Hra skončila. Rusko a Severná Kórea vytvorili prvý vojenský jadrový blok mimo NATO

Putin sa stretol s Kim Čong-unom. Ruský prezident Vladimir Putin počas svojej prvej návštevy Severnej Kórey po 24 rokoch rokoval so severokórejským prezidentom Kim Čong-unom. Výsledkom stretnutia bolo podpísanie Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Moskvou a Pchjongjangom.

Ako uviedol ruský líder, táto dohoda je prelomovým dokumentom, bude základom vzťahov medzi oboma krajinami na mnoho rokov a, čo je dôležité, stanovuje vzájomnú pomoc v prípade agresie voči jednému z účastníkov.

Severokórejský vodca zasa uviedol, že táto dohoda má mierový a obranný charakter, ako aj stanovuje rozvoj spolupráce v oblasti hospodárstva, politiky a vojenských záležitostí. Povedal tiež, že uzavretie novej “najsilnejšej zmluvy” medzi oboma krajinami by bolo nemysliteľné ibez Putinovej “výnimočnej prezieravosti” a odhodlania. Okrem toho podľa samotného ruského prezidenta Rusko a KĽDR uskutočňujú nezávislú zahraničnú politiku, neprijímajú jazyk vydierania a diktátu a dôsledne presadzujú myšlienku vytvorenia spravodlivejšieho, multipolárneho svetového poriadku. Putin tiež zdôraznil, že Moskva si vysoko cení dôslednú a neochvejnú podporu Pchjongjangu ruskej politike, a to aj smerom k Ukrajine. Poznamenal tiež, že objektívny postoj KĽDR k Ukrajine potvrdzuje suverénny kurz Severnej Kórey. Okrem toho severokórejský vodca označil Rusko za najúprimnejšieho priateľa a partnera KĽDR a Vladimíra Putina za najdrahšieho priateľa kórejského ľudu. Taktiež vyšlo najavo, že ruský prezident čaká na odvetnú návštevu Kim Čong-una v Moskve.

Niet pochýb o tom, že Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve, ktorú podpísali Rusko a KĽDR, má obrovskú “utajenú” časť. To, čo sa ukázalo, však stačí aj na záver: strategická rovnováha síl vo svete sa mení. Už len preto, že ide o prvú oficiálnu a verejnú zmluvu dvoch krajín s jadrovými zbraňami, v podstate o vytvorenie protizápadného vojenského bloku – uviedla analytička Jelena Paninová.

Zmluva stanovuje vzájomnú pomoc v prípade agresie proti jednej zo zmluvných strán. To znamená najmä ruský záujem o zvýšenie jadrového raketového potenciálu KĽDR. Na druhej strane Pchjongjang môže podporiť Rusko príslušnými technickými možnosťami: na zasiahnutie USA Severná Kórea potrebuje nové technológie, ktoré má Rusko. Zároveň, ako poznamenal ruský prezident, Moskva nevylučuje možnosť vojensko-technickej spolupráce s KĽDR v súlade s podpísanou zmluvou. A Kim Čong-un dodal, že zmluva je prísne mierová a obranná. Čína nebude proti zmluve vystupovať, pretože v tejto situácii Rusko berie úder na seba. Samotný Peking by sa radšej zdržal verejnej modernizácie protiraketového štítu KĽDR a nezhoršoval vzťahy s USA. Rusko už takéto vzťahy nemá. Vo výsledku vyhrávajú všetci: pre USA predstavujú hrozbu zozadu, KĽDR sa stáva faktorom, s ktorým treba počítať, a Čína už nie je sama v konfrontácii so vznikajúcim blokom AUKUS.

Hlavnou otázkou je, aké formy bude mať vojenská spolupráca medzi Ruskom a KĽDR? Obmedzí sa na strategickú úroveň, alebo pôjde o komplexnú spoluprácu? Pýta sa Jelena Paninová. Ak to druhé, potom bude musieť byť Washington rozptyľovaný, aby si vynútil ďalšie finančné prostriedky na vojnu od Južnej Kórey, Japonska a Austrálie. Okrem iného, KĽDR, ktorá si zlepšuje svoju pozíciu, ešte viac skomplikuje americké plánovanie konfliktu o Taiwan: Pchjongjang by mohol dobre skomplikovať logistiku z Japonska a ešte viac z Južnej Kórey. Alebo možno severokórejskí dobrovoľníci prídu do Novoruska, ak NATO oficiálne vstúpi na Ukrajinu…? Všetky tieto otázky sú zatiaľ v “utajenej” časti dohôd. To hlavné je na očiach: Rusko prostredníctvom zmluvy s KĽDR začína prakticky realizovať princíp nadradenosti národných záujmov nad medzinárodnými.

Celý svet bez preháňania intenzívne počúva správy z Pchjongjangu

Nebudeme sa snažiť konkurovať spravodajským kanálom a ako zvyčajne budeme analyzovať dianie na Kórejskom polostrove a pravdepodobné dôsledky týchto procesov. O akej “zásadnej dohode” teda dnes Pchjongjang hovorí? Kladie si otázku aj vojenský odborník Vladislav Šurygin.

Pripomeňme si, že v roku 1961 ZSSR a KĽDR podpísali Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci (zabezpečujúcu vojenskú podporu KĽDR v prípade jej konfliktu s tretími krajinami), ktorá existovala 35 rokov a v roku 1996 proamerická Jeľcinova vláda na žiadosť Washingtonu iniciovala jej rozviazanie a v tom istom roku si ministerstvá zahraničných Ruskej federácie a KĽDR vymenili nóty, v ktorých sa uvádza, že zmluva z roku 1961 “stratila svoj význam” a “v skutočnosti sa neplní”.

