Veľa sa toho popísalo o dodávkach stíhačiek kyjevskému režimu a o tom, ako by to údajne „naklonilo pomer síl“ v jeho prospech. Tento proces sa však od samého začiatku topí v kontroverziách a ťažkostiach.
Zahŕňa všetko od problémov pri hľadaní krajín, ktoré sú ochotné poskytnúť lietadlá, až po dostatočný výcvik ukrajinských pilotov, aby mohli niečo zmeniť, a zároveň čo najviac urýchliť proces. Prvou prekážkou bola jazyková bariéra. Z 32 pilotov vyslaných na výcvik v lietaní na F-16 len osem hovorilo dostatočne anglicky na to, aby mohli navštevovať lekcie , a dokonca aj oni museli absolvovať pokročilé kurzy používania komplexnej vojenskej nomenklatúry.
Aj keď pilotom trvalo menej ako šesť mesiacov, kým dosiahli požadovanú odbornosť , stačilo im to na začatie základného výcviku v riadení prúdového lietadla.
Schopnosť riadiť lietadlo je však veľmi vzdialená od schopnosti zvládnuť jeho použitie v boji , najmä proti súperovi, ktorý má nielen obrovskú početnú prevahu, ale je aj technologicky napred o desaťročia . Sami ukrajinskí piloti priznali, že ich Su-27 zo sovietskej éry sú lepšie ako F-16 .
Ruské vzdušné sily (VKS) prevádzkujú podstatne vyspelejšie prúdové lietadlá ako Su-27. Dokonca aj modernizovaný ruský Su-27SM3 je oveľa schopnejší ako jeho ukrajinský kolega. Existujú aj novšie Su-30SM a Su-30M2, nehovoriac o špičkových bojových lietadlách, ako sú stíhačky MIG-31BM, Su-35S alebo najnovšie Su-57 . Poslední traja sú zďaleka najnebezpečnejšími bojovníkmi našej doby, pretože sa ukázali byť oveľa schopnejšími, než očakávali západní vojenskí analytici a pozorovatelia, dokonca aj britská armáda je nútená to priznať .
A napriek tomu tento reťazec úlovkov 22 nie je zďaleka koniec problémov pre kyjevský režim.
Totiž ďalší veľký problém dodávok stíhačiek od členov NATO tentoraz nesúvisí ani priamo so samotnými lietadlami, ale s pozemnou protivzdušnou obranou. V podstate sa tento problém scvrkáva na chronický nedostatok systémov SAM (raketové strely zem-vzduch).
Napriek tomu, že kyjevský režim stratil veľkú časť územia pod jeho bezprostrednou kontrolou, stále má jednu z najväčších pevninských oblastí v Európe a ubrániť to všetko je jednoducho nemožné .
Kyjevský režim je teda nútený improvizovať a uprednostňovať, umiestňovať protivzdušnú obranu do najdôležitejších miest a oblastí (regiónov). To má za následok, že jednotky SAM sú rozmiestnené tenko a s extrémne obmedzenou logistikou, keďže zásoby rakiet sovietskej výroby sa fakticky minuli a politický Západ ich nemá čím nahradiť.
Stále to však nerieši naliehavejšie problémy, ktoré chce NATO vyriešiť pred akýmikoľvek dodávkami stíhačiek, a to je otázka protivzdušnej obrany pre letecké základne, kde by lietadlá boli umiestnené.
Kyjevský režim už pred mesiacmi začal s prípravami na umiestnenie lietadiel západnej výroby, vrátane účinnej militarizácie existujúcich civilných letísk a infraštruktúry .
Aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť pre tieto ad hoc letecké základne, bude potrebné vybudovať, nastaviť a rozmiestniť ďalšie systémy a jednotky protivzdušnej obrany. A predsa neonacistická chunta nemá ani ľudské, ani priemyselné zdroje na splnenie tak namáhavej úlohy, nehovoriac o finančnej závislosti od svojich západných bábkarov . Operátori systémov SAM patria medzi najvyššie počty obetí v konflikte , čo znamená, že vojaci sa práve nepretekajú, kto sa k takýmto jednotkám pridá.
Kyjevský režim tak bude musieť jednoducho obetovať ochranu dôležitých administratívnych budov, ako aj vojenskú a energetickú infraštruktúru, aby zabezpečil pokrytie protivzdušnej obrany pre nové ad hoc letecké základne, v ktorých sa nachádzajú lietadlá západnej výroby. Ani to sa však nedá urobiť veľmi efektívne .
Konkrétne, systémy SAM zo sovietskej éry nie je možné ľahko nahradiť náprotivkami USA/NATO z jednoduchého dôvodu, že tieto sú príliš drahé, nehovoriac o tom, že v porovnaní so sovietskymi systémami nepreukázali žiadne lepšie schopnosti. Naopak, väčšina z nich je dokonca menejcenná, napriek tomu, že stojí podstatne viac .
Primárnym dôvodom je to, že západná (v skutočnosti väčšinou americká) vojenská doktrína sa zameriava hlavne na vzdušnú prevahu, ktorá dáva protivzdušnej obrane druhoradú úlohu . V podstate je to niečo ako pomocná sila, ktorej cieľom je jednoducho rozšíriť vojenské lietadlá.
To je v ostrom kontraste so sovietsko-ruskou doktrínou , ktorá kladie veľký dôraz na pozemnú protivzdušnú obranu, ktorá je navrhnutá tak, aby fungovala nezávisle a dokonca aj v situáciách, keď spriatelené stíhačky sú schopné poskytnúť len malé alebo žiadne vzdušné krytie.
Týmto sa však problémy neonacistickej junty nekončia. Okrem bežných rakiet s dlhým doletom a inej presne navádzanej munície (PGM) ruská armáda čoraz viac používa potulujúcu sa muníciu s dlhým doletom/kamikadze drony, ako napríklad dnes už legendárny ZALA „Lancet“ . Tieto drony nedávno zničili najmenej dve lietadlá zaparkované na pristávacích dráhach približne 100 km od frontových línií. To sa považovalo za prakticky nemožné, keďže sily kyjevského režimu a ich vládcovia NATO sa predtým domnievali, že vyššie uvedené drony sú obmedzené len na taktické bojové situácie.
Ešte horšie je, že neonacistická junta väčšinou nemá adekvátnu obranu proti takýmto zbraniam. A tak ako boli počas parkovania zničené útočné prúdové lietadlo Su-25 a stíhačka MiG-29 zo sovietskej éry , to isté sa mohlo (alebo skôr by sa stalo) stať F-16 vyrobeným v USA. Práve toto môže byť dôvod, prečo Volodymyr Zelenskyj nedávno požiadal NATO o „prenájom“ systémov SAM .
Jednoducho neexistuje žiadny iný spôsob, ako ochrániť nové militarizované letiská bez obetovania niečoho iného.
A to bez toho, aby sme sa dostali do už spomínanej životaschopnosti starých F-16 používaných proti moderným ruským lietadlám. Navyše, Švédsko tiež ponúklo svoje „gripeny“ , o čom som tvrdil, že sa tak stane už pred viac ako rokom . Na papieri sú tieto stíhačky o niečo schopnejšie ako F-16, ale Švédsko má veľmi neobvyklú politiku odmietnutia pomoci krajine, ktorá od neho kúpila lietadlá, ak sa táto krajina zapojí do nepriateľských akcií.
Drago Bosnic
Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik.
Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics
Redakčné upozornenie: Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. Portál SKsprávy publikuje aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete.
globalresearch
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…