Harabin: Kam sa ženie kolektívny Západ

Nechcem byť hrubý, ale ak NATO nerozmyslene začne vojnu, Ruská federácia neušetrí od rázneho kopanca naraz celý západný kolektívny zadok, na čele s USA.

Kto to stále ešte nechápe, nemá čo povedať ani k otázke budúcnosti NATO, ani EÚ a ani k budúcnosti Slovenska. Netreba provokovať silné, odhodlané a národne jednotné Rusko, jadrovú svetovú veľmoc číslo jedna. Keď sme mali dobré vzťahy, mali sme sa dobre. K tomu sa treba vrátiť. Až takto jednoduché to je.

Treba zmeniť nielen konanie vlády, čo sa našťastie už v mnohom deje, ale aj jej stále ešte častú protiruskú rétoriku. Žiadne poprekrúcané frázičky v brožúrkach NATO nezmenia históriu a zásadné fakty a udalosti v ich časovej chronológii.

Ukrajina zneužívaná a podporovaná kolektívnym Západom vyvolala v roku 2014 protiústavný prevrat v Kyjeve a začala plánovité vraždenie vlastného ukrajinského rusky hovoriaceho obyvateľstva. Západ sabotoval všetky dohody a mierové návrhy Ruska. Tu treba začať. Nie až nevyhnutným realizovaním špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie v roku 2022. Jej cieľom je ukončenie zabíjania a vojny na Ukrajine.

Len dodám, že medzinárodné právo samozrejme garantuje územnú celistvosť štátov. Ale je tu podmienka. Na území štátu musí byť rešpektované právo pre všetky národy a národnostné menšiny, ktoré tam prežívajú.

Inak platí, že utláčané menšiny majú právo na sebaurčenie a právo sa odtrhnúť od územia štátu, ak im hrozí nenapraviteľná násilná diskriminácia alebo dokonca zničenie. To sa aj stalo na Ukrajine. Donecká a Luhanská republika, ako aj Záporožská a Chersónska oblasť sa riadne, v súlade s medzinárodným právom stali súčasťou Ruskej federácie.

Až následne Moskva začala v sebaobrane vojensky oslobodzovať od fašistických okupantov kyjevského bábkového režimu svoje nové ruské územia. Charta OSN jasne vyžaduje jej rešpektovanie.

Slovensko nie je veľmoc, ani svetový hráč, sme normálny štát, ktorý je rovnako ako ostatné štáty sveta celkom prirodzene závislý na dobrých vzájomných ekonomických a politických vzťahoch s iným štátmi.

No nechať sa tlačiť do vojny v záujme USA? To musíme rázne odmietnuť. A to vrátane neželanej prítomnosti cudzích vojsk na našom území.

Taký záväzok nemáme a ak je to pre nás nebezpečné, nie sme povinní to znášať. Nie je normálne, aby repetítori prekrútených informácií o údajnej vojenskej hrozbe zo strany Ruskej federácie stále pôsobili na vrcholky našej politickej moci.

Štát má svoju suverenitu, nie sme nikomu podriadení. Štát nesmie konať proti životným záujmom našich občanov.

Stačí pozorne čítať. Veľmi ľahko sa tak dá odlíšiť platné medzinárodné právo od brožúrkových želaní angloamerických fanatikov. Tí nechcú nič iné, iba zničiť Rusko a rozdeliť si jeho prírodné bohatstvá. O tom hovoria veľmi otvorene. Ale chceme im zle aj my? Som presvedčený, že nie. Vzájomná spolupráca je jasným znakom politickej zrelosti.

A naša údajná neprekonateľná závislosť od Európskej únie je tiež len nástrojom Bruselu na vydieranie.

Závislí však určite zostaneme aj bez Európskej únie. Prečo to hovorím? Pretože či to niekto akceptuje alebo nie, ona sa už následkom zmeny Bruselu na skorumpovanú diktatúru a vojenský prívesok NATO rozpadá a rozpadne sa.

Každý členský štát bude v nastupujúcej ťažkej ekonomickej a politickej kríze ťahať perinu len na seba. Žiadne „pevné ukotvenie“ tam už nebude. Politické dokumenty treba formulovať uvážlivejšie.

Závislosti sa však netreba báť, nikto nie je úplne samostatný a nezávislý. Závislosť na partnerskej obchodnej výmene tovarov a kultúry je základom prirodzenej spolupráce medzi národmi. Je bez najmenších pochybnosti nesporné, že Ruská federácia nás rozhodne nijako neohrozuje. Naopak, stala sa prakticky jedinou skutočnou zárukou mieru a udržania života na našej planéte.

