Hladové hry: Ako sa svetoví poľnohospodári stali vedľajšími obeťami ekonomických sankcií proti Rusku

Ceny hnojív, ktoré už aj tak rástli, prudko stúpli v dôsledku prerušenia obchodovania v dôsledku konfliktu na Ukrajine.

Ponáhľanie sa s uvalením sankcií na Rusko a odchod desiatok firiem z ruského trhu po začatí vojenskej operácie na Ukrajine sa uskutočnilo s určitým kalkulom: Zničiť ruskú ekonomiku. Avšak v globalizovanom svete, kde je všetko prepojené, majú všetky kroky svoje dôsledky.

Rusko je jedným z popredných svetových vývozcov hnojív. Podľa Inštitútu pre hnojivá v USA predstavuje Rusko z hľadiska svetového vývozného trhu 23 % amoniaku, 14 % močoviny a 21 % uhličitanu draselného, ako aj 10 % vývozu spracovaných fosfátov.

Index cien hnojív podľa hodnotenia Svetovej banky vzrástol v prvom štvrťroku 2022 o takmer 10 % a v nominálnom vyjadrení dosiahol historické maximum. Toto zvýšenie nasleduje po minuloročnom náraste o 80 %. Podľa prognóz sa ceny v tomto roku zvýšia o takmer 70 % a potom budú – pravdepodobne – o dvanásť mesiacov klesať.

Ceny stúpajú vyššie ako kedykoľvek predtým

V apríli EÚ prijala ďalší balík sankcií voči Moskve, ktorý zahŕňal zákaz dovozu hnojív – navyše lodiam registrovaným pod ruskou vlajkou bol zakázaný vstup do prístavov EÚ. „Výnimky sa udeľujú na poľnohospodárske a potravinové výrobky, humanitárnu pomoc a energiu,“ uviedol euroblok.

Ešte v marci EÚ uvalila sankcie na ďalšieho významného vývozcu hnojív za jeho úlohu v konflikte na Ukrajine – Bielorusko. Na uhličitan draselný, ktorý je jedným z hlavných odvetví obchodu krajiny, sa sankcie vzťahovali už od roku 2021, keď sa EÚ rozhodla potrestať Bielorusko za údajné porušovanie ľudských práv a umelé vytváranie migračnej krízy – obvinenia, ktoré Minsk poprel.

K narušeniu dodávok prispelo aj to, že od začiatku konfliktu na Ukrajine niekoľko veľkých lodných spoločností vrátane najväčších prevádzkovateľov kontajnerových lodí na svete – A.P. Moller-Maersk A/S a Mediterranean Shipping Co – pozastavil poskytovanie služieb v ruských prístavoch. V reakcii na to ruské ministerstvo priemyslu a obchodu odporučilo výrobcom hnojív zastaviť vývoz, pričom sa odvolávalo na „sabotáž“ v doprave.

To všetko vážne ovplyvnilo ceny hnojív. Prezident Medzinárodnej federácie hnutí za ekologické poľnohospodárstvo ( IFOAM – Organics International ) Dr. Brian Baker v tejto súvislosti vysvetlil pre RT trhový mechanizmus. „Menší počet dodávateľov v odvetví im dal väčšiu trhovú silu pri určovaní cien. Menší počet výrobných zariadení, ktoré sa nachádzali vo väčšej vzdialenosti od polí, na ktorých sa používali hnojivá, spôsobil, že trh s hnojivami bol zraniteľnejší voči narušeniu dodávateľského reťazca. Pandémia COVID-19 spôsobila veľké narušenia dodávateľského reťazca už pred konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou.“

Riaditeľka maďarského Výskumného ústavu ekologického poľnohospodárstva Dr. Dora Drexlerová tiež konštatuje, že „konflikt vyhnal ceny minerálnych hnojív vyššie ako kedykoľvek predtým“.

„Pred dvoma rokmi, keď sa začala pandémia, si zrazu všetci uvedomili, že udržateľnosť miestnych potravinových systémov je veľmi dôležitá, pretože je prepojená aj s naším zdravím. Teraz nová kríza opäť zdôrazňuje význam miestnej potravinovej suverenity a riziká závislosti od globálnych hodnotových reťazcov,“ uviedla Dr. Drexlerová s tým, že samotný konflikt odhalil, že spôsob, akým funguje súčasný spôsob vývozu hnojív a obilia medzi kontinentmi, nie je udržateľný.

