Hromadné testovanie na Covid-19 v školách a nezákonnosti s tým spojené. JUDr. Čarnogurský ml. radí ako postupovať

29.11.2020

Z absurdných dôvodov sa plánuje povinné testovanie nielen žiakov, ale aj ich rodičov.

1. POZITÍVA A NEGATÍVA TESTOVANIA COVID-19 NA ŠKOLÁCH

Na prvom mieste je vhodné uviesť, že testovanie na prítomnosť vírusu, spôsobujúceho ochorenie COVID-19, je spravidla užitočná a dobrá vec. Autor týchto riadkov musí často cestovať, niekedy sa nechá dobrovoľne testovať aj trikrát za týždeň PCR testami kvôli rôznym požiadavkám spojeným s prekračovaním hraníc. Testovanie tiež umožňuje naplniť ľudské právo na zdravie a zdravotnú starostlivosť.

Niekedy je však testovanie na COVID-19 uskutočňované za takých okolností, že negatíva spojené s testovaním prevyšujú kladný prínos testovania. Najmä plošné a hromadné testovanie býva spojené s veľkými problémami a negatívnymi následkami.

Plošné testovanie býva veľmi často ponižujúce. Čakanie niekoľko hodín v rade, vonku, v zime, bežne pri teplotách okolo bodu mrazu, bez možnosti navštíviť toaletu alebo sa napiť je v príkrom rozpore s predstavou o ľudskej dôstojnosti. Hromadné testovanie prebieha často takým spôsobom, že riziko nakazenia pre testovaných je neúmerne vysoké. Pri plošných testovaniach si testujúci zdravotníci častokrát nemenia rukavice po každom teste, pretože ich proste nemajú dostatok. Testovaní čakajú v blízkosti jeden vedľa druhého, ľahko sa nakazia.

Taktiež, podmieňovanie iných základných práv a slobôd, napríklad práva na vzdelanie alebo práva na slobodu pohybu absolvovaním testovania, je všeobecne vnímané veľmi ponižujúco a dehonestujúco pre ľudskú dôstojnosť.

Právo na ľudskú dôstojnosť a na zabránenie ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania je jedno zo základných ľudských práv, ktoré dokonca nie je možné obmedziť ani v prípade núdzového stavu (článok 3 a 15 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

Rovnako, aplikovanie rôznych rýchlotestov, ktoré už len podľa príbalového letáka musia byť aplikované pri izbovej teplote, pričom testovanie prebieha vonku pri teplotách výrazne nižších, ani len nemôže naplniť účel testovania.

Taktiež plošné aplikovanie testov, ktoré majú dostatočnú detekčnú schopnosť iba pri ľuďoch, u ktorých sa prejavujú klinické príznaky, je v rozpore s účelom testovania, pretože vo výsledku mnohí, ktorí síce sú nakazení a sú šíriteľmi vírusu, takýmito testami odhalení nemôžu byť a dostanú negatívny výsledok testu. To je pre spoločnosť podstatne horšie, ako keby neboli testovaní vôbec. Takéto testovanie nie je spôsobilé dosiahnuť svoj účel, ktorým je karanténa (izolácia) nakazených osôb.

Mnohí budú ignorovať hromadné testovanie na školách, iba aby upozornili na protiprávne metódy vlády a pána premiéra pri aplikovaní opatrení na boj s kovidom, pri ktorom dochádza k neúmernému porušovaniu ľudských práv.

Dnes právny poriadok neumožňuje jednotlivcovi, aby sa obrátil na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie protiprávnosti vyhlášok hlavného hygienika alebo uznesení vlády. Preto sa občania snažia upozorniť vládu na nesprávnosť jej konania iným spôsobom, napríklad neúčasťou na „dobrovoľných“ testovaniach. Takéto konanie občanov sa opiera o článok 32 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Týmto občanom testovanie v zásade nevadí, neúčasť na ňom používajú ako formu odporu k iným nespravodlivým a protiprávnym opatreniam.

Vládou a ministrom školstva navrhované pravidelne plošné testovanie na školách je spojené navyše s ďalšími rizikami, ktoré veľmi znižujú potenciálne prínosy testovania.

Z absurdných dôvodov sa plánuje povinné testovanie nielen žiakov, ale aj ich rodičov. Táto požiadavka vyznieva skutočne nemiestne. V prvom rade, rodičia do školy nechodia, takže nemajú koho v škole nakaziť. Ak rodičia žijú v jednej domácnosti so žiakom a žiak bude mať negatívny test, je zrejme, že rodičia by mali mať tiež negatívny test, resp. ak by aj mali pozitívny test, je zrejme, že ich dieťa má dostatočnú imunitu a samo sa nenakazilo, takže ani nenakazí ostatné deti. Navyše, mnohí žiaci nežijú v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, niekedy so žiadnym rodičom.

Testovanie rodičov vyznieva skôr ako čisté šikanovanie ľudí. Je taktiež nehorázne vyžadovať, aby školy, ktoré nie sú zariadené na testovanie, testovali nielen nejakých 400 žiakov, ale ešte aj ďalších 800 rodičov, čiže trikrát viac osôb, ako do školy reálne chodí.

Testovanie má prebiehať v priestoroch školy. Dnes nemajú prístup do školy žiadne cudzie osoby mimo žiakov a učiteľov. Pri testovaní tam majú, naopak, prísť rodičia, ktorých je spravidla dvakrát viac ako žiakov. O zdraví rodičov nemá škola žiadne údaje. Hromadným prebývaním v škole môžu nakaziť nielen kovidom množstvo ďalších osôb, pretože vírusy a baktérie zostanú v priestoroch školy aj po ich odchode. To je v príkrom rozpore s cieľom testovania na školách.

2. PORUŠOVANIE PRÁV ŽIAKOV A ICH DISKRIMINÁCIA

Zásadným problémom podmienenia prezenčnej návštevy školy testovaním na kovid je nezákonná diskriminácia žiakov z určitého sociálneho prostredia a netestovaných žiakov, neproporčné obmedzovanie ľudského práva na vzdelanie a formálna nezákonnosť nariadení a vyhlášok obmedzujúcich právo na vzdelanie.

2.1 Diskriminácia žiakov

2.1.1 Zákaz diskriminácie pri vzdelávaní

Právo na vzdelanie je jedno zo základných ľudských práv. Je chránené nielen ustanovením článku 2 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ale aj článku 42 Ústavy SR. Toto ľudské právo je ďalej špecifikované najmä v školskom zákone 245/2008 Zz.

Právo na vzdelanie, na rozdiel napr. od práva na zdravie, nie je možné uplatniť bez pomoci iných osôb. Ľudské telo sa za určitých okolností dokáže samo uzdraviť, avšak vzdelanie nie je možné nadobudnúť bez súčinnosti učiteľov a iných osôb. Z toho dôvodu je dôležité, aby školy fungovali pokiaľ možno čo najdlhšie, aj keď budú iné inštitúcie, prevádzky alebo zariadenia uzatvárané.

Vzdelanie nie je iba ľudské právo, je to aj povinnosť. Povinná školská dochádzka je ustanovená v článku 42 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v § 19 školského zákona.

Bránenie povinnej školskej dochádzke je trestným činom podľa § 211 ods. 1 lit. e) Trestného zákona.

Z uvedených právnych predpisov je zrejme, že školská dochádzka je všeobecne ľudské právo a aj povinnosť.

Minister školstva pán Gröhling svojim rozhodnutím z 23.10.2020 nariadil prerušenie vyučovania na základných a stredných školách do odvolania s účinnosťou od 26.10.2020.

Následne, minister školstva pán Gröhling svojim rozhodnutím z 12.11.2020 obnovil vyučovanie od 16.11.2020 na základných a stredných školách pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Uvedené prerušenie vyučovania zdôvodnil pán minister školstva Gröhling vyhlásením núdzového stavu a uznesením vlády SR č. 678, ktorým bola obmedzená sloboda pohybu.

2.1.2 Diskriminácia žiakov z neznevýhodneného sociálneho prostredia

Podľa vyššie uvedeného uznesenia vlády č. 678 z 22.10.2020 však obmedzenie slobody pohybu zaniklo k 1. novembra 2020 pre všetkých žiakov, nielen pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z toho dôvodu umožnenie návštevy školy iba pre sociálne znevýhodnené deti je neprípustnou diskrimináciou deti, ktoré nie sú sociálne znevýhodnené.

