Harabin o úlohách diplomacie a arogantných prešľapoch slovenských diplomatov

Slovensko musí suverénne presadzovať vlastné národné a štátne záujmy, píše vo svojom článku exminister spravodlivosti SR, bývalý šéf Najvyššieho súdu SR a kandidát na prezidenta SR Štefan Harabin.

Akúkoľvek diskusiu o tom, či má vláda právo dosadzovať všeobecne na miesta ministrov svoje politické nominácie a nie napríklad kariérnych diplomatov na ministerstvo zahraničia treba začať faktom, že ide o otázku vychádzajúcu zo základných princípov demokracie.  Patrí do kategórie štátneho práva, ústavného práva a medzinárodného verejného práva. Je potrebné ju posudzovať z uvedených hľadísk odborne, bez falošného opozičného politického podtónu. Prostredníctvom volieb politických strán vláda získava legitímnu politickú moc, ktorá sa stáva štátnou mocou. Legitímne zvolená vláda má právo, využívať všetky nástroje demokracie na presadzovanie moci a politických záujmov tak doma, ako aj v zahraničí. Teda odpoveď na otázku, či má vláda takéto právo je jasná. Mala a má. 

V právnom štáte sa musia dodržiavať princípy demokracie. Reprezentantom štátnej moci v zahraničí je veľvyslanec, resp. vedúci diplomatickej misie. Zahraničná politika je pre nás veľmi dôležitá. Ak si niektorí naši diplomati myslia, že ich sa politika Slovenska netýka, že oni s tým nemajú nič spoločné, že oni sú iba nezávislí odborníci, tak nepoznajú ani základné definície postavenia diplomatov v medzinárodných vzťahoch a práve. Zdá sa vám zbytočné o tom vôbec hovoriť? Nemuseli by sme, ale… . Spomeňme aspoň niekoľko dobre známych príkladov vedomých a výrazne arogantných postojov slovenských kariérnych diplomatov a posúďte sami.

Bývalý minister zahraničia osobne bojoval za schválenie veľmi nebezpečného Paktu o Globálnej migrácii, ktorý mal byť podpísaný v Marakeši. Ak by sme ho prijali, Slovensko by ihneď zaplavili stovky tisíc ilegálnych migrantov. Nepodarilo sa mu to. Zúrivo preto vynadal všetkým občanom a vládnym politikom Slovenska, že sú zápecníci a xenofóbi, lebo on sám prijatie paktu zo strany Slovenska pánom v zahraničí pravdepodobne už vopred sľúbil. Dokonca pre to podal demisiu, ale keď zistil, že nikomu chýbať nebude, sám ju rýchlo a nesporne v rozpore s Ústavou stiahol.

Ďalej

Veľvyslanec Slovenska v New Yorku pri OSN sa 19. 12. 2018 zdržal hlasovania pri prijímaní toho istého Globálneho paktu na podporu migrácie napriek tomu, že mu uznesenie vlády Slovenskej republiky jasne ukladalo, aby hlasoval proti. Pritom hlasovať proti a zdržať sa hlasovania je veľký rozdiel. Dôvodom na zdržanie sa hlasovania môže byť za normálnych okolností vo všeobecnosti napríklad osobný nesúhlas so znením návrhu dokumentu, obava samostatného rozhodovania alebo nedostatok informácií. Tak, čo to bolo? Nič z toho. On vládu svojvoľne neuposlúchol a nič sa mu za to nestalo.

Bývalý kandidát na post prezidenta dokonca nahováral slovenskú vládu, aby sa nebránila žalobou na Európskom súdnom dvore proti nezákonným povinným kvótam zo strany Bruselu na prijímanie ilegálnych migrantov. Chce doteraz, aby sa Slovensko vzdalo svojho práva veta, aby sme už nikdy nemohli zablokovať rozhodnutia Bruselu proti našim záujmom. Jemu, ktorý kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky v minulých voľbách vadí vlastenecké cítenie našich mladých ľudí, že naši mladí ľudia cítia skôr národne ako európsky. Je to vraj problém.

Jeden z terajších kandidátov na post prezidenta, v čase, keď bol novým veľvyslancom Slovenska v USA hovoril, že tam bude presadzovať aj záujmy EÚ. Viedenský dohovor o diplomatických stykoch v bilaterálnych vzťahoch svojvoľné zastupovanie iného štátu alebo nejakej medzinárodnej organizácie bez súhlasu prijímacieho štátu bez najmenších pochybnosti nedovoľuje.

Okrem toho Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 221 jasne uvádza, že Úniu v tretích štátoch zastupujú jej Delegácie, ktoré podliehajú Vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a nemôže ju len tak reprezentovať náš veľvyslanec. Ako k tomu tento pán prišiel, keď ho tým nikto nepoveril, nevedno. Povedzme, že sa len v eufórii z toho, že je v USA asi pomýlil. Neskôr už ako minister zahraničia, bez váhania v mene Slovenskej republiky uznal nikým nezvoleného Juana Guaidó za prezidenta Venezuely a prebral tak americké želanie a nátlakové stanovisko, ktoré považuje asi dodnes za smerodajné. Svet však rešpektuje iba riadne zvoleného legitímneho venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Rovnako sa postavil k Svetlane Tichanovskej, ktorá sa prehlasuje za prezidentku Bieloruska a podporoval opozíciu v Bielorusku, čo predstavuje hrubé miešanie sa do vnútorných záležitostí iného suverénneho štátu. Dodnes podporuje USA a EÚ pri ukladaní sankcií Ruskej federácii a iným štátom, hoci je to v príkrom rozpore s Chartou OSN a Zmluvami o EÚ.

Dodám, že keď bol štátnym tajomníkom ministerstva, tento pán povedal, že vie odhadnúť, čo je diplomacia, čo politika a osobitne, čo už je vnútorná politika. Zdôraznil, že aj po roku vo vedení ministerstva je diplomat, nie politik. Inými slovami vnútorná politika Slovenska ho vôbec nezaujíma. Cíti sa ako diplomat nezávislý na vláde a politike Slovenska! V diskusii v Národnej rade SR o materiáli Zahraničná a európska politika SR v roku 2020 povedal, že nikdy nad dezinformáciami nevyhráme, ak budú šírené priamo zo zákonodarného zboru SR. Je jasné, že tento pán vôbec nerešpektuje našu Ústavu a nemá žiadnu úctu k ľudským právam občanov na slobodné prijímanie a šírenie informácií. Cenzúra je Ústavou zakázaná, nikto teda nemôže rozhodovať, čo sú správne a čo sú nesprávne informácie pre ľudí. To sú americké názory a pravdepodobne trvalý americký vplyv na jeho myslenie.

Ďalší kariérny diplomat, jeden z kandidátov na post prezidenta nazýva Špeciálnu vojenskú operáciu Ruskej federácie na Ukrajine agresiou, akoby nevedel, že takéto označenie môže vyriecť podľa čl. 39 jedine Bezpečnostná rada OSN. Len tento orgán určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin. Jeho výrok samozrejme nemá žiadnu právnu silu, je iba jeho politickým pohľadom, ale je zarážajúce, že ako politik hovorí opäť americké stanoviská, ktoré sú v rozpore s faktami a nemajú oporu v medzinárodnom práve. Pripomeniem, že Charta OSN je právne záväzným dokumentom pre všetky štáty sveta a jej záväzky majú v zmysle čl. 103 prednosť pred akýmikoľvek inými záväzkami podľa iných medzinárodných zmlúv. Treba to rešpektovať. Dovolím si zopakovať, že títo diplomati opakujú americký politický postoj, americké, možno aj priame alebo nepriame pokyny. Od roku 2014 ukrajinskí fašisti zavraždili vyše 14 tisíc vlastných obyvateľov, len pre ich ruský pôvod. Že išlo o priamu prípravu na vojenské napadnutie Ruskej federácie podporované Západom otvorene verejne priznala aj bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, bývalý francúzsky prezident Francois Hollande a samozrejme bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko. Ruská federácia mala plné právo na sebaobranu v súlade s čl. 51 Charty OSN.

Bývalý poverený minister zahraničia, taktiež slovenský diplomat, spolu s povereným ministrom obrany pri nezákonnom predaji našich zbraní na Ukrajinu do oblasti vojnového konfliktu vidia Slovákov, svojich spoluobčanov, ktorí s nimi nesúhlasia ako skupinu paviánov. Myslím si, že netreba ani ďalej pokračovať. Tieto postoje vyplývajú z hlbokého pocitu vlastnej nadradenosti týchto ľudí nad všetkými ostatnými.

Veľvyslanec je verejná politická funkcia. Diplomati nie sú iba nezávislými odborníkmi, ktorých sa politika štátu netýka a štát iba využíva ich odbornosť. Zahraničie ich vníma ako reprezentantov vlády, ktorá je momentálne pri moci. Nemá to nič spoločné s odbornosťou, alebo nedajbože s nejakými údajne nenahraditeľnými osobnými kontaktami diplomata. Musia tam byť ľudia, ktorí budú v prvom rade dbať na to, aby dôsledne plnili vládny program. Uvedené niektoré negatívne príklady z mnohých, a žiaľ stále sa vyskytujúcich, iba potvrdzujú akútnu potrebu dôkladného výberu našich diplomatických predstaviteľov v zahraničí.

Slovensko musí suverénne presadzovať vlastné národné a štátne záujmy. Ktosi v súvislosti s našou zahraničnou politikou napísal, že Robert Fico nemá pravdu keď hovorí, že Európska únia je zahľadená do seba a nevníma meniaci sa svet okolo seba. EÚ je údajne najmocnejším ekonomickým zoskupením, akýmsi „súštátím“. No nie je. To je len neodborný a umelý výraz autora. V skutočnosti je EÚ pre nás síce významnou, ale iba jednou z mnohých medzinárodných organizácií, ktorých sme členmi. Žiaľ to mocné v nej dnes zostalo iba ako želanie pisateľa.

Každý občan, ktorý splní podmienky má právo kandidovať vo voľbách prezidenta republiky. Ale ako právnik a dlhoročný sudca hovorím, že je veľkým problémom nepoznať pri tom ani Ústavu Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorými sme právne viazaní. Alebo ich dokonca vedome ignorovať. Kritika samozrejme neplatí na všetkých. Pritom však akosi čudne sú vždy automaticky presadzovaní tí, ktorí vedome poslúchajú pokyny zo zahraničia a nepresadzujú záujmy vlastného štátu.

Je to bezpochyby aj ich osobný postoj a osobný omyl, ale nepoznanie Ústavy SR a medzinárodných zmluvy, ktorými je právne viazaná, v pozícii prezidenta republiky je omylom veľmi nebezpečným pre nás všetkých.

Štefan Harabin
kandidát na prezidenta
Slovenskej republiky 2024

Zdroj: hlavnydennik.sk