Dr. Baker tvrdí, že poľnohospodári kvôli tomuto bojujú a robia úpravy, aby sa so situáciou dokázali vyrovnať. „Poľnohospodári, ktorí sa spoliehajú na krátkodobú stratégiu riadenia úrodnosti pomocou rozpustných syntetických zdrojov, sa ocitli v horšej situácii ako tí, ktorí využívajú relatívne nerozpustné organické zdroje a biologické procesy,“ vysvetlil pre RT. „Dá sa očakávať, že úroda sa zníži, ale nie plošne a výrobcovia sa usilujú znížiť svoje straty. Najväčšie straty úrody možno očakávať u plodín náročných na vlahu, ako sú kukurica a zemiaky.“

Profesor Aleksandar Djikić z Medzinárodnej obchodnej akadémie v Kosovskej Mitrovici ako ďalší odborník na túto problematiku tvrdí, že problém je len na začiatku. „Na trhu už cítiť, že ceny niektorých základných produktov sa zvyšujú, ale to je len začiatok, pretože Ukrajina a Rusko sú obrovskými producentmi nielen potravín, ale aj hnojív a pohonných hmôt, takže cena hnojív bude zrejme rýchlo rásť, rovnako ako cena nafty pre poľnohospodárstvo. Takže tieto dva vstupy veľmi ovplyvnia trhový produkt v celej Európe, možno v niektorých krajinách menej, v niektorých viac. Srbsko je tradične poľnohospodárska krajina, takže to môže ovplyvniť aj nás.“

Srbsko sa ako blízky spojenec Moskvy odmieta podieľať na protiruských sankciách – v dôsledku čoho sa sa Belehrad dostal pod extrémny tlak EÚ, prezradil srbský prezident Aleksandar Vučič.

Profesor Djičič sa taktiež vyslovil proti uvaleniu sankcií na Rusko. „Ľudia chcú robiť svoju prácu, chcú vyrábať tak, ako sú zvyknutí, a chcú obchodovať, chcú vyvážať aj do Ruska, takže to je jedna stránka veci. Druhou stranou je, že Západ tlačí na našu vládu, aby sa pripojila k jeho politike. Srbsko je poslednou krajinou na svete, ktorá na niekoho uvalí sankcie, nielen na Rusko, pretože sme v 90. rokoch trpeli, veľa sme si vytrpeli. Presne vieme, ako bežní ľudia trpia sankciami. Preto si myslím, že strany, ktoré nariaďujú takéto opatrenia našej vláde, nie sú čestné, pretože sú to tie isté strany, ktoré na nás uvalili sankcie v 90. rokoch.“

Negatívne dôsledky pre celý svet

Spojené štáty uprostred série protiruských sankcií udelili výnimku na ruské hnojivá. Podľa dokumentu, ktorý v marci zverejnilo americké ministerstvo financií, sú transakcie s hnojivami povolené. USA v roku 2021 ako tretí najväčší dovozca hnojív na svete uskutočnili s Ruskom obchod v hodnote 1,28 miliardy dolárov.

Tento krok však nestačí na to, aby Američanov ušetril od prudkého nárastu cien. Výskumníci z University of Illinois a Ohio State University sa zaoberali vplyvom, ktorý na vývoz hnojív spôsobil konflikt na Ukrajine a následné ekonomické obmedzenia. Uviedli, že USA majú silnú domácu produkciu, takže by ich narušenie dodávok hnojív postihlo menej. „Americkí poľnohospodári však budú pravdepodobne čeliť vyšším cenám z dôvodu globálnej prepojenosti svetového priemyslu s hnojivami,“ uvádza výskum.

Ďalšou krajinou, na ktorú sa štúdia zameriava, je Brazília, ktorá je vo veľkej miere závislá od hnojív pre svoje poľnohospodárstvo a dováža približne 85 % látok, ktoré používa, pričom medzi hlavných dodávateľov patrí Rusko. Vo februári brazílsky prezident Jair Bolsonaro navštívil Moskvu a dohodol sa na dodávkach hnojív, ktoré napriek ťažkostiam spojeným so sankciami stále prichádzajú do krajiny. „Nebudeme sa stavať na žiadnu stranu,“ povedal Bolsonaro s odkazom na vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine. „Otázka hnojív je pre nás posvätná.“

V marci vtedajšia brazílska ministerka poľnohospodárstva Tereza Cristina Diasová uviedla, že jej krajina získala podporu zo strany Argentíny, Bolívie, Čile, Paraguaja a Uruguaja pre návrh predložený Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, aby boli hnojivá vyňaté zo sankcií voči Rusku. Rastúce ceny a obavy z ich nedostatku sťažujú život poľnohospodárov v celej Latinskej Amerike. A netýka sa to len potravín. V Ekvádore, kde sú kvety jedným z hlavných vývozných odvetví, vyjadrilo národné združenie kvetinárov obavy z nedostatku hnojív.

Argentínsky prezident Alberto Fernandez vyjadril obavy z účinkov sankcií na medzinárodnej úrovni, počas svojho májového stretnutia s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne. „Ekonomické sankcie uplatňované voči Rusku majú negatívne dôsledky pre Argentínu a celý svet, a preto trvám na tom, že musíme nájsť rýchly spôsob riešenia ozbrojeného konfliktu,“ povedal Fernandez.