Podľa § 145 ods. 1 školského zákona, práva ustanovené školským zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou antidiskriminačným zákonom 365/2004 Zz.

Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Z uvedeného je zrejme, že diskriminácia žiakov podľa majetku a sociálneho pôvodu vo vzťahu k prístupu ku vzdelaniu je zakázaná.

Je preto zrejme, že pán minister Gröhling tým, že umožnil návštevu škôl iba deťom so sociálne znevýhodneného prostredia, protizákonné vylúčil z prezenčného vzdelávania všetky ostatné deti.

Diferencovanie žiakov podľa sociálneho pôvodu alebo majetku z dôvodu ochrany pred nákazou kovidom je rovnako neopodstatnená. Vírus COVID-19 je nákazlivý pre všetkých žiakov rovnako, je mu jedno z akého sociálneho prostredia pochádzajú. Odôvodňovať diskrimináciu žiakov podľa sociálneho pôvodu vírusovou infekciou je, jemne povedané, absurdné.

2.1.3 Diskriminácia netestovaných žiakov

V blízkej budúcnosti je taktiež plánovaná diskriminácia žiakov podľa toho, či sa dajú žiaci a súčasne ich rodičia pravidelne testovať na kovid.Rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní na kovid v školách je vecou politického a iného zmýšľania. Dôvody pre neúčasť na testovaní sú rôzne, ako bolo uvedené vyššie.

Z titulu § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona je však jedno, aké dôvody viedli žiakov a ich rodičov k neabsolvovaniu testovania, pokiaľ sa jedna o politické dôvody prameniace z ich politického a iného zmýšľania.

Netestovanie ako prejav politického odporu v zmysle článku 32 Ústavy SR je úplne legitímny dôvod, pre ktorý je možné odoprieť testovanie na kovid.

Pokiaľ pán minister Gröhling alebo pán hlavný hygienik Mikas alebo vláda SR neumožnia prezenčné navštevovať školu iba tým žiakom, ktorí sa nedali otestovať a iným žiakom navštevovať školu umožnia, bude sa jednať o porušenie zákazu diskriminácie v zmysle § 2 ods. 1 v spojené s § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona a § 145 ods. 1 školského zákona.

Ani argument, podľa ktorého by mali byť deti neabsolvujúce testovanie viac nákazlivé ako iné deti a preto by testovanie malo byť platným dôvodom na diskrimináciu neobstojí, pretože ani PCR testy a ani antigénové rýchlotesty nedokážu spoľahlivo odhaliť iba infekčných a všetkých infekčných žiakov. Výsledky týchto testov vyjadrujú iba určitú pravdepodobnosť infekčnosti, mnohí pozitívne testovaní nie sú nákazliví a mnohí negatívne testovaní nákazliví sú.

Na druhej strane, všetci žiaci majú právo na vzdelanie. Z toho dôvodu, nespoľahlivosť výsledku testovania je dôvodom na jeho nespôsobilosť onálepkovať len nákazlivých žiakov. Zákaz diskriminácie pri vzdelávaní je však absolútny, preto nie je možné tento zákaz diskriminácie oslabiť alebo odstrániť z dôvodu nejakých nie úplne spoľahlivých testovaní, nakoľko by došlo pri nesprávnom výsledku testu k neodôvodnenej diskriminácii žiaka. Zákaz diskriminácie sa nesmie merať pravdepodobnosťou výsledku nejakých chemických reakcii, je absolútny.

Ešte neprípustnejšia diskriminácia žiakov by vznikla, ak by žiakom nebolo umožnené navštevovať školu kvôli neotestovaniu ich rodičov. Viazať prístup k vzdelaniu na testovanie rodičov na kovid je absolútne v rozpore s ustanoveniami antidiskriminačného zákona, pretože rodičia do školy nechodia a tým pádom nemôžu nikoho v škole ani nakaziť.

Zdroj: Facebook Ján Čarnogurský

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.