V septembri 1944, pristáli na letisku Tri Duby (Sliač) dva bombardéry Boeing B-17. Priviezli šesťčlennú americkú styčnú vojenskú misiu s krycím názvom Mission Dawes, ktorej velil kapitán James Holt Green.
Členmi skupiny boli: seržant Jerry G. Mican (pôvodom z Prahy), tlmočník
seržant Joseph Horvath (pôvodom z Polomky, Slovensko), radista des. Robert R. Brown, radista Charles Heller, dobrovoľník – spravodajca John Schwarz (pôvodom zo Slovenska), ktorý pôsobil pod krycím menom Križan.
V koordinácii so slovenskými vojenskými povstaleckými jednotkami mali pomáhať monitorovať nepriateľské aktivity Nemcov. Podľa dostupných archívnych materiálov nemali veľký záujem koordinovať svoje aktivity s vojenským vedením povstalcov, ale správy z diania posielali predovšetkým do USA. Ich činnosť mala spravodajský charakter a pre daný čas, vývoj a podmienky pre povstalcov nemala žiadny význam.
Nemci pri prepade v Mýte pod Ďumbierom zajali päť letcov. Trinásti Američania sa vzdali a radšej volili zajatecký tábor v nádeji na prežitie. Ďalšie straty utrpeli pri prepade nemeckými jednotkami na Krpáčove.
Po evakuácii B. Bystrice a skončení organizovaného vojenského odporu 1.ČSA na Slovensku sa Američania stiahli na Donovaly a odtiaľ prešli do priestoru Polomky, (Veľký Bok) kde sa spojili s britskou vojenskou spravodajskou skupinou. Poručík Green sa snažil prepraviť prevažnú časť príslušníkov vlastnej skupiny a zvyšok spojeneckých letcov koncom októbra 1944 z letiska Tri Duby do Bari americkými alebo sovietskymi lietadlami. Už však bolo neskoro. Američania neboli na zimu pripravení a tak v horách ich bojová morálka rýchlo klesala.
Po strate poslednej vysielačky im Briti pomohli a zostatky Greenovej misie a britskej misie požiadali veliteľstvo v Bari, aby im poslali pomoc, hlavne teplé oblečenie a potraviny. Americké lietadlo však požadovanú pomoc zhodilo až v januári 1945 rovno do rúk Nemcom, ktorí koncom decembra 1944 prepadli zrub nad Polomkou a všetkých zajali. Boli deportovaní do Brezna a potom do Banskej Bystrice. Nakoniec skončili v Mauthausene, kde bola väčšina popravená. Niekoľkým členom americkej a britskej misie sa podarilo prežiť.
Greenova misia sa tak minula účinkom, celá akcia zlyhala a vlastne jej príslušníci ani neboli pripravení na to, čo ich čaká na Slovensku. Spomienkové predmety na Greenovu misiu a britskú misiu umiestnené v pamätníku SNP v Banskej Bystrici sú len spomienkou na zbytočné obete a chybný krok amerického velenia, ktoré týchto spravodajských príslušníkov na Slovensko poslalo.
„Pomoc“ tzv. spojeneckých vojsk nám, ale bola poskytnutá vo forme amerických náletov na rafinériu Apollo a Zimný prístav Bratislava v júni 1944, ktorý bol uskutočnený na príkaz veliaceho generála 15. Air Force Nathana Twininga.
Ciele boli ťažko poškodené aj s príslušnou technickou infraštruktúrou. (železničná vlečka, sklady, nádrže a pod.) Neboli ušetrené ani obytné domy, školy, obchody, administratívne budovy a iné. Potom nasledovali nálety na Devínsku Novú Ves, Dubnicu nad Váhom a Dubovú, hlavnými cieľmi boli železnica, zbrojná výroba v pobočke Škodových závodov a štátna rafinéria.
Nálet US AF dňa 20. 8. 1944 vyradil Štátnu rafinériu minerálnych olejov Dubová z výrobnej činnosti. Vojenské ústredie ilegálnej SNR počítalo s jej produkciou a v rádiovej korešpondencii žiadalo čs. londýnsku vládu, aby bola Dubová vyčiarknutá zoznamu strategických bombardovacích cieľov. Táto požiadavka nebola vypočutá. Pri náletoch 150 amerických bombardérov zahynulo okolo 180 občanov a niekoľko sto bolo zranených. Škody boli vyčíslené iba v Apolke a v Zimnom prístave na asi 800 mil. vtedajších slovenských korún.
Z 21 lodí Slovenskej Dunajplavby bolo úplne zničených 18 a dve ťažko poškodené. Veľké škody vznikli aj na uskladnenom tovare.
Najväčší zbrojársky podnik v Dubnici nad Váhom mal výrobné haly podniku pod zemou, preto figuroval len na zozname príležitostných cieľov. Pri bombardovaní Dubnice zahynulo asi 18 osôb, ťažko zranených bolo 36 osôb. Následkom bombardovania v Dubovej zahynulo 8 ľudí, 32 bolo ranených.
Pri bombardovaní letiska Kuchyňa, v okrese Malacky bolo pri náletoch zabitých 25 civilistov, 30 bolo ranených. Dňa 20. septembra 1944 bola terčom útokov znova i rafinéria Apollo. Dokonať jej zničenie sa podujalo 56 bombardérom, ktoré sem zhodili 544 kusov ťažkých bômb.