V USA prebieha predvolebná prezidentská kampaň. Nebudem komentovať vzájomnú konfrontáciu dvoch politických táborov, ale čo považujem za zaujímavé, je skutočnosť, že všetci vrcholní politici v USA sa nevedia zbaviť potreby v každej druhej vete v nejakej súvislosti hovoriť o Ruskej federácii a prezidentovi Putinovi. A to nie je len tak.

Panstvo USA vo svete skončilo a oni to vedia. Zostala trpká pachuť po ich „priateľstve“ a neschopnosti viesť národy sveta k prosperite. Svet už prestal vnímať USA ako vzor, ako vodcu. Už sa nebojí prejaviť záujem spolu s Ruskou federáciou tvoriť nový, spravodlivejší, tzv. ruský svet. Označenie „ruský svet“ pritom neznamená žiadnu dominanciu Ruska nad ostatnými štátmi sveta. Naopak.

Ruský svet je program rovnoprávnej spolupráce všetkých. Je to program odstránenia diktatúry jedinej veľmoci nad ostatnými štátmi a jej nahradenia vzájomne výhodnou mierovou spoluprácou a bezpečnosťou rovnako pre všetky štáty.

Táto myšlienka si veľmi rýchlo našla širokú podporu vo svete. Je založená na dodržiavaní medzinárodného práva, základných ľudských práv a slobôd, na podpore rodiny ako základu rozvoja ľudskej spoločnosti a práve každého národa na vlastný výber svojho smerovania. To prináša nové, nevídané možnosti rozvoja ekonomiky štátov, ktoré už dnes tvoria väčšinu populácie sveta a majú jasnú prevahu silou svojich ekonomík.

Západ je z mnohých predchádzajúcich rokov svojej prosperity na úkor slabších štátov rozmaznaný. Novej situácii sa nevie prispôsobiť. Presvedčený o svojej výnimočnosti a nadradenosti, cíti ohrozenie svojho panstva nad svetom. Odmieta s ostatnými štátmi normálne mierovo spolupracovať ako rovný s rovným. Koná preto neprirodzene, mimo zákonov a svojim konaním ohrozuje ostatný svet.

Všetky proklamované hodnoty, ako je sloboda, ľudské práva, stabilita, medzinárodné právo, mierové spolužitie, nedotknuteľnosť súkromného majetku, a ďalšie, to všetko zmizlo.

Politici na Západe hovoria, že nás je veľa. V zvrátenej filozofickej potrebe likvidovať väčšinu svetovej populácie preto plánovite rozkladajú spoločnosť. Nástrojom na to je násilné miešanie národov, zánik identity človeka, umelo rozširované choroby, permanentné vojny, teror a strach. Z morálnej dekadencie sa angloameričania tak skoro nedostanú. Ich epocha odišla.

Pokračovať však bude úpadok Západu stratou dôvery, stratou nadvlády „svetového dolára“, zdevastovaným domácim prostredím, či stratou vojenskej prevahy.

Ide o neuveriteľnú aroganciu a tuposť, s ktorou USA presadzujú svoju vôľu vo svete výlučne silou, porušovaním medzinárodného práva, vyhrážkami a udeľovaním nedovolených hospodárskych a politických sankcií proti ostatným štátom a pritom tvrdia, že oni takto chránia demokraciu a západné hodnoty.

Nedivme sa potom, že toho ostatný normálny vzdelaný svet má už dosť.

Navyše, napätá situácia na Blízkom východe, či inde vo svete pravdepodobne už skoro prispeje k zníženiu politickej a vojenskej prítomnosti USA v Európe. To umožní aj menším štátom, ako je napríklad aj naša vlasť, obnoviť a rozvíjať svoje vzťahy s Ruskou federáciou a ostatnými štátmi sveta samostatne, bez vyhrážok a zbytočnej, neschopnej a škodlivej administratívy Bruselu.

Stavať môžeme na našich tradíciách, na návrate našich voľakedy svetoznámych výrobkov, na našom prírodnom bohatstve, na dobrom a výhodnom partnerstve so susedmi a na mierumilovnosti a kreatívnych schopnostiach našich ľudí. Tak nemôžeme prehrať.

JUDr. Štefan Harabin / skspravy.sk /