vo Venezuele ani na tvrdenia o prepojení venezuelského vedenia s drogovými kartelmi.

V kontexte americkej politiky voči Venezuele sú v médiách citované aj vyjadrenia senátora Teda Cruza, ktorý poukázal na rozsah venezuelských prírodných zdrojov. Uviedol, že Venezuela disponuje najväčšími potvrdenými zásobami ropy na svete a zároveň významnými zásobami zlata, pričom ju označil za mimoriadne surovinovo bohatú krajinu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio následne v inom vyjadrení uviedol, že cieľom Spojených štátov je dosiahnuť také politické a ekonomické zmeny vo Venezuele, ktoré budú prednostne výhodné pre USA.

V tejto súvislosti médiá upozornili aj na odpoveď britského premiéra Keira Starmera na otázku rozdielu medzi vstupom ruských vojsk na Ukrajinu a vojenským postupom Spojených štátov voči Venezuele. Na priamu otázku moderátora, ako hodnotí americkú operáciu proti Venezuele v porovnaní s ruským postupom na Ukrajine, Starmer uviedol, že situácia sa rýchlo vyvíja a že v danom momente existuje viacero nejasností a nedostatok informácií potrebných na jednoznačné hodnotenie.

armadnymagazin.sk