Hlavné mesto SR Američania bombardovali dovedna celkovo päťkrát. Posledný raz navštívili bombardéry Bratislavu – a SR vôbec – 26. marca 1945.
Jeden z amerických bombardérov núdzovo zhodil ťažké bomby na podhorskú obec Stará Lehota (pri Piešťanoch). Výsledok šesť mŕtvych, z toho dve deti, viacero ťažko ranených osôb a poškodených 42 rodinných domov. Údajne 13 náhodne spadnutých bômb dňa 13. októbra v Žiline zas usmrtilo päť detí a ranilo 23 osôb. 17. októbra sa Američania zamerali na most cez Váh v Šintave. Most ostal nepoškodený, no bomby viacerých ranili, usmrtili dvoch, vrátane sedemročného chlapca a zrovnali so zemou 20 domov. Dňa 2. decembra 1944 Američania „nasypali“ asi 80 bômb, vrátane časovaných, do severnej časti šaštínskeho lesa, Gazárky. Zanechali krátery s priemerom 6 – 8 m. Skupina 29 bombardérov sa dňa 6. októbra zamerala na stanicu v Devínskej Novej Vsi. Koľaje ostali prakticky nepoškodené, no na obec dopadlo asi 200 bômb. Zahynulo 14 osôb, z toho dve maloleté žiačky. Ťažko zranených bolo 34 osôb. Úplne zničených bolo 40 domov, ďalších sto poškodených. Bombardovanie železničnej stanice v Rači koncom marca 1945, ktoré si vyžiadalo asi 10 civilných obetí.
Američania na Nové Zámky vrhli počas prvého bombardovania dňa 7. októbra 1944 asi 600 – 700 bômb. Druhý letecký útok prišiel o týždeň neskôr. Zúčastnilo sa ho 51 bombardérov. Obeťami náletu sa stalo približne 400 ľudí a zničených bolo 40 rušňov s 1370 naloženými vagónmi. Najtragickejšie tretie bombardovanie postihlo mesto 14. marca 1945. Letectvo 15. americkej armády vtedy zhodilo na Nové Zámky vyše 250 ton výbušnín. Počet mŕtvych sa odhaduje až na 4000. Z pôvodných 3394 domov zostalo v troskách 2023 domov.
Zvlášť zákernou formou boja bolo zhadzovanie malých explozívnych predmetov maskovaných ako hračky či darčekové predmety. Pestré skúsenosti s tým mali dovtedy napr. v Taliansku. No i v hlásení Prezídia Policajného riaditeľstva v Bratislave zo 4. decembra 1944 čítame: „Upozornenie. Opätovne upozorňujem obyvateľstvo hlavného mesta Bratislavy, a širokého okolia, že nepriateľské lietadlá i naďalej zhadzujú rozličné predmety, ako napríklad detské hračky, válečky, čokoládové trubičky, nástroje a pod., ktoré pri dotyku alebo sebemenšom náraze explodujú a zapríčiňujú ťažké zranenia osobám v blízkosti sa nachodiacim“.
Bombardovanie týchto cieľov bolo zbytočné, pretože i keď rafinéria Apollo zásobovala fašistov, priebeh vojny to už nemohlo zmeniť. Podobne bolo napríklad zbytočné aj bombardovanie Drážďan vo februári 1945 Američanmi a Britmi s cca 25 000 ľudskými obeťami. Kobercové letecké útoky uskutočnilo 1300 lietadiel, ktoré zhodili okolo 4 000 ton leteckých bômb vrátane zápalných.
Slovensko v tom čase bolo vedené pre USA ako nepriateľský štát a tí žiadny ohľad na ničenie teritória ani ľudské obete nebrali. Pritom USA boli včas informované aj o príprave SNP a činnosti velenia slovenskej armády. To však nebránilo USA vykonať letecké útoky, a preto je toto ich konanie neospravedlniteľné. Slovenská oficiálna história zatiaľ spravodlivo neodsúdila americké bombardovanie Slovenska.
Heroizácia vyššie uvedených amerických a britských misií nie je namieste, pretože pre SNP neboli žiadnym prínosom, ale iba zbytočnou príťažou. Pri pomoci členom týchto misií zahynuli aj slovenskí občania, ktorí ostali akosi nepovšimnutí. Pre mňa sú práve títo slovenskí občania hrdinami SNP a nie americkí a britskí členovia spravodajských misií v roli štatistov.
Na Veľkom Boku sa nachádza pamätná tabuľa a v obci Polomka pamätník ktoré pripomínajú tragické udalosti Greenovej misie. Ale akosi mi chýbajú pamätné tabule alebo pamätníky všade po Slovensku pripomínajúce obete bombardovania americkými bombardérmi…
Poznámka: Medzi skutočných hrdinov SNP spomedzi zahraničných účastníkov patrí asi 500 francúzskych vojakov a partizánov, ktorí si za svoju účasť a činy zaslúžia úctu občanov SR.
Viac na:
http://www.muzeumsnp.sk/engine/wp-content/uploads/2015/02/Spojenecka_pomoc_web.pdf
https://www.hlavnespravy.sk/americke-bombardovanie-slovenskej-republiky-1944-1945/1511140
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…