Myšlienku, že sankcie by sa nemali týkať hnojív, vyslovila už aj OSN. Generálny tajomník Antonio Guterres trval na tom, že „ruské potraviny a hnojivá musia mať neobmedzený prístup na svetové trhy bez nepriamych prekážok“. Zaoberal sa aj rastúcou cenou pšenice, keďže vývoz z Ukrajiny, jedného z hlavných producentov, je teraz narušený konfliktom.

„Neexistuje účinné riešenie potravinovej krízy bez opätovného začlenenia ukrajinskej produkcie potravín, ako aj potravín a hnojív vyrábaných Ruskom a Bieloruskom na svetové trhy – napriek vojne,“ tvrdil.

V súvislosti s rastúcimi cenami obilia a hnojív a narušením obchodu sa v titulkoch médií začalo objavovať slovo „hlad“. „Hlad je vážna vec,“ hovorí Dr. Brian Baker. „Myslím si však, že súčasná situácia je skôr problémom s distribúciou potravín ako s ich produkciou. Avšak oba faktory sú dôležité. Keďže zásoby potravín sa zmenšujú, bude dôležitejšia ich produkcia.“

Dr. Dora Drexlerová sa rovnako domnieva, že toto nebezpečenstvo je reálne, ale predovšetkým pre krajiny s menej rozvinutými ekonomikami, napr. v severnej Afrike. „Väčšinu obilia nakupujú z Ukrajiny alebo z Ruska a ich kúpna sila je, samozrejme, nižšia ako v Európe. Ak teda dôjde k nedostatku dodávok a ceny sa zvýšia, sú oveľa zraniteľnejšie,“ poznamenáva.

Dopady nedostatku pocítili aj africkí poľnohospodári a viaceré krajiny sa vraj obrátili na Moskvu so žiadosťou o pomoc. Podľa vyjadrení ruského ministerstva zahraničných vecí pre agentúru RIA Novosti o pomoc pri dodávkach potravín a hnojív žiada viacero štátov.

Existuje nejaký spôsob, ako sa vyhnúť hladu? Nakoľko Dr. Baker aj Dr. Drexlerová pracujú v oblasti ekologického poľnohospodárstva, vidia možné riešenie vo využívaní väčšieho množstva organických zdrojov živín.

„V budovaní miestnych kapacít a kratších dodávateľských reťazcov vidím spôsob, ako nasýtiť ľudí počas tejto globálnej krízy,“ hovorí Dr. Baker. Dr. Drexlerová s ním súhlasí a dodáva, že udržateľné miestne potravinové systémy majú kľúčový význam: „Opatrenia, ktoré prijímame, aby sme zabezpečili, že náš svet zostane pre ľudí obývateľný, by nemali závisieť od pandémie, vojny alebo akéhokoľvek konfliktu.“

„Podľa mňa by bolo riešením pomôcť tým krajinám, ktoré momentálne nedokážu vyprodukovať dostatok potravín pre vlastné obyvateľstvo, rozvíjať miestne poľnohospodárstvo, používať viac agroekologických metód a vytvárať produkciu na miestnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že nebudú čeliť hladu kvôli konfliktu, ktorý sa odohráva niekoľko tisíc kilometrov ďaleko. Aby boli viac závislé od vlastných zdrojov, a nie od obchodu medzi kontinentmi,“ hovorí.

Prezident Asociácie iránskych vedeckých spoločností na ochranu rastlín (AIPPSS) Dr. Mohammadreza Rezapanah poukazuje už na skoršie predpovede týkajúce sa nedostatku hnojív, ktoré možno čiastočne vysvetliť prerušením obchodu, ale podľa Dr. Rezapanaha svet devastuje svoje prírodné zdroje. „Neobmedzené používanie hnojív už nie je možné,“ tvrdí Dr. Rezapanah a ako príklad uvádza hroziaci nedostatok fosforu. Poľnohospodári by podľa neho mali brať vážne metódy týkajúce sa ekologického spôsobu poľnohospodárstva. „Ekologické poľnohospodárstvo nie je príliš náročné, ale zapojenie sa do ekologického obchodu áno. Vzájomná synchronizácia, vytváranie dostatočnej produkcie pre naše krajiny – to by nám pomohlo prekonať sankcie a tlak. Musíme rešpektovať životné prostredie, musíme rešpektovať našich poľnohospodárov, musíme ukázať poľnohospodárom ekologickú cestu.“

Môže sa stať, že nás čaká dlhá cesta a akýkoľvek typ riešenia – či už ide o riešenie problémov s obchodovaním s hnojivami v súčasnosti alebo prechod na ekologické poľnohospodárstvo v budúcnosti – si vyžaduje vysokú úroveň spolupráce, ktorá sa zdá byť vzhľadom na súčasnú polarizáciu vo svete ťažko dosiahnuteľná. Avšak aj keby sme hneď teraz zrušili všetky obmedzenia, bolo by na zlepšenie situácie neskoro?

„Nazvite ma optimistom, ale verím, že nikdy nie je neskoro,“ zdôraznil Dr. Baker.

Autor: Anastasia Safronova – editorka portálu RT

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna