Gruzínsky parlament prelomil veto gruzínskej kópie Čaputovej k prijatiu zákona o zahraničných agentoch.

Európska komisia a Rada Európy prijatý zákon namierený proti poliickým mimovládkami odsúdili. Bosnianskosrbská vláda sa však zľakla vyhrážok z Bruselu a podobný zákon stiahla.

Na základe tohto zákona sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia bude musieť zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze minulý týždeň vyhlásil, že kvôli chystanému prijatiu zákona sa mu maďarský eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi vyhrážal. „Dopadneš ako Fico,“ tvrdil mu údajne s odkazom na nedávny atentát na slovenského premiéra.

Gruzínsky parlament v utorok prelomil veto prezidentky Salome Zurabišviliovej k zákonu o zahraničných agentoch. Pôvodnú verziu zákona, ktorú zákonodarný zbor predtým schválil v troch čítaniach, podporilo 84 poslancov, štyria boli proti, informuje TASR na základe správy agentúr Reuters a DPA.

Proti samotnému vetu prezidentky predtým hlasovalo 66 poslancov.

Gruzínska prezidentka zákon s oficiálnym názvom O transparentnosti zahraničného vplyvu vetovala 18. mája, štyri dni po tom, ako ho v treťom čítaní schválili v parlamente poslanci vládnucej strany Gruzínsky sen a jej spojenci. Tento politický blok mal v parlamente dostatok hlasov na prelomenie veta.

Na základe tohto zákona sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia bude musieť zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.

V reakcii na zámer strany Gruzínsky sen presadiť kontroverzný návrh zákona sa už začiatkom apríla spustili masové protivládne protesty. Návrh zákona kritizovali Európska únia, NATO, Rada Európy či OSN.

Vládnuca strana ho obhajovala s tým, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Takúto legislatívnu normu sa snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken už skôr uviedol, že USA v prípade schválenia zákona prehodnotia bilaterálnu spoluprácu s Gruzínskom a zavedú vízové obmedzenia. Strana Gruzínsky sen označila tento krok za komický a bezprecedentný a poznamenala, že politika vyhrážok nezodpovedá duchu strategického partnerstva.

Podľa reportéra agentúry DPA sa pred parlamentom aj v utorok zhromaždili tisíce ľudí protestujúcich proti zákonu. Demonštranti označili predstaviteľov Gruzínskeho za „otrokov“, „zradcov“ a „Rusov“, čím narážali na to, že kritici v ňom vidia paralely so zákonom prijatým v Rusku, ktorý vláda už roky využíva na potlačenie opozície a nezávislých médií.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze minulý týždeň vyhlásil, že kvôli chystanému prijatiu zákona sa mu maďarský eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi vyhrážal. „Dopadneš ako Fico,“ tvrdil mu údajne s odkazom na nedávny atentát na slovenského premiéra.

Európska komisia a Rada Európy odsúdili kroky Gruzínska pri zákone o zahraničných agentoch

Európska komisia (EK) aj Rada Európy (RE) v utorok večer odsúdili rozhodnutie gruzínskeho parlamentu, ktorý krátko predtým prelomil veto prezidentky Salome Zurabišviliovej k spornému zákonu o zahraničných agentoch. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v správe pre médiá vyhlásil, že EÚ „hlboko ľutuje“, že gruzínsky parlament sa rozhodol prelomiť prezidentkine veto a nebral do úvahy právne argumenty Benátskej komisie, vedúce k jasnému odporúčaniu zrušiť tento zákon.

„EÚ opakovane zdôrazňovala, že zákon prijatý gruzínskym parlamentom je v rozpore so základnými zásadami a hodnotami EÚ. Jeho zavedenie povedie k nedodržaniu najmenej troch z deviatich krokov uvedených v odporúčaní Európskej komisie pre získanie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré schválili lídri EÚ, čo bude mať negatívny vplyv na cestu Gruzínska do EÚ,“ odkázal Borrell.

Spresnil, že ide o časť týkajúcu sa šírenia dezinformácií, polarizácii spoločnosti a základných práv a aktivít organizácií občianskej spoločnosti.

„Vyzývame gruzínske orgány, aby zvrátili tento trend a vrátili sa pevne k smerovaniu do EÚ. Ešte stále je čas na zmenu dynamiky, na to je však potrebný silný záväzok zo strany vládnych orgánov,“ vysvetlil Borrell. A upozornil, že EÚ a jej členské štáty zvažujú všetky možnosti, ako na tento vývoj reagovať.

Generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová vo svojom vyhlásení dôrazne odsúdila rozhodnutie gruzínskeho parlamentu zrušiť veto a pristúpiť ku konečnému schváleniu zákona o zahraničných agentoch v jeho súčasnej podobe, aj napriek kritike medzinárodných partnerov, že zákon nie je v súlade s európskymi normami.

„Týmto krokom sa gruzínske úrady, žiaľ, vzdali konečnej príležitosti stiahnuť návrh zákona a odmietli sa zapojiť do zmysluplného dialógu. Nezohľadnili jednoznačné odporúčania Benátskej komisie, ktorej právne stanoviská odrážajú naše demokratické štandardy,“ uviedla Pejčinovičová Buričová.

Vyjadrila znepokojenie nad negatívnym dopadom zákona na informovanú verejnú diskusiu, pluralizmus názorov a demokratický systém bŕzd a protiváh, čo by mohlo ohroziť aj prostredie pre konanie slobodných a spravodlivých volieb.

„Znepokojujúca zostáva aj zjavná beztrestnosť za nahlásené činy zastrašovania, neprimerané použitie sily a stigmatizujúce naratívy proti organizáciám občianskej spoločnosti, občianskym aktivistom a pokojným demonštrantom. Tieto činy musia byť bezodkladne vyšetrené a osoby zodpovedné za porušovanie práv by mali byť brané na zodpovednosť, s cieľom odradiť od takýchto praktík, ktoré nemajú v demokratickej spoločnosti miesto,“ zdôraznila generálna tajomníčka Rady Európy.

Bosnianski Srbi stiahli návrh zákona zameraného proti mimovládkam

Bosnianskosrbská vláda v utorok stiahla kontroverzný návrh zákona, ktorého cieľom bolo vytvoriť register neziskových skupín financovaných zo zahraničia a označiť ich za zahraničných agentov. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Európska únia návrh skritizovala ako nástroj na zastrašovanie mimovládnych organizácií (MVO). Jeho odporcovia tvrdia, že by ešte viac potlačil slobody oponentov vlády.

Návrh zákona bol pôvodne na programe rokovania bosnianskosrbského zhromaždenia, ale podpredseda vlády Miloš Bukejlovič zákonodarcom oznámil, že vláda ho stiahla z parlamentnej procedúry, uviedla tamojšia verejnoprávna stanica RTRS. Dôvody tohto kroku nespresnil.

Návrh zákona bol jedným zo série politických rozhodnutí bosnianskosrbského vodcu Milorada Dodika, ktorý sa dlhodobo zasadzuje za odtrhnutie Republiky srbskej (RS) od Bosny a Hercegoviny. Dodik uviedol, že niektoré námietky voči predmetnému návrhu zákona sa týkali „európskych noriem“.

„Keďže Republika srbská sa zaviazala ísť európskou cestou, dohodli sme sa, že návrh zákona stiahneme a dodatočne ho zosúladíme so zákonmi, ktoré majú niektoré európske krajiny. Zosúladíme ho s európskou právnou praxou,“ napísal Dodik na platforme X.

Dodik uviedol, že návrh zákona – ktorý poslanci v septembri minulého roka pôvodne podporili – bude v náležitom čase vrátený do parlamentnej rozpravy.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) začiatkom mája vyzvala bosnianskosrbské orgány, aby nepokračovali v prijímaní tohto zákona.

„Podkopáva slobodu združovania, ktorá je kľúčová pre fungovanie rozmanitých a inkluzívnych organizácií občianskej spoločnosti, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv,“ uvádza sa vo vyhlásení misie OBSE v Bosne a Hercegovine.

Podľa opozície by zákon ešte viac potlačil slobody tých, ktorí vyjadrujú názory v rozpore s vôľou úradov.

Návrh zákona prišiel po tom, ako bosnianskosrbskí poslanci vlani v júli schválili niekoľko kontroverzných zákonov – išlo najmä o odmietnutie rozhodnutí najvyššieho medzinárodného vyslanca v krajine, ako aj rozhodnutí ústavného súdu.

Od vojny v rokoch 1992-1995 sa Bosna a Hercegovina skladá z dvoch poloautonómnych entít – Srbmi riadenej Republiky srbskej a moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny. Obidve sú spojené slabými centrálnymi inštitúciami, pričom každá entita má vlastnú vládu a parlament.

Zdroj: spravy.rtvs.sk / cas.sk / InfoVojna