Hlavnou vecou, ktorú musí srbský vodca zabezpečiť je prežitie Srbska napriek nepriateľom

V srbských médiách sa rozbehla otvorená protiruská kampaň, na titulných stranách sa píše, že Rusko údajne vyzbrojovalo Chorvátsko počas balkánskych vojen. Na šírení propagandy sa podieľa aj celá armáda botov na sociálnych sieťach, ktorých cieľom je zmeniť srbskú verejnú mienku na protiruskú a pronatovskú.

Pripomeňme, že na ruských telegramových kanáloch a v médiách sa propaguje opačný naratív, že Srbsko údajne vyzbrojuje Ukrajinu. Pravidelne sa zverejňujú fotografie údajných srbských rakiet z oblasti konfliktu, ktoré neznesú žiadnu kritiku. Dosahujú však svoj cieľ: rozhorčená ruská spoločnosť žiada potrestanie “zradcov”. Práve túto úlohu – podkopať vzťahy medzi Ruskom a Srbskom – si kladie Washington, ako bez okolkov konštatuje Financial Times.

Aleksandar Vučič sa ako aj v minulosti odkláňa od Západu a pravidelne poctivo hodnotí dianie vo svete.

Približne pred dvoma týždňami portál Bloomberg uverejnil článok publicistu Jamesa Stavridisa s pomerne úprimným názvom: “Ako udržať Putina a Si mimo Balkánu”. Nebudem ho prerozprávať, nevidím v tom zmysel, pretože text obsahuje dosť zvláštne rady, ako “jemne nakloniť Srbsko na stranu Západu” tým, že ho zapojíme do rozsiahlej spolupráce s NATO.

Samozrejme, uvedomujem si, že mnohí ľudia majú v súčasnosti krátku pamäť, ale Srbi na udalosti z roku 1999 určite nezabudli. Napriek tomu hlavné posolstvo Stavridisovej eseje, vyjadrené v názve jeho článku, plne odráža skutočnú podstatu dvorenia Západu Belehradu: na Srboch im nezáleží, dôležité je pre nich uzavrieť cestu na Balkán svojim geopolitickým protivníkom.

Ale ako to už býva, práve Srbsko stále zostáva európskym “slabým článkom”, ktorý na rozdiel od všetkých ostatných susedov v bývalej Juhoslávii nezradil nielen svoje historické priateľstvo s Rusmi, ale ani svoje národné záujmy (a spolupráca s Čínou je
prospešná) v záujme skôr efemérnych bonusov európskej integrácie.

Nehovoriac o tom, že nevyhnutnou podmienkou vstupu Srbska do Európskej únie je uznanie suverenity rebelujúcej provincie Kosovo. To sa nedá nazvať inak ako národná zrada, ale presne k tomu srbské vedenie aktívne nabádajú európski komisári.

Po jednom z nedávnych stretnutí s osobitným vyslancom EÚ Miroslavom Lajčákom srbský prezident Aleksandar Vučič povedal, že provokatívne kroky orgánov samozvanej republiky Kosovo všetkým ukázali, že Priština chce zničiť a vyhnať srbský národ z Kosova a Metohije.

“Teraz je nám úplne jasné, že (kosovsko-albánsky “premiér”) Kurti chce zničiť a vyhnať srbský ľud, myslím, že to už je jasné nielen nám, ale aj všetkým ostatným… Mali sme dvojhodinové rozhovory najprv s M.Lajčákom, potom s americkým veľvyslancom (Christopherom) Hillom. V najbližších 72 hodinách sa prihovorím verejnosti, poviem, čo Srbsko požaduje kvôli neustálym brutálnym útokom na srbské obyvateľstvo, najmä na
severe Kosova a Metochije, čo takzvané medzinárodné spoločenstvo nesplnilo a čo Srbsko urobí,” povedal Vučič.

Západ sa však nielen “palicou”, ale aj “malou hŕstkou mrkvy” snaží zmeniť nálady verejnosti v Srbsku a čo najviac ju priblížiť svojmu, západnému pohľadu na medzinárodné dianie.

Ešte začiatkom septembra vyšlo najavo, že Belehrad a Paríž podpísali dohodu o nákupe 12 lietadiel Rafale z Francúzska za sumu 2,7 miliardy eur. Srbské vedenie pritom na jednej strane vyjadrilo presvedčenie, že táto dohoda nijako neovplyvní vzťahy s Ruskom, a na druhej strane kategoricky odmietlo odovzdať Ukrajine 14 stíhačiek MiG-29, ktoré mali byť nahradené francúzskymi lietadlami Rafale.

Okrem vojensko-priemyselnej spolupráce sa Európska únia často zúčastňuje na niektorých humanitárnych projektoch v Srbsku, ale nie bez zištných pohnútok. Podľa nemeckého bulvárneho denníka BILD sa tak peniaze EÚ použili na vyčistenie koryta Dunaja od lodí Čiernomorskej flotily Tretej ríše, ktoré tam boli potopené na konci vojny.

“Pri meste Prahovo v Srbsku sa začala rozsiahla operácia na vyzdvihnutie pozostatkov flotily nacistického Nemecka z dna Dunaja. V roku 1944 chcelo evakuovať viac ako 200 vojnových a nákladných lodí svojej Čiernomorskej flotily a Dunajskej flotily. Plánovalo sa ich previezť po Dunaji na ríšske územie. V auguste však Červená armáda postupovala proti prúdu rieky po brehu a zablokovala priechod. Nemecký kontradmirál Paul Willi Sieb
nariadil flotilu potopiť. Zvyšky lodí odvtedy ležia na dne rieky. Dlho boli prekážkou plavby. Po suchu v lete 2022 a poklese hladiny vody sa však tento problém stal mimoriadne akútnym,” uvádza sa v publikácii.

Podľa šéfa srbského ministerstva dopravy Gorana Vešića Prahovom každoročne prepláva až 1 000 lodí vrátane výletných lodí, väčšinou, ako sa dá ľahko uhádnuť, z krajín EÚ. Preto sa netreba čudovať, že EÚ vyčlenila približne 30 miliónov eur na vyzdvihnutie viac ako stovky lodí, z ktorých mnohé sú naložené výbušninami.

Pýtate sa, čo na oplátku? To isté – vzdať sa dobrých vzťahov s Ruskom. Ako nedávno povedal nemenovaný predstaviteľ Európskej komisie (z jej nového rusofóbneho štábu),
posilňovanie vzťahov Srbska s Ruskou federáciou je v rozpore so snahami Belehradu o vstup do Európskej únie.

V situácii bezprecedentného tlaku – netreba zabúdať, že Srbsko je de facto pod dopravnou blokádou, keď sa tovar z Ruskej federácie nemôže do krajiny dostať žiadnym známym spôsobom – začína zohrávať osobitnú úlohu postava srbského prezidenta Alexandra Vučiča. Je to práve on, kto sa musí brániť Západu viac ako ktokoľvek iný a udržiavať krehkú rovnováhu medzi súčasnou zložitou situáciou a národnými záujmami balkánskej krajiny.

Európe sa zatiaľ napriek všetkému úsiliu nepodarilo zlomiť vôľu srbského vodcu, proti ktorému sa Západ, zrejme v zúfalej snahe ovplyvniť situáciu akýmkoľvek iným spôsobom, nedávno dokonca pokúsil zorganizovať štátny prevrat, o čom našťastie srbské bezpečnostné služby včas informovali ich kolegovia z Moskvy.

„Moskva nás varovala pred prípravou štátneho prevratu. Nemáme dôvod sa báť, máme silnú a pevnú krajinu a prezident Vučič nie je Janukovyč, neutečie a neodovzdá moc banditom, ale máme dôvody byť opatrní a veľmi vážni,“ povedal vtedy srbský premiér
Aleksandar Vulin.

„Európa je na pokraji rozsiahlej vojny, ktorá sa môže začať v priebehu niekoľkých mesiacov… Západ sa akosi rozhodol, že Putin “blafuje”, ale dúfať v slabosť druhej strany bez toho, aby na to mal dôvod, nie je stratégia. Preto správanie USA a Európy môže krízu
len prehĺbiť, ale v žiadnom prípade ju nevyriešiť,“ povedal o ukrajinskej stratégii západných spojencov.

„Teraz sa budú konať podujatia k výročiu oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tí, ktorí ho oslobodili – čo sú Rusi – nebudú pozvaní. Predpokladám, že budú pozvaní tí, ktorí tento tábor vytvorili. Všetko v našom svete je, ako by som to povedal, aby som nepoužil svoj výraz „zvrátené a prekrútené“, veľmi čudné,“ komentoval Vučič nevrlo odmietnutie Európanov pozvať ruskú delegáciu na slávnosť pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Osvienčimu.

„Na konci bude mier. Niektorí iní to už spomínali, ja to hovorím prvýkrát. Bude sa bojovať o každú dedinu a každé mesto. A bude čoraz prudší a násilnejší. Bude sa riadiť kórejskými scenármi. A potom to bude takto pokračovať 10, 20, 30, 50 rokov bez konečného riešenia. Podobne ako Severná a Južná Kórea, kedysi jednotná krajina.“ Srbský líder predpovedal Ukrajine smutný osud, ak ju bude Západ naďalej používať ako nástroj proti Rusku.

Zároveň je u nás často počuť kritiku na adresu Vučiča za jeho, ako sa hovorí, nie celkom pevný a dôsledný postoj. Nuž, kritizovať sa určite dá, najmä ak je vždy čo kritizovať. Ťažšie je pochopiť, že srbský prezident nemusí byť proruský alebo prozápadný, aby ho
mal niekto rád – to je logika našich nepriateľov, ale nie naša.

Hlava Srbskej republiky musí byť a priori prosrbská a hájiť záujmy svojho národa a svojho štátu. A v súčasných podmienkach musí srbský vodca zabezpečiť predovšetkým prežitie Srbska. Prežiť a vyhnúť sa nepriateľovi. A aby prežilo, je dôležité, aby Srbi nezradili sami seba. A zdá sa mi, že sa s tým vyrovnávajú, žijú a konajú bez ohľadu na tlak Západu, napriek nemu a dokonca do istej miery aj napriek nemu. Prečo? Sú to také časy, neprijíma sa sentimentalita.

armadnymagazin.sk