Nárast spotrebiteľského dopytu v dôsledku pandémie COVID-19 spôsobil množstvo globálnych problémov. Podľa odborníkov kombinácia troch prvkov: nedostatok energie, nedostatok pracovnej sily a poruchy v doprave — môžu svetovú ekonomiku zraziť z bežného kurzu, píše britský denník „The Guardian“.
„Všetko prebiehalo veľmi dobre. Úspešné programy očkovania urýchlili globálne ekonomické zotavenie z pandémie, akciové trhy sa vrátili na rekordné maximá a ceny vzrástli natoľko, že obavy z deflácie sú minulosťou,“ poznamenáva denník. „Nedostatok ponuky spočiatku vyvolával pochybnosti o dostupnosti luxusných automobilov alebo dostatku herných konzol pod našimi vianočnými stromčekmi. Teraz sa to však mení na totálnu krízu s nedostatkom energie, práce a dopravy od Liverpoolu do Los Angeles, od Čching-tao do Queenslandu.”
Podľa denníka „The Guardian“ všetky tieto problémy tak či onak súvisia s nárastom spotrebiteľského dopytu v dôsledku pandémie. Dokopy však hrozí, že sa ekonomická situácia zmení na „dokonalú búrku“, ktorá by mohla svetovú ekonomiku zraziť z kurzu.
Mohamed A. El-Erian, poradca poisťovacieho gigantu „Allianz“ a prezident „Queen’s College Cambridge“ vyhlásil, že náhly prepad čínskej produkcie v tomto týždni je jasným varovaním, že globálna ekonomika sa môže prudko zrútiť, pretože ceny budú stále prudko stúpať. Podobný „dvojitý úder Doomsday“ takmer potopil Britániu v 70. rokoch minulého storočia, poznamenávajú noviny.
Mohamed A. El-Erian„Problémy s dodávateľským reťazcom sú oveľa vážnejšie, ako väčšina politikov očakávala, avšak spoločnosti sú z toho menej prekvapené. Vlády musia rýchlo prehodnotiť svoje pozície, pretože tri prvky – ponuka, doprava a práca – sa spájajú a vytvárajú stagflačný vietor v globálnej ekonomike.“
Nedostatok energie sa javí byť najvýraznejším problémom. V Británii rastie počet čerpacích staníc, ktorým dochádza palivo a mestá v severnej Číne musia obmedziť spotrebu elektrickej energie a pozastaviť továrne tesne pred vrcholom predvianočných nákupov na Západe, upozorňuje denník „The Guardian“.
Obe krajiny boli zaskočené, pretože nemali dostatočné zásoby paliva.
To všetko sa deje práve vo chvíli, keď celý svet napochytro skupuje energetické zdroje, ktorých cena sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšila, poznamenáva denník.
V auguste sa vo Veľkej Británii kvôli nedostatku polovodičov medziročne znížila výroba automobilov o 27%, čo viedlo k výraznému poklesu vývozu do Austrálie, USA a Číny. Spoločnosť „Stellantis“, spolupracujúca s automobilkami Volkswagen, Ford a Opel, vo štvrtok oznámila nové dočasné zatvorenie závodu v Nemecku z dôvodu nedostatku mikroprocesorov.
No aj keby bolo možné vyriešiť problémy so zdrojmi a výrobou, nastal by ďalší problém — nárast nákladov na prepravu tovaru. Na niektorých frekventovaných trasách, napríklad z Číny do najväčšieho európskeho prístavu Rotterdam, sa náklady na prepravu kontajnera za posledný rok zvýšili šesťnásobne, zdôrazňuje denník „The Guardian“.
Pričom aj keď výrobky dorazia do prístavu, ťažkosti nekončia. Nedostatok pracovnej sily je najnovšou výzvou na stále tŕnistejšej ceste tovaru do konečného cieľa. Absencia vodičov nákladných automobilov v mnohých častiach Európy, čiastočne kvôli sporom o pracovné podmienky a čiastočne kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam spôsobeným infekciou COVID, spôsobuje zdržanie.
Flavio Romero Macau, profesor manažmentu a expert v problematike obchodných sietí na „Edith Cowan University“ v Západnej Austrálii sa domnieva, že masívny spotrebiteľský dopyt vyvolaný pandémiou narušil citlivo vyvážený globálny ekonomický ekosystém. Svet je podľa neho zaplavený dolármi z vládnych kompenzácií, pretože ľudia „ako blázni“ nakupujú všetko — od telefónov s notebookmi až po cvičebné pomôcky.
Flavio Romero Macau„Zvýšený dopyt plus obmedzená ponuka sa rovná inflácii: neexistuje východisko. Spojte všetky tieto prvky dohromady a máte „dokonalú búrku“.“
Čoraz častejšie sa objavujú varovania pred hrozbou stagflácie. Medzi ekonómami rastie názor, že centrálne banky budú musieť urýchlene zvýšiť úrokové sadzby, ak inflácia pretrváva v celom rozvinutom svete, predovšetkým v USA a Británii.
Zmenu paradigmy menovej politiky po dlhoročných lacných úveroch môže sprevádzať „rebalansovanie“ globálnej ekonomiky. Krajiny sa napokon snažia skrátiť dodávateľské reťazce a stať sa sebestačnejšími prostredníctvom čoraz autarkickejších politík, ktoré podporujú nezávislosť od dovozu, vysvetľuje denník.
Flavio Romero Macau verí, že mnoho spoločností by mohlo presunúť výrobu z Číny, kde dochádza lacná pracovná sila, ktorá vyvolala ekonomický zázrak, do krajín ako Vietnam a Mexiko. V druhom prípade sú podľa odborníka náklady na prácu nižšie ako v ČĽR, čo ho robí obzvlášť príťažlivým pre americké spoločnosti.
Investičný riaditeľ spoločnosti „Moneyfarm“ Richard Flax tvrdí, že kríza už prinútila politikov a vedúcich predstaviteľov podnikov prehodnotiť svoj kurz.
Richard Flax„Veľké spoločnosti a vlády redefinujú svoje dodávateľské reťazce pre kritický tovar so zameraním na bezpečnosť dodávok a náklady. Očakávame, že dodávateľské reťazce v niektorých sektoroch sa v reakcii na COVID zmenšia, a to buď prostredníctvom preorientovania alebo ako sa spoločnosti pokúsia diverzifikovať svoje dodávateľské zdroje.“
Ministerstvo obrany SR podalo v polovici roka 2024 trestné oznámenia, smerované voči kabinetu Eduarda Hegera…
Rusko bolo pred útokom na Ukrajinu hlavným dodávateľom plynu do Európy. Ruský štátom kontrolovaný plynárenský…
Podpredseda hnutia Republika Miroslav Suja sa v rozhovore s redaktorkou Mimi Šramovou vyjadril k aktuálnym…
Vojnový konflikt v Libanone vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských…
V situácii, keď podľa denníka Le Monde Francúzsko a Veľká Británia reálne zvažujú, že vyšlú…
Prezident Institutu pro ekonomický průzkum (Ifo) Clemens Fuest upozornil na nesoulad dekarbonizace s udržením energeticky…