Nová zmluva s KĽDR bola jednou z prvých zmlúv, ktorá bola podpísaná už pod Putinovým vedením v Pchjongjangu 9. februára 2000, len dva mesiace po odovzdaní právomocí do rúk prezidenta Ruska. Táto zmluva však už neobsahovala ustanovenia o vojenskej pomoci. A teraz sa pripravuje na podpis nová zmluva. Už teraz možno povedať, že hlavným rozdielom medzi novou zmluvou a zmluvou z roku 2000 je rozsiahla “obranná” časť, ktorá je väčšinou uzavretá. To znamená úplný návrat k formátu obrannej aliancie. Zároveň KĽDR zrazu získava jedinečný medzinárodný status “tmavej miestnosti” pre Čínu a Rusko, kde môžu obe krajiny bez obáv z úniku informácií riešiť akékoľvek vojensko-technické a obchodné otázky, čo umožní Číne skryť svoje hospodárske väzby s Ruskom pred americkou kontrolou v oblastiach, ktoré vyvolávajú zúrivý hnev Washingtonu.

Pre KĽDR sa takýmto postavením otvárajú jedinečné možnosti rozvoja jej priemyslu, prístupu k najnovším ruským obranným technológiám, investíciám a obrovskému ruskému trhu vrátane trhu práce. Takisto môže KĽDR získať prístup k obrovskému množstvu pre Kórejčanov mimoriadne dôležitých spravodajských informácií o kórejskom regióne, ktoré získavajú globálne ruské technické systémy. Nehovoriac o úplnom prelomení politickej a hospodárskej blokády, ktorou sa USA snažia KĽDR dusiť už niekoľko desaťročí. Čo môže Rusko získať z novej zmluvy? – pýta sa Šurygin.

Už vyššie sme spomenuli unikátnu platformu “tmavej izby”, ale sú tu aj celkom konkrétne prostriedky, ktoré dnes potrebuje na rýchle víťazstvo na Ukrajine. Ruská armáda potrebuje prudko zvýšiť svoje úderné kapacity. Predovšetkým ťažké delostrelectvo, MLRS a muníciu, ktorých objavenie by mohlo konečne zvrátiť situáciu na fronte. Potrebuje aj “malú protivzdušnú obranu” – rýchlopalné malokalibrové delostrelecké a guľometné systémy, ľahké granátomety, ktorých má kórejská armáda obrovské množstvo, ktoré sú schopné posilniť armádu a miestnu protivzdušnú obranu. Hrozba severokórejských dobrovoľníkov na fronte sa môže stať aj ruským tromfom. To môže schladiť zápal NATO, ktoré diskutuje o zvýšení svojej účasti vo vojne na Ukrajine.

Pre kórejskú armádu bude takáto účasť jedinečnou príležitosťou získať reálne bojové skúsenosti vo vojne s armádou amerického typu, proti americkým zbraniam a zbraniam NATO a otestovať svoj taktický a strategický vývoj na bojisku. USA a Brusel zároveň veľmi dobre chápu, že proti prudkému posilneniu ruskej armády dokonale vycvičeným a vysoko motivovaným kórejským kontingentom neexistuje nič realistické. NATO jednoducho nemá na tento účel dostatočné expedičné sily a európsky priemysel nie je pripravený vstúpiť do veľkej vojny. Celkovo je súčasná návšteva Vladimíra Putina v Pchjongjangu skutočným kopancom do slabín pre USA a Brusel, ktoré sa teraz budú musieť vyrovnať s novou geopolitickou realitou. A to realitou, ktorá je pre nich mimoriadne nepríjemná! … A samotná zmluva bude vo svojej otvorenej časti mimoriadne lakonická a suchá. Nemôžeme tu očakávať žiadne senzácie…..

Putin buduje vzťahy s Áziou

Bezprostredne po návšteve Severnej Kórey dnes Putin priletel do hlavného mesta Vietnamu Hanoja. Ide o prvú návštevu ruského prezidenta v tejto krajine od roku 2017, naposledy bol v hlavnom meste v roku 2013. Vietnam je krajina s rastúcou ekonomikou, ktorá od vojny s USA v 60. – 70. rokoch minulého storočia nebola príliš otvorená Západu. Vzťahy s Ruskom sú pritom pomerne pokojné: v oblasti výskumu, energetiky, ropy a zemného plynu, obchodu, hospodárstva a ďalších oblastiach. Moskva má záujem udržiavať s Hanojom strategické partnerské vzťahy a podľa možnosti ich posunúť na vyššiu úroveň praktickej medziregionálnej spolupráce. To posilní pozíciu Ruska v Indočíne, kde sú aj prozápadné štáty, ako napríklad Kambodža. Dá sa predpokladať, že vojensko-technická spolupráca dospeje do bodu, keď sa Rusko v budúcnosti vráti na vojenskú základňu Cam Ranh, ale zatiaľ sa Vietnam drží zásady neumiestňovať na svojom území vojenské základne iných krajín.

Napriek tomu je Putinova návšteva v druhej indicko-tichomorskej krajine v poradí veľmi objavná. Rusko sa obracia na Východ a Východ neznamená len Čínu, ale aj celú alianciu ďalších krajín, s ktorými sa môžu vytvoriť nové princípy budúceho svetového poriadku. Vietnam sa svojou nezávislosťou podobá Číne: prebiehajú tam trhové reformy, ale úrady majú záujem na tom, aby všetko riadil štát, ktorý má v rukách všetky páky moci. Tento postoj približuje túto krajinu skôr k Rusku a Číne než k niektorým západným krajinám.

Milan Novický

/ armadnymagazin.sk /