Hrozivá predpoveď pre Nemecko. Jeho dlh môže narásť až na 345 percent HDP. Vysoká zadlženosť štátu netrápi len Slovensko, ale stáva sa strašiakom aj pre Nemecko. Jeho dlh sa dnes síce pohybuje na úrovni 64 percent hrubého domáceho produktu (HDP), no vyhliadky do budúcnosti nie sú vôbec ružové.
Podľa spolkového ministra financií Christiana Lindnera bude zadlženosť krajiny narastať a do roku 2070 sa môže vyšplhať na 140 či dokonca až na rekordných 345 percent HDP.
Podľa prognózy, ktorú predstavil spolkový minister financií Christian Lindner (na snímke), nemá nemecká ekonomika práve najlepšie vyhliadky do budúcnosti.
Alarmujúcu prognózu priniesla správa o udržateľnosti verejných financií, ktorú rezort vydáva spravidla raz za volebné obdobie (predošlú zverejnil v roku 2020).
V tej, čo predstavil pred pár dňami, sa zameriava najmä na demografické zmeny a varuje pred hroziacim zvyšovaním dlhu. Lindner to označil za výzvu, aby sa prikročilo k nevyhnutným reformám vo všetkých oblastiach politiky.
Z predloženej analýzy vyplýva, že súčasné nastavenie sociálneho systému v Nemecku – dôchodkov, zdravotnej starostlivosti či sociálnych dávok – je z dlhodobého hľadiska neudržateľné a nutne potrebuje štrukturálne zmeny.
„Nemôžeme očakávať čoraz viac od štátu, ale musíme sa sústrediť na priority, ktoré sú naozaj potrebné, a preto sa dajú aj dlhodobo financovať,“ uviedol pre médiá Lindner, ktorý je i predsedom liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Dôvodom, prečo sa najsilnejšia európska ekonomika rúti z kopca, je podľa expertov jej slabý výkon a nepriaznivý demografický vývoj.
„Naša spoločnosť sa mení. Starneme. Máme nižší potenciál rastu ako v minulosti a to prispieva k zhoršeniu dlhodobej ekonomickej perspektívy našej krajiny,“ vysvetlil minister s tým, že verejné financie treba nastaviť tak, aby boli udržateľné.
Podľa správy, na ktorej sa podieľali aj externí odborníci, je problémom hlavne to, že kým populácia v produktívnom veku klesá, počet ľudí na dôchodku sa neustále zvyšuje. V dôsledku toho bude čoraz ťažšie financovať sociálny systém i verejné služby.
Ako uvádzajú autori analýzy, na penzie, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť a podporu rodín teraz Nemecko dáva 27,3 percenta HDP, čo sa však za 46 rokov môže zvýšiť až na 36,1 percenta. Do roku 2070 bude tak štát na to potrebovať o 66 až 194 miliárd eur viac. To znamená, že tie peniaze bude musieť niekde ušetriť alebo získať.
Správa naznačuje dva možné scenáre vývoja – pri tom „optimistickejšom“ sa dlh štátu do roku 2070 zvýši „len“ na 140 percent a rozpočtový deficit na 2,67 percenta HDP, ale pri horšom zadlženosť porastie až na 345 percent a deficit na 6,93 percenta ročného výkonu ekonomiky.
Ministerstvo financií tiež predpokladá, že demografické zmeny budú mať oveľa horší dosah na spolkové krajiny vo východnom Nemecku (na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky) ako na západe, čo sa prejaví predovšetkým na nedostatku pracovníkov.
Po zohľadnení vývoja pôrodnosti, priemernej dĺžky života a počtu prisťahovalcov by sa mal počet zamestnancov v celom Nemecku do roku 2070 znížiť o 12 percent, na západe krajiny o 11 percent, no na východe až o 21 percent.
Autori správy zároveň odhadujú, že zo všetkých 16 spolkových krajín bude Berlín jedinou, kde pracovných síl neubudne, ale, naopak, počet zamestnancov sa o päť percent zvýši.
Pokiaľ ide o riešenie nelichotivej situácie, rezort financií vystríha pred ďalším zadlžovaním a zdôrazňuje význam „dlhovej brzdy“. Ekonomike oslabenej krízami, recesiou a vojnou na Ukrajine by mali pomôcť výrazné politické reformy.
„Naliehavo potrebujeme novú agendu rastu pre svoju krajinu,“ upozornil Lindner. Ako dodal, Nemecko sa nezaobíde bez ekonomických zmien, ktoré by do hospodárstva vniesli viac dynamiky a konkurencieschopnosti, aby mal štát aj v budúcich rokoch dostatok prostriedkov na plnenie svojich úloh a zabezpečenie sociálnych istôt.
Zpracoval: Radovan Krčmárik
ZDROJ: Pravda
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…