Hlava zakliateho kráľovstva a kolotoč koaličných bláznov: Politická rozprávka pre dospelých

Najskôr do krvi rozhádaní, a potom zrazu pokrvne udobrení koalično-nekoaliční lídri sa na akejsi neznámej seanse za neznámych okolností a neznámych tlakov neznáme koho – dohodli na 30.septembri.

Teda, že až po vyše deviatich mesiacoch od vyslovenia nedôvery vláde E. Hegera umožnia ľuďom „predčasné voľby“.

Vyjadrenia politikov a výstupy ich politických strán pripomínajú bláznov na streche, ktorí artikulujú vety, ktoré nedávajú význam alebo nevedú k výsledku.

Urobme si malý exkurz akože toho najracionálnejšieho z tejto štvorice bláznov.

18. januára: Strana Sme rodina začala svoju politickú rozprávku na motívy Dobšinského Múdrej pastierky, ktorá ako vieme mala prísť ani vo dne, ani v noci; ani na voze, ani pešo; ani oblečená, ani nahá… A tak politická rodinka navrhla termín predčasných volieb aj na jún, ale prispôsobí sa vôle väčšiny a podporí aj voľby v septembri… oznámil po rokovaní na Úrade vlády Boris Kollár.

A začala sa ďalšia hra na Čierneho Petra. Či budú voľby v júni alebo až v septembri vraj mali rozhodnúť hlasy SaS.

O týždeň rozprávka pokračuje naťahovaním deja, aby voličské deťúrence lepšie spinkali až do jesene. 25. januára hnutie Sme rodina oznamuje, že podporí v NR SR nie dva, ale hneď tri termíny – májový, júnový aj septembrový termín predčasných volieb a uvidí, kde sa nájde potrebných 90 hlasov poslancov. Lenže tak ako z vedľajšej rozprávky a temného lesa, ani Janko s Marienkou nenašli chalúpku, ani tých 90 hlasov judášov.

Rozprávka rodiny pokračuje aj vo februári. 13. februára si „Sme rodina naďalej myslí, že predčasné voľby by boli lepšie v júni“, vyhlásil ľudový rozprávač, ujo Boris – ako to len on vie, až po funuse, keď „rodinka“ sklopila opätky a poslušne prispela k septembrovému dátumu.

A keďže koaličná zábava graduje, pridal aj tortičku nádeje, ktorú by aj upiekli skôr, ale len ak by svoj názor zmenil niekto z bývalých koaličných partnerov, a to dokonca niekto konkrétny – ježibábelské hnutie OĽaNO. Ešte deťúrencom osprosteným odkázal, že nie je za „cirkus v parlamente“ s návrhmi na skoršie termíny…

Dej našej rozprávky pomaly graduje, lebo všetky možné termíny už pokapali ako tie kone na betóne. A tak 16. februára sa deťúrence voličské konečne dozvedeli, kto pretláčal ten 30. september, o ktorom nebolo doteraz ani chýry, ani slychu a skrýval sa za siedmymi horami a siedmymi dolinami.

Sme rodinka prezradila, že oni nič, oni len muzikanti v bare a že to zhavranelí bratia OĽANO a SaS chceli podporiť iba septembrový termín predčasných volieb a nikdy inak, až na večné veky vekov… keby mohli.

Smerodinka akoby uľahla do hlbokého spánku sťa tá princezná, čakajúca na princa na bielom koni, čo ju vyslobodí, aby mohla ďalej pomáhať chudobným ľuďom z nešťastného kráľovstva slovenského.

Ako už vieme, zaúradovali parlamentné čáry-máry, a zas mimoriadnu schôdzu o skoršom, júnovom termíne, sa nepodarilo otvoriť.

No to tohto kolotoča bláznov nečakane nastúpila už aj pani prezidentka Zuzana Čaputová.

Ešte 16. decembra hlava slovenského zakliateho kráľovstva uviedla, že ide len o dočasnú vládu, kým bude vymenovaná nová… a dočasne poverený kastelán Heger dostal termín do konca januára vybubnovať v kráľovstve nový termín volieb.

Hlava kráľovstva zároveň jasne oznámila, že považuje za potrebné, aby sa voľby konali ešte v prvom polroku 2023.

Jej slová sa medzičasom rozplynuli ako dym nad kráľovstom, kde skoro celý január kastelár Heger hľadal „novú sedemdesiatšestku“. Zišlo z nej, ale aj zo slov hlavy kráľovstva, lebo september, deťúrence premúdrelé, nie je veru v prvom polroku nijaké roka, iba v zakliatom kráľovstve Slovenskom.

Medzičasom sa piesok v korytách riek sypal, a tak vo štvrtok 16.februára pani z paláca razantne vyhlásila, že veď toť „súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb“ a dupla svojou nohou v prezidentskom paláci.

A ešte odvážne dodala, že „dianie v parlamente pripomína skôr chaos než zodpovednú správu vecí verejných“, čiže kráľovských, a to je vážna vec, lebo pani práľovná má ústavnú povinnosť dohliadať na správny chod ústavných orgánov.

Apel rýchlo o deň dorazil na druhú stranu kolotoča, odkiaľ zakričali zhavranelí koalo-bratia SaS a OĽANO, že nech teda hlava štátu zastaví ten kolotoč bláznov vymenovaním úradníckej vlády, že oni potom z neho aj sami zídu a odhlasujú ten júnový termín, lebo ich to už prestane baviť.

No zrazu sa aj našej hlave štátu jej vlastná hlava musela zatočiť, lebo náhle aj ona otočila. Lebo pred očami už nemala „nezodpovednú správu vecí verejných“, ani nechyrovala o „parlamentnej smršti“, ktorá v piatok zrazu už neohrozovala ani ústavné princípy, ani verejné financie ako to bolo ešte toť ešte vo štvrtok. Tomu sa hovorí salto mortale.

No napriek tomu zas na odvolanú a ňou dočasne na deväť mesiacov poverenú vládu zakričala, že „úradnícka vláda nemá byť nástroj alebo páka na ovplyvňovanie poslancov. Je to nástroj na riadenie štátu“! A vraj tento „zodpovedný krok“, urobí až vtedy, keď odvolaná a zároveň (dočasne ňou = na dlhé mesiace) poverená vláda E.Hegera zlyhá „závažným spôsobom v dôležitých kompetenciách“…

Kde bolo, tam bolo sa naša rozprávka začínala a kde bolo, už nič nie je, sa končí. Zmizol čierny les, zmizla chalúpka s volebnými urnami a zmizli aj kráľ, kráľovná, zhavranelí bratia, aj ježibaby a strigôni a deťúrencom slovenským ostali len oči pre plač, lebo z tejto hororovej rozprávky ani len zaspať nevedia.

Takže sa vlastne ani nič nestalo. Kolotoč bláznov sa stále točí aj s Igorkom, aj s Boriskom, aj s Veroničkou, aj s Riškom, ktorý stále drží svoj balónik. Aj pani prezidentka sa veselo kolotočuje spolu s nimi a takto si hrkútajú a horúci zemiak pohadzujú, až kým nezazvoní zvonec a tejto zlej rozprávke nebude koniec. Ale až v septembri.

Rafael E. Rafaj

Informačný servis – chronológia výrokov

